Drégelypalánk
| Drégelypalánk | |||
| obec | |||
_3.jpg) hrad Drégeľ
| |||
|
|||
| Štát |  Maďarsko
| ||
|---|---|---|---|
| Župa | Novohradská župa | ||
| Obvod (Kistérség) | Balassagyarmat | ||
| Súradnice | 48°03′02″S 19°03′12″V / 48,05045°S 19,05347°V | ||
| Rozloha | 22,18 km² (2 218 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 1 504 (1. január 2011) | ||
| Hustota | 67,81 obyv./km² | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 2646 | ||
| Tel. predvoľba | 35 | ||
| KSH | 08156 | ||
  | |||
| Wikimedia Commons: Drégelypalánk | |||
| Štatistika: www.ksh.hu | |||
| Webová stránka: www.dregelypalank.hu | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Drégelypalánk (po slovensky: Dregeľ-Polianka alebo Drégeľská Polianka[1] [varianty slov Dregeľ a Palanka pozri nižšie], Drégeľská Palánka [2], Drégeľská palánka [3]) je obec v Maďarsku v Novohradskej župe v Balážskoďarmotskom okrese. Obec má rozlohu 2218 ha a žije tu 1627 obyvateľov (2007).
Nad dedinou sa týči hrad Drégely, významný pamätník tureckých vojen. V roku 1552 bol dobytý tureckou armádou o počte asi 10 000 mužov, pričom sa im ho podarilo dobyť až po troch dňoch masívneho obliehania. Obrancov na čele s Jurajom Szondym bolo 50-100 a hrad odmietli vydať, bojovali až do konca. Hrdinský odpor malého počtu obrancov proti obrovskej presile vzbudil obdiv nielen po celom Uhorsku, ale aj medzi Turkami.
Názvy a vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Staršie názvy sú Drégel(y)-Palánk, Dregelpalank [4][5].
Obec vznikla spojením sídiel[6][7][4][5][8]:
- Drégely (staršie: Dregely, Dregél, Dregel, Deregel; nem. Driegel, Dregel) a
- Palánk (staršie: Palank; nem. Palank)
Slovenské názvy týchto sídiel sú:
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok II : (1526 – 1848). Bratislava : Veda, 1987. 856 s. S. 160, 163.
- ↑ Pramene k vojenským dejinám Slovenska II/1, VHÚ, 2015, S. 222 [1]
- ↑ KOVÁČ, D. ed. et al. Kronika Slovenska I. Bratislava: Fortuna Print. 1998, S. 266
- ↑ a b c Repertorium locorum objectorumque in XII. tabulis Mappae regnorum Hungariae, Slavoniae, Croatiae, et Confiniorum Militarium, magni item principatus Transylvaniae occurrentium [online]. archive.org, 1808, [cit. 2019-08-10]. Dostupné online. S. 153
- ↑ a b DVORZSÁK, J. A római katolikus pápság kézikönyve. Budapest, 1908 [2]
- ↑ Geographisch-statistisches Wörterbuch des österreichischen Kaiserstaates ... bearbeitet von Karl Georg Rumi .... [s.l.] : Doll, 1809. 478 s. S. 94, 296.
- ↑ Drégelypalánk [online]. arcanum.hu, [cit. 2019-08-10]. Dostupné online.
- ↑ Hungary. Művelődési Minisztérium. Geschichte für die I-IV. (Klasse der deutschen Gymnasien in Ungarn). [s.l.] : Lehrbuchverlag, 1963. 418 s. S. 368, 372.
- ↑ a b KOVÁČ, D. ed. et al. Kronika Slovenska I. Bratislava: Fortuna Print. 1998, S. 242
- ↑ a b Pramene k vojenským dejinám Slovenska II/1, VHÚ, 2015, S. 15 [3]
- ↑ Pramene k vojenským dejinám Slovenska II/1, VHÚ, 2015, S. 19 [4]
- ↑ Národopisná mapa uherských Slováků, na základě sčítání lidu z roku 1900 = [Ėtnograficheskai͡a karta vengerskikhʺ Slovakovʺ, sostavlena na osnovanii perepisi 1900 g.] [online]. archive.org, 1903, [cit. 2019-08-10]. Dostupné online. S. 176
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Drégelypalánk
|
Tento článok týkajúci sa geografie Maďarska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |