Divertikuly tenkého čreva
Divertikuly tenkého čreva sú pomerne zriedkavo sa vyskytujúce vakovité výdute steny tenkého čreva.
Divertikul dvanástnika (duodena)
[upraviť | upraviť zdroj]Divertikuly dvanástnika vznikajú najčastejšie uprostred jeho druhej časti, v tzv. úseku D2.
- Klinický obraz
Väčšina duodenálnych divertikulov sa klinicky neprejavuje. Pacienti môžu mať nešpecifické tráviace ťažkosti ako napr. pocit tlaku po jedle, či zvracanie. Pre ťažkosti pacienta je rozhodujúci vzťah divertikula k vyústeniu žlčovodov (papilla Vateri; papilla duodeni major), ktoré je práve v D2 časti dvanástnika. Divertikuly parapapilárne sú menej významné ako divertikuly peripapilárne (vyústenie je prakticky priamo v divertikule), ktoré sa často komplikujú prítomnosťou kamienkov v žlčovodoch (choledocholitiázou), zápalom žlčovodov (cholangitídou) alebo podžalúdkovej žľazy (pankreatitídou). Zriedkavo sa divertikuly môžu prejaviť akútnym zápalom (divertikulitídou) s bolesťou brucha, teplotami, krvácaním do tráviacej trubice alebo veľmi zriedkavo perforáciou.
- Diagnóza
Diagnóza je často náhodná, pri vyšetrovaní z iných príčin; divertikul najčastejšie odhalia rádiologické (v minulosti enteroklýza, dnes najmä CT) alebo endoskopické (gastrofibroskopia, duodenoskopia za použitia endoskopu s bočnou optikou) zobrazovacie metódy.
- Liečba
Bezpríznakové divertikuly nevyžadujú liečbu. Ak nie sú prítomné príznaky závažných komplikácií, je na mieste konzervatívna liečba (diéta, spazmolytiká). V prípade veľkých ťažkostí, komplikácií, alebo neústupných ťažkostí je vhodná aj chirurgická liečba.
Divertikul lačníka (jejuna)
[upraviť | upraviť zdroj]Divertikuly v oblasti jejuna sú menej časté a veľmi zriedkavo sa môžu prejaviť akútnym zápalom, krvácaním, alebo perforáciou, s následne vzniknutým abscesom alebo zápalom pobrušnice (peritonitídou).
Početné jejunálne divertikuly môžu byť spojené s malabsorpčným syndrómom pre bakteriálnu dysmikróbiu v divertikuloch, podobne ako pri situáciách spojených so stagnáciou črevného obsahu (syndróm slepej kľučky a ďalšie). Následkom bakteriálnej proliferácie môže dôjsť k poškodeniu sliznice, dekonjugácii žlčových solí a malabsorpcii.
- Diagnóza
Diagnóza je opäť predovšetkým zobrazovacia: rádiologická (najmä rtg, CT, MR enteroklýza) alebo endoskopická (enteroskopia, kapsulová endoskopia).
- Liečba
Bezpríznakové divertikuly nevyžadujú liečbu. Ak nie sú prítomné príznaky závažných komplikácií, je namieste konzervatívna liečba (diéta, spazmolytiká). V prípade veľkých ťažkostí, komplikácií (krvácanie, perforácia) alebo neústupných ťažkostí je žiadúca aj chirurgická liečba.
Meckelov divertikul
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Mařatka, Z.: Dvanáctník a jeho nemoci (kromě vředu). In Mařatka Z (ed.). Gastronterologie. Karolinum, Praha 1999: 195 – 199.
- Frič,P., Dvořák, M., Mařatka, Z, Mandys, V.: Jiné nemoci tenkého střeva. In Mařatka Z (ed.). Gastronterologie. Karolinum, Praha 1999: 215 – 226.
- LaMont, J.T., Isselbacher, K.J.: Diseases of the Small and Large Intestine. In Isselbacher, K.J., Braunwald, E., Wilson,.J.D, et al.: (eds.). Harrison´s Principles of Internal Medicine. McFraw-Hill Inc., New York 1994: 1417 – 1424.