Domašov (Bělá pod Pradědem)

	Domašov
	nem. Thomasdorf, alebo Thomasberg
	časť obce Bělá pod Pradědem
	Kostol sv. Tomáša v Dolnom Domašove
Štát	Česko
Región	Sliezsko
Okres	Jeseník
Obec	súčasť obce; Bělá pod Pradědem
Nadmorská výška	487 - 626 m n. m.
Súradnice	50°10′49″S 17°12′03″V / 50,18028°S 17,20083°V
Katastrálne územie; Domašov u Jeseníka	57,17 km² (5 717 ha)
Obyvateľstvo	965 (2001)
Prvá pís. zmienka	1284
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	790 85
	Domašov Poloha na mape Česka
	Webová stránka: http://www.domasov.wz.cz/ (neof.)
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 50°10′49″S 17°12′03″V / 50,18028°S 17,20083°V

Domašov nem. Thomasdorf, predtým tiež Thomasberg^[1] je dedina, ktorá tvorí stredovú časť obce Bělá pod Pradědem. Leží predovšetkým po stranách rieky Bělej; na severe nadväzuje na osadu Adolfovice, na juhu - smerom k Pradědu - pokračuje osada Bělá.

História

Domašov je zmieňovaný prvýkrát v roku 1284 ako Thomasberg a je zrejme výsledkom kolonizačnej činnosti vratislavských biskupov, ktorá postupovala od Frývaldova (Jeseníky) proti toku Bělej smerom do Jeseníkov. Či sa lokácia stredne veľkej dediny (40 lánov) skutočne podarila, však nie je isté; v roku 1410 je spomínaná ako spustnutá a obnovená bola až v polovici 16. storočia (1550) už s prevažne drevárskym určením a pozmeneným menom Thomasdorf. Domašov sa v 16.-18. storočí značne rozvinul: v roku 1689 sa tu registruje úctyhodný počet 67 sedliakov a 97 záhradníkov a domkárov a Domašov tak bol najväčšou dedinou frývaldovského panstva vratislavských biskupov. V roku 1730 bola na hraniciach s Adolfovicami postavený kostol sv. Tomáša a pri ňom zriadená rímskokatolícka fara so školou. Ďalší rozvoj podhorského osídlenia a neľahká dostupnosť si vynútili zriadenie ďalšej školy (1793) i duchovnej správy (1796 lokália, povýšená na faru 1843) v hornej časti obce; ich spádové obvody upevnili rozlišovanie medzi Dolným a Horným Domašov nem. (Nieder- und Ober-Thomasdorf).^[2]

Obyvateľstvo sa v tejto dobe živilo najmä ťažbou a spracovaním dreva a inými činnosťami s veľkou spotrebou paliva (potašníctvo, drobné hutníctvo), ako aj domáckou textilnou výrobou. Trvalý pokles počtu obyvateľov od polovice 19. storočia však naznačuje hospodársku stagnáciu. Od začiatku 20. storočia nadobúdal na význame turistický potenciál obce.

Za II. svetovej vojny sa v obci nachádzali zajatecké pracovné tábory Rudohoří (Vietseifen) a Borek (Kieferbach), najmä pre sovietskych vojnových zajatcov. Na prvom z uvedených miest bol v roku 2003 upravený cintorín s hrobmi zajatcov i Nemcov, ktorí prišli o život na konci vojny.

Obec Domašov bola v roku 1964 spojená s Adolfovicami do obce Bělá pod Pradědem.^[3]

Vývoj počtu obyvateľov

Počet obyvateľov Domašova podľa sčítania alebo iných úradných záznamov^[4]:

Rok	1836	1869	1880	1890	1900	1910	1921	1930	1939	1947	1950	1961	1970	1980	1991	2001
Počet obyvateľov	2444	2584	2747	2642	2365	2078	1864	2018^{[p 1]}^{[p 2]}	2287^{[p 3]}	1417^{[p 4]}	1100	1045	935	928	913	965

↑ z toho: 10 Čechoslovákov, 1994 Nemcov; 2003 rím. kat., 11 evang.
↑ z toho: Dolný Domašov 944, Horný Domašov 1043 a rôzne samoty 31 obyvateľov
↑ vrátane Filipovíc a Bělej
↑ vrátane Filipovíc a Bělej

V Domašove je evidovaných 381 adries : 345 čísel popisných (trvalé objekty) a 36 čísiel evidenčných (dočasné alebo rekreačné objekty). Pri sčítaní ľudu v roku 2001 tu bolo napočítaných 289 domov, z toho 250 trvale obývaných.

Zaujímavosti

Kultúrne pamiatky

Rímskokatolícky farský kostol sv. Tomáša Apoštola v Dolnom Domašove (kultúrna pamiatka). Vrcholne baroková stavba z rokov 1726-1730, postavená z podnetu Vroclavského kanonika Karla Maximiliána Fragsteina jezuitským staviteľom Christophom Tauschom. Obraz hlavného oltára pochádza z roku 1892 a je od Aloisa Baucha z Vidnavy, ďalšie obrazy pochádzajú od Leopolda Willmanna a Rudolfa Templera.^[5]^[6]
Fara v Dolnom Domašove (kultúrna pamiatka) - baroková budova z roku 1766
Rímskokatolícky farský kostol sv. Jána Krstiteľa v Hornom Domašove (kultúrna pamiatka) - klasicistická stavba z rokov 1797-1798, postavená podľa návrhu Johanna Grögera, v ňom obraz Sťatie sv. Barbory od Felixa Ivo Leichera^[7]
Pútnická kaplnka Máriin prameň
Cintorín sovietskych vojnových zajatcov v údolí zajačieho potoka - Borek (kultúrna pamiatka)

Prírodné pamiatky

Červenohorské sedlo - na katastri Domašova je najmä pôvodná chata z roku 1903
Prírodná rezervácia Borek u Domašova - reliktný bôr na kremencovej suti

Územie Domašova pokrývajú aj:

Referencie

↑ HOSÁK, Ladislav. Historický místopis země Moravskoslezské. Praha : Academia, 2004. 1144 s. ISBN 80-200-1225-7. S. 855.
↑ HOSÁK, Ladislav. Historický místopis země Moravskoslezské (reprint). Praha : Academia, 2004. ISBN 80-200-1225-7. S. 855.
↑ Historický lexikon obcí České republiky 1869-2005, II. díl. Praha : ČSÚ, 2006. ISBN 80-250-1311-1. S. 116.
↑ Historický lexikon obcí České republiky 1869-2005, 1. díl. Praha : ČSÚ, 2006. ISBN 80-250-1310-3. S. 650-651. Statistický lexikon obcí v zemi Moravskoslezské. Praha : Ministerstvo vnitra a Státní úřad statistický, 1935. S. 32. http://www.czso.cz/sldb/sldb2001.nsf/obce Statistický lexikon obcí České republiky 2005. Praha : ČSÚ, MV ČR, 2005. ISBN 80-7360-287-3. S. 974-975.
↑ http://www.jesenik.org/index.php?option=com_searchpamatky&Itemid=362&sid=80&date=2009-09-01&lang=en
↑ SAMEK, Bohumil. Umělecké památky Moravy a Slezska, I. díl. Praha : Academia, 1994. ISBN 80-200-0473-2 Chybné ISBN. S. 38-39.
↑ Samek (1994), s. 39-40

Externé odkazy

Územno identifikačný register ČR^{[nefunkčný odkaz]}
Aplikácie adresy na MIČR
Databáza štatistických obvodov Archivované 2014-12-18 na Wayback Machine

Obec Bělá pod Pradědem
Adolfovice • Bělá • Domašov • Filipovice

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Domašov (Bělá pod Pradědem) na českej Wikipédii.

[5] z toho: 10 Čechoslovákov, 1994 Nemcov; 2003 rím. kat., 11 evang.

[6] z toho: Dolný Domašov 944, Horný Domašov 1043 a rôzne samoty 31 obyvateľov

[7] vrátane Filipovíc a Bělej

[8] vrátane Filipovíc a Bělej

[1] HOSÁK, Ladislav. Historický místopis země Moravskoslezské. Praha : Academia, 2004. 1144 s. ISBN 80-200-1225-7. S. 855.

[2] HOSÁK, Ladislav. Historický místopis země Moravskoslezské (reprint). Praha : Academia, 2004. ISBN 80-200-1225-7. S. 855.

[3] Historický lexikon obcí České republiky 1869-2005, II. díl. Praha : ČSÚ, 2006. ISBN 80-250-1311-1. S. 116.

[4] Historický lexikon obcí České republiky 1869-2005, 1. díl. Praha : ČSÚ, 2006. ISBN 80-250-1310-3. S. 650-651. Statistický lexikon obcí v zemi Moravskoslezské. Praha : Ministerstvo vnitra a Státní úřad statistický, 1935. S. 32. http://www.czso.cz/sldb/sldb2001.nsf/obce Statistický lexikon obcí České republiky 2005. Praha : ČSÚ, MV ČR, 2005. ISBN 80-7360-287-3. S. 974-975.

[9] ttp://www.jesenik.org/index.php?option=com_searchpamatky&Itemid=362&sid=80&date=2009-09-01&lang=en

[10] SAMEK, Bohumil. Umělecké památky Moravy a Slezska, I. díl. Praha : Academia, 1994. ISBN 80-200-0473-2 Chybné ISBN. S. 38-39.

[11] Samek (1994), s. 39-40

[1]

[2]

[3]

[4]

[p 1]

[p 2]

[p 3]

[p 4]

[5]

[6]

[7]