Dom teroru
Súradnice: 47°30′25″S 19°03′54″V / 47,5069°S 19,0651°V
Dom teroru | |
Základné údaje | |
---|---|
Adresa | 1062 Budapest, Andrássy út 60. Budapešť, Maďarsko |
Rok založenia | 2002 |
Vedenie inštitúcie | |
Riaditeľ | Schmidt Mária |
Ďalšie odkazy | |
Web | https://www.terrorhaza.hu/hu |
Commons | Dom teroru |
Dom teroru (maď. Terror Háza, alebo Terror Háza Múzeum) je múzeum v hlavnom meste Maďarska, Budapešti na ulici Andrássy út 60. Toto múzeum bolo otvorené 24. februára 2002 za vlády Viktora Orbána na počesť obetiam teroru 20. storočia, teda socializmu a fašizmu.[1][2]
Dejiny budovy Domu teroru
[upraviť | upraviť zdroj]Dom teroru je trojposchodová novorenesančná budova, ktorá bola postavená v roku 1880 ako civilná rezidencia podľa plánov Adolfa Fesztyho. Dom, ktorý vlastnil maďarský maliar Izsák Perlmutter, zdedila Izraelská komunita v Pešti, ale nakoniec budovu vlastnili vdova a dcéra Perlmuttera.[3] V roku 1937 si budovu prenajali noví obyvatelia: Ferenc Szálasi - zakladateľ viacerých hungaristických hnutí. Počas Horthyho vlády Szálasiho uväznili, ale keď sa v roku 1940 dostal na slobodu, práve v tejto budove sa Szálasi zvykol stretávať so svojimi spojencami - vtedy tento dom nazvali, v preklade, Domom vernosti/lojality (maď. Hűség Háza).
Na jeseň v roku 1944 vládnutie v Maďarsku prevzala Strana šípových krížov. Počas ich vládnutia sa v pivniciach v dnešnom Dome teroru vybudovali prvé väznice, v ktorých väznili a mučili povstalcov proti ich vláde.
Na jar v roku 1945 Sovieti obsadia Maďarsko, skončí sa 2. svetová vojna a vláda šípových krížov tiež. Do doterajšieho Domu vernosti sa dostanú komunisti. V Maďarsku bol ich vodcom Gábor Péter, líder vtedajšej komunisticko-politickej polície, ktorý z tohto domu urobil ústredie štátnej polície. Až do pádu komunizmu v tejto budove pracovala tajná polícia - Maďarská štátna bezpečnosť (maď. ÁVO, neskôr ÁVH), ktorá vypočúvala, mučila a väznila ľudí v ich novom ústredí.[4]
ÁVH (tajná maďarská komunistická polícia) v tejto budove sídlila do roku 1956. Neskôr tu sídlilo mnoho firiem, izby boli využité ako kancelárie. Samozrejme, je dôležité poznamenať, že všetky stopy po mučení v pivniciach boli skryté a boli odhalené až v 90. rokoch 20. storočia, teda po páde komunizmu v Maďarsku.[5]
V roku 2002 v tejto budove otvorili múzeum (Dom teroru) na počesť obetiam fašizmu, no hlavne komunizmu.
Blog s názvom WebUrbanist pochválil kreatívny nápis na streche budovy. Nápis „TERROR“ je na strechu vyrytý, teda ak svieti slnko, tieň nápisu by sa mal odraziť na budove.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Dom teroru v Budapešti pripomína ťažké časy Maďarska [online]. Dromedár.sk, [cit. 2020-02-11]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Terror Háza Múzeum [online]. www.terrorhaza.hu, [cit. 2020-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Schmidt Mária - Szakma - Cikkek, publikációk [online]. web.archive.org, 2016-03-07, [cit. 2020-02-24]. Dostupné online. Archivované 2016-03-07 z originálu.
- ↑ Demokrata [online]. [Cit. 2020-03-09]. Dostupné online. (po maďarsky)
- ↑ Velünk élő ÁVH [online]. latoszogblog.hu, [cit. 2020-03-09]. Dostupné online. Archivované 2018-06-25 z originálu.
- ↑ DÁVID, Zubreczki. A Terror Háza tetőbetűi a világ legjobb épületfeliratai között [online]. index.hu, 2011-07-13, [cit. 2020-03-09]. Dostupné online. (po maďarsky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dom teroru