Dolná Mariková
| Dolná Mariková | |
| obec | |
 kostol sv. Petra a Pavla
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Považská Bystrica |
| Región | Horné Považie |
| Vodný tok | Marikovský potok |
| Nadmorská výška | 343 m n. m. |
| Súradnice | 49°12′29″S 18°21′22″V / 49,208056°S 18,356111°V |
| Rozloha | 22,14 km² (2 214 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 424 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 64,32 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1321 |
| Starosta | Peter Šujak[3] (nezávislý) |
| PSČ | 018 02 |
| ŠÚJ | 512966 |
| EČV (do r. 2022) | PB |
| Tel. predvoľba | +421-42 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Dolná Mariková 150 018 02 Dolná Mariková |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 042/435 61 55 |
| Fax | 042/426 06 78 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Dolná Mariková | |
| Webová stránka: dolnamarikova.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Dolná Mariková je obec na Slovensku v okrese Považská Bystrica.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Dolná Mariková leží 13 km severozápadne od okresného mesta v pohorí Javorníky, centrum obce sa nachádza v Javorníckej brázde, jej osady sú rozmiestnené prevažne vo Vysokých Javorníkoch. Obcou preteká smerom na juhovýchod Marikovský potok, ktorý na území obce priberá sprava Kátlinský potok a zľava Besné. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 343 m n. m.
Vstup do Marikovej vytvára skalná brána. Mohutnú červenú skalu, na ktorej sa v časoch raného stredoveku nachádzali hatnianske hrádky, tu rieka pretína a tvorí dve bradlové terasy, akoby strážcov dediny, pod dozorom ktorých preteká riečka Marikovka. Popri tejto riečke vedie cesta spájajúca dedinu s okolím, s obcou Horná Mariková (7 km na severozápad) a obcou Hatné (2,5 km na juhovýchod).
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Osídlenie územia dnešnej obce spadá už do obdobia paleolitu, čo dokladajú nálezy z tohto obdobia v lokalite Hatné na vyvýšenine Hrádok. Ďalšie nálezy potvrdzujú aj osídlenia v neolite, odkryté bolo aj sídlisko lužickej kultúry.
Bola založená na zákupnom práve pravdepodobne v 13. storočí v časoch Matúša Čáka. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1321 (Kethlehota), kedy sa v chotároch dnešnej Marikovej nachádzali 3 obce: 2 lehoty a osada Kobárovce. Pôvodne patrila Kiliánovi, predchodcovi rodiny Hatňanskovcov, v 15. storočí patrila pôvodne len časť, neskôr celá obec, panstvu Považská Bystrica. V roku 1575 tu pracoval jeden, v roku 1720 už päť mlynov. Roku 1828 žilo v 539 domoch 2 317 obyvateľov, ktorí sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom a spracovaním dreva z miestnych lesov. V 19. storočí tu stála píla, sedem páleníc a okrem mlynov aj kováčske vyhne. V rokoch 1933-1934 pôsobil v obci Ján Nálepka. V roku 1954 sa odčlenila susedná Horná Mariková.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla bol postavený v roku 1758 v barokovom slohu. Socha pri kostole bola vytesaná v roku 1759. Na kopaniciach sa zachovala pôvodná zrubová ľudová architektúra na zvýšenej podmurovke s pivnicou pod izbou, so šindľovou sedlovou strechou. Pri osade Ficovci stojí chránená lipa malolistá stará vyše 200 rokov, vysoká 27 m, obvod kmeňa 4,1 m a priemer koruny 20 m.
V osade Juracovci, miestna časť Besné, číslo domu 245, je zriadená Chalúpka marikovských tradícií z druhej polovice 19. storočie -minimúzeum v pôvodnej architektúre. Celé vybavenie chalúpky je pôvodné, od druhej polovice 19. storočia do konca 40. rokov 20. storočia. Nachádza sa tu tiež zbierka krojov z Marikovej , dobové písomnosti a fotografie.
Miestne časti
[upraviť | upraviť zdroj]Oficiálne sú súčasťou obce tri miestne časti: Besné, Hadoše a Kátlina, ktoré sú ďalej rozdelené do viacerých kopaníc.
Besné
[upraviť | upraviť zdroj]Miestna časť leží približne 1,5 km severne od centra obce na styku Javorníckej brázdy a Vysokých Javorníkov na rovnomennom potoku. Je rozčlenená na tieto kopanice: Abovce, Bracinovci, Cabajovci, Hluškovci, Hujkovci, Jarošinovci, Juracovci, Máčkovci, Pavlovci, Pleškovci, Pupkovci, Škrabkovce, Šulavovci.
Hadoše
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa 5 km severozápadne od centra obce uprostred Vysokých Javorníkov v údolí Kátlinského potoka. Je to miestna časť Kátliny. Stojí tu neobaroková kaplnka a drevená zvonica. V osade Repovci vyrástlo malé rekreačné stredisko s ubytovacími kapacitami, z tejto osady vychádza žlto-značkovaná turistická trasa do obce Horná Mariková. V Hadošoch sa nachádza reštaurácia a lyžiarsky vlek. K miestnej časti patria tri osady: Kapitánovci, Kopcovci a Repovci. Len pár metrov nad Repovcami stojí drevená budova, ktorá slúžila až do 70. rokov ako miestna škola.
Kátlina
[upraviť | upraviť zdroj]Je najvzdialenejšou (cca 6 km na severozápad od stredu obce), najťažšie dostupnou i najvyššie položenou časťou obce. Rozkladá sa v hornatej oblasti Vysokých Javorníkov na hornom toku Kátlinského potoka na juhovýchodných stráňach vrchu Zigov (893,2 m n. m.). Zahŕňa niekoľko osád: centrum Hadoše s vyššie uvedenými osadami, Lučanovci, Marálovci, Vlčkovci, Zigovci a Pasiečka, nad ktorou je umiestnený vysielač televízneho a mobilného signálu. Sedlom Zigov vedie modro-značkovaná turistická trasa z Hornej Marikovej do sedla Kýčerka (745 m n. m.) a ďalej do Mestečka.
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]Pôsobí tu futbalový klub TJ Slovan Dolná Mariková.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dolná Mariková
