Ján Nálepka
| Ján Nálepka | |
| slovenský dôstojník a partizánsky veliteľ | |
.png) | |
| Narodenie | 20. september 1912 Smižany, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 16. november 1943 (31 rokov) Ovruč, Ukrajina |
| Odkazy | |
| Commons |  Ján Nálepka |
Kpt. Ján Nálepka, krycie meno kpt. Repkin (* 20. september 1912, Smižany – † 16. november 1943, Ovruč, ZSSR - dnes Ukrajina) bol slovenský dôstojník a partizánsky veliteľ.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1931 úspešne ukončil v Spišskej Novej Vsi Učiteľský ústav. Neskôr ako učiteľ pôsobil v Dolnej Maríkovej, Bielych Vodách, Stupave a Porube pod Vihorlatom. Pred vojnou bol členom Agrárnej strany. V miestach svojho pôsobenia bol známy ako učiteľ s pokrokovými a progresívnymi názormi, súčasne sa z vlastnej iniciatívy snažil zdokonaľovať učebné metódy. Jeho učiteľské pôsobenie bolo prerušené udalosťami Malej vojny (1939), počas ktorej aktívne bojoval ako slovenský dôstojník proti jednotkám horthyovského Maďarska, ktoré 23. marca 1939 napadli Slovensko zo smeru hraníc obsadenej Podkarpatskej Rusi. V Malej vojne (1939) prejavil ako podporučík pechoty značnú odvahu začo bol aj vyznamenaný.
Po začiatku 2. svetovej vojny bojoval v septembri roku 1939 v protipoľskej vojne. V roku 1941 bol odvelený na východný front v hodnosti stotník. Pracoval najprv v štábe Zaisťovacej divízie, neskôr od februára 1942 ako pobočník veliteľa pluku a náčelník štábu 101. pluku v Žitomirskej oblasti. Postupne začal okolo seba sústreďovať antifašisticky zmýšľajúcich dôstojníkov a vojakov, s pomocou ktorých začal organizovať protifašistickú činnosť a prechody slovenských vojakov na sovietsku stranu. Pri tom od augusta 1942 spolupracoval so sovietskym obyvateľstvom a partizánmi v Minskej a Poleskej oblasti, kde viedli činnosť slovenské jednotky. Civilistom aj partizánom poskytoval potraviny, lieky aj spravodajské informácie o činnosti nemeckých jednotiek a ich spojencov.
Veľa slovenských vojakov v tej dobe nadviazalo dobré styky s miestnym obyvateľstvom. Ukrajinci boli pre nich slovanskí bratia, s ktorými sa nebolo ťažké dorozumieť. Vojaci mali navyše pochopenie pre ťažký život malých sedliakov, pretože väčšina z nich sama pochádzala z rovnakých pomerov. Medzi partizánmi a slovenskými vojakmi bolo dokonca zjednané určité prímerie, ktoré spočívalo v tom, že rýchla skupina neprenasledovala a nenapadala partizánov, ktorí ju nechávali na pokoji. Počas spoločných akcií slovenských a nemeckých jednotiek proti partizánom, pokiaľ to okolnosti dovoľovali a nehrozilo prezradenie, stot. Nálepka dokonca organizoval streľbu na Nemcov (viď prepad mosta na rieke Ptič[1]:177, bitka pri Selezivke[1]:209). Avšak na velenie 101. pluku bolo čoskoro podané udanie za bratanie sa s nepriateľom.
Ján Nálepka v rámci svojich ilegálnych aktivít nadviazal spojenie so sovietskym partizánskym veliteľom A. Saburovom. V noci zo 14. na 15. mája 1943 prebehol spolu s nadporučíkom Lysákom a poručíkom Petrom k sovietskym partizánom. Generál Saburov v tajnom liste koncom mesiaca vyzval aj ostatných príslušníkov 101. pluku k prechodu na sovietsku stranu. To už však v jednotke prebehli organizačné zmeny a redislokácia. Ján Nálepka prijal medzi partizánmi krycie meno Repkin a stal sa veliteľom 1. česko-slovenského partizánskeho oddielu v ZSSR. Svojou činnosťou sa zaslúžil o rozšírenie protifašistického hnutia medzi Slovákmi nasadenými na východnom fronte. Po boku sovietskych partizánov sa zúčastnil boja proti nacizmu. Jeho činnosť, ako aj prechod k sovietskym partizánom, výrazne podryli morálku Zaisťovacej divízie, ktorá bola čoskoro presunutá do severného Talianska, no i tam nadviazala styk s partizánskym hnutím. Na druhej strane potom, ako sa vyjasnilo pôsobenie stot. Nálepku v Zaisťovacej divízii, vinili spolubojovníci stot. Nálepku napríklad zo smrti slovenských vojakov zabitých partizánmi (tragédia čaty poručíka Forgáča počas prepadu mosta na rieke Ptič[1]:182).
Kapitán Nálepka zahynul pri oslobodzovaní ukrajinského mestečka Ovruč v novembri 1943.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
Ján Nálepka bol ako jediný Slovák počas druhej svetovej vojny ocenený vyznamenaním Hrdina Sovietskeho zväzu na základe výnosu Prezídia najvyššieho sovietu z 2. mája 1945. Je nositeľom Radu bieleho leva 1. stupňa a dňa 31. augusta 1996 bol in memoriam vyznamenaný Radom Ľudovíta Štúra II. triedy za aktívnu účasť v protifašistickom odboji.
Okrem mnohých ulíc na Slovensku, bola po ňom pomenovaná aj obec Nálepkovo (do roku 1948 Vondrišel) v okrese Gelnica, Základná škola kpt. Jána Nálepku v meste Stupava (najväčšia základná škola na Slovensku), Nálepkove vodopády - sústava vodopádov v Zejmarskej rokline Slovenského raja, prameň pitnej vody pri obci Modra nad Cirochou v okrese Humenné a 1946 ulica v mestskej časti Brno-Jundrov na Morave.
7. mája 2004 ho prezident Slovenskej republiky vymenoval do hodnosti brigádny generál in memoriam.
Jeho okrúhle 110. výročie si pripomenula Matica slovenská v Smižanoch.
V kultúre
[upraviť | upraviť zdroj]- Vrátim sa živý (1961) románová úprava Nálepkovej činnosti na východnom fronte autora Miloša Krna
- 1972 vojnový životopisný film Zajtra bude neskoro, réžia Martin Ťapák, hlavnú postavu hral Milan Kňažko
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c MIČIANIK, Pavel. Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (1941 - 1944) II. Zaisťovacia divízia a železniční pionieri. 2. vyd. [s.l.] : DALI-BB s.r.o., 2020. ISBN 978-80-8141-235-6.