Dolnomoravský úval
| Dolnomoravský úval | |
| geomorfologický celok | |
 Pohľad z rozhľadne Travičná
| |
| Štáty |  Slovensko,  Česko
|
|---|---|
| Regióny | Trnavský, Juhomoravský kraj |
| Okresy | Skalica, Senica |
| Nadradená jednotka |
Juhomoravská panva |
| Susedné jednotky (na Slovensku) |
Borská nížina Chvojnická pahorkatina |
| Podradené jednotky |
Dyjsko-moravská niva Valtická pahorkatina Dyjsko-moravská pahorkatina |
| Súradnice | 48°36′54″S 16°56′38″V / 48,615°S 16,944°V |
  Poloha územia
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dolnomoravský úval je riečna nížina (geomorfologický celok), nachádzajúca sa na južnej Morave na juhovýchode Česka a na západnom Slovensku. Ide o veľmi úrodnú oblasť černozemných pôd, ktorá patrí medzi najteplejšie regióny v Česku.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Kopíruje dolný tok rieky Morava a jeho nadmorská výška sa pohybuje od 150 do 200 metrov. Ide o tektonickú zníženinu, ktorá spadá do Juhomoravskej panvy a ktorá tvorí severný výbežok Viedenskej panvy. Kvartérnymi tektonickými poklesmi je tento úval na severozápade prepojený s Hornomoravským úvalom skrz Napajedelskú bránu a na juhozápade cez Věstonickú bránu s Dyjskosvrateckým úvalom. Hlavnú os úvalu tvorí v severojužnom smere rieka Morava a vedľajšiu os potom jej pravostranný prítok, rieka Dyje.
Krajina je tu charakteristická, okrem iného, riečnymi meandrami, neogénnymi nánosmi na riečnych terasách s porastmi lužných lesov a nivných lúk.
Medzi juhomoravským mestami Bzenec a Hodonín sa nachádza oblasť viatych pieskov, ktorá je charakteristická piesočnými presypmi a dunami s porastom borovicových lesov. Na slovenskom území na túto nížinu nadväzuje podobná Borská nížina na Záhorí.
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Dolnomoravský úval sa delí na 3 podcelky:[1]
- Dyjsko-moravská niva (Slovensko)
- Valtická pahorkatina (Česko)
- Dyjsko-moravská pahorkatina (Česko)
Najvyššie vrcholy
[upraviť | upraviť zdroj]- Žerotín (322 m n. m.)
- Horní hory (292 m n. m.)
- Domanínský kopec (312 m n. m.)
- Náklo (265 m n. m.)
- Staré hory (301 m n. m.)
- Doubrava (227 m n. m.)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolnomoravský úval na českej Wikipédii.
Panoráma
[upraviť | upraviť zdroj]