Preskočiť na obsah

Doktorský pamätník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Doktorský pamätník
(Докторски паметник)
pamätník
celkový pohľad na pamätník z juhovýchodu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Sofia
Okres Sofia
Mesto Sofia
Súradnice 42°41′40″S 23°20′18″V / 42,69444°S 23,33833°V / 42.69444; 23.33833
Autor Antonín Tomášek (architekt),
Luigi Farabosko (staviteľ)
Materiál kameň (pyramída),
granit (sarkofág)
Vznik 1884
Výstavba 1883 – 1884
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Stav zachovalý,
reštaurovaný
Využitie pamätník
Wikimedia Commons: Doctors monument, Sofia
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Doktorský pamätník (bulh. Докторски паметникDoktorski pametnik),[1][2][3][4][5][6][7] alebo Pamätník padlých zdravotníkov v rusko-tureckej osloboditeľskej vojne (bulh. Паметник на загиналите медицински чинове в руско-турската освободителна войнаPametnik na zaginalite medicinski činove v rusko-turskata osvoboditelna vojna),[7] je pamätník z druhej polovice 19. storočia, ktorý sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia v Sofijskej oblasti v západnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6]

Pamätník leží´v centrálnej časti Sofie v strede parku Doktorska gradina (bulh. Докторска градина, doslova Doktorská záhrada).[1][2][4][5][6]

V roku 1881 bola východne od dnešného bulváru Vasila Levského (bulh. булевар „Васил Левски“bulevar „Vasil Levski“ založená nová mestská štvrť, pričom bolo dopredu vybrané aj miesto, pre námestie, na ktorom mal stáť nový pamätník.[1]

Výstavba pamätníku nakoniec prebehla v rokoch 1883 – 1884.[1][2][5] V čase výstavby sa miesto ešte stále nachádzalo prakticky mimo zastavanej časti Sofie.[6]

V roku 1889[4] bol okolo pamätníku založený park, ktorý dostal pomenovanie Doktorska gradina,[1][2][4] pričom pamätník sa stal jej ústredným symbolom.[4]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätník je venovaný lekárom a ostatným členom ruského zdravotníckeho personálu, ktorí zahynuli v priebehu rusko-tureckej osloboditeľskej vojny v rokoch 1877 – 1878.[1][2][4] Po Ruskom pamätníku ide o druhý najstarší pamätník v Sofii.[6]

Autorom projektu pamätníku je český architekt[5][4][2][6][1] Antonín Tomášek[1][2] (niekedy udávaný aj ako Tomiško, prípadne Tomišek)[4][2][6][5] a samotný pamätník postavil taliansky kamenársky majster Luigi Farabosco.[1][2][6]

Pamätník je v tvare skrátenej pyramídy, pričom na jej vrchole je uložený granitový sarkofág.[1][2][4][6][5] Samotná pyramída je zložená z veľkých kamenných blokov.[2][5] Na každej zo štyroch stien pyramídy je nápisom označené jedno zo štyroch miest, kde sa v priebehu rusko-tureckej osloboditeľskej vojny uskutočnili najväčšie boje, teda: Pleven, Plovdiv, dedina Mečka (dnes Oborište) a vrch Šipka.[1][2][6][5] Ďalej sa na stenách pyramídy nachádzajú mená približne 529[1][2] zahynulých ruských vojenských zdravotníkov, ktorí padli počas oslobodzovania Bulharska.[1][2][6] Na západnej fasáde sa okrem toho nachádza emblém zobrazujúci zdravotnícky symbol, teda hada obtočeného okolo čaše.[1]

Pôvodne sa na stenách pyramídy nachádzalo aj osem ďalších dekorácií v podobe bronzových vencov, tieto však boli[6][5] v 90. rokoch 20. storočia[5] odcudzené,[6][5] pričom rovnaký osud postihol aj následne zhotovené kópie.[5]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

[upraviť | upraviť zdroj]

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[7]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku národného významu v roku 1955. Ako dôvod ochrany je uvedená architektonicko-staviteľská, historická ako aj pamätná hodnota stavby.[7]

Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Pametnik na zaginalite medicinski činove v rusko-turskata osvoboditelna vojna (bulh. Паметник на загиналите медицински чинове в руско-турската освободителна война, doslova Pamätník padlých zdravotníkov v rusko-tureckej osloboditeľskej vojne), alebo skrátene Doktorski pametnik (bulh. Докторски паметник, doslova Doktorský pamätník).[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i j k l m n o KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 150. (bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k l m n o KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 5 – găr-zmi. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104272. S. 1818. (po bulharsky)
  3. a b RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 42. (po bulharsky)
  4. a b c d e f g h i j STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 137. (po anglicky)
  5. a b c d e f g h i j k l m PĂRVANOV, Ivan. Bălgarskite pametnici. Sofia : Millenium. 2018. 530 s. ISBN 9789545154331. S. 234 – 235. (po bulharsky)
  6. a b c d e f g h i j k l m PETROV, Zdravko. Istoričeski maršruti: Sofia. Sofia : Siela Norma AD. 2019. 306 s. ISBN 9789542829584. S. 72 – 73. (po bulharsky)
  7. a b c d e mc.government.bg, [cit. 2022-09-14]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]