Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka
| Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| |
| Štát |  Slovensko
|
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | iii, iv |
| Identifikačné č. | 1273 |
| Región** | Európa a Severná Amerika |
| História zápisu | |
| Zápis | 2008 (32. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Drevené chrámy v slovenskej časti Karpát (angl. Wooden Churches of the Slovak part of the Carpathian Mountain Area) je názov súboru ôsmich kultúrno-historických pamiatok, od roku 2008 zapísaného do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.[1]
Ide o komplex dokumentujúci hodnotné a trvalé dedičstvo, ktoré má súčasný človek možnosť spoznávať prostredníctvom odkazu prostého vidieckeho ľudu a anonymných staviteľov. Komplex je zosobnením životnej skúsenosti, získanej v bezprostrednom súžití s prírodou, aj múdrosti nazbieranej po stáročia a odovzdávanej z generácie na generáciu.
Základná charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Slovensko je krajinou, kde sa od nepamäti stretali, spolu žili a vzájomne sa ovplyvňovali rôzne etnické skupiny s rôznymi kultúrnymi tradíciami a rôznou náboženskou orientáciou. Spoločne tvorili jedinečný kultúrny fenomén multietnickej a multikonfesionálnej symbiózy.
Architektúru severného a severovýchodného Slovenska charakterizujú o.i. stavby vybudované s využitím najdostupnejšieho stavebného materiálu - dreva. Typickými reprezentantmi drevených stavieb sú chrámy. Spomedzi množstva drevených sakrálnych stavieb na tomto území bolo osem chrámov vybratých a doporučených na zápis do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Pri výbere bol okrem umelecko-historického hľadiska braný zreteľ na to, aby v súbore boli zastúpené chrámy troch najrozšírenejších náboženských konfesií na Slovensku. Tak boli do výberu zaradené dva rímskokatolícke, tri evanjelické a tri gréckokatolícke chrámy.
Vybrané chrámy boli postavené v období 16. - 18. storočia (slohovo teda predstavujú barokové stavby s využitím gotických i renesančných stavebných prvkov). Svojimi vlastnosťami predstavujú ukážkové príklady miestnej náboženskej architektúry. Chrámy, postavené väčšinou v izolovaných obciach, sú typologicky symbiózou latinského a byzantského stavebného štýlu s využitím tradičných domácich stavebných postupov. V ich prevedení však nájdeme rozdiely tak v pôdorysoch ako aj vo vonkajšom vzhľade či vybavení interiéru, ilustrujúc tak odlišnosti v náboženských tradíciách a zvyklostiach jednotlivých vierovyznaní.
Drevené chrámy v horskom prostredí slovenských Karpát o.i. dokumentujú spolužitie príslušníkov rôznych náboženských vyznaní na pomerne malom geografickom území.
Z konfesného pohľadu významný podiel predstavujú kostolíky východného obradu. Územie predovšetkým východného a severovýchodného Slovenska bolo v historickom vývoji ovplyvnené Byzantskou a neskôr Ruskou ríšou, čo sa odrazilo aj na podiele veriacich hlásiacich sa k byzanstkej cirkvi. Ich kostoly - cerkvi - svojou typológiou a vybavením zachovávajú architektonické tradície byzantského obradu.
Drevené chrámy na Slovensku predstavujú jeden z najlepších príkladov európskej drevenej sakrálnej architektúry. Ich vzhľad, konštrukcia a ľudovými umelcami vytvorená výzdoba vychádzajú z miestnych stavebných a umeleckých tradícií, čiastočne ovplyvnených profesionálnymi architektonickými konceptmi.
Chrámy svojím výzorom vhodne zasadené do pôvodného prírodného prostredia tvoria neodmysliteľnú kulisu miestnej krajiny. Sú veľmi dobre zachované a dodnes sú živými svätostánkami. Vďaka starostlivosti, ktorú im spoločnosť venuje, sú ich využitie a funkčnosť zaistené aj do budúcnosti.
Drevené chrámy z územia Slovenska nie sú jedinými objektami svojho druhu, ktoré sú zaradené do svetového dedičstva. Sú súčasťou tzv. sériového zápisu, podľa ktorého zapísané pamiatky dokumentujú jedinečné, inde neopakovateľné riešenie či výnimočné stavebné stvárnenie. Do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva sa okrem nášho súboru dostali drevené chrámy z územia Nórska, Fínska, Poľska, Rumunska, Ruska a Ukrajiny. Každý z týchto súborov dokumentuje inú kultúrnu tradíciu - s iným priestorovým a výtvarným poňatím, s odlišným charakterom výzdoby či na inom konštrukčnom princípe.
Významným predpokladom, na základe ktorého boli slovenské drevené chrámy zapísané do zoznamu UNESCO bol ten, že každý z nich spĺňal požadované podmienky jedinečnosti v zmysle Konvencie o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva a podľa desaťbodovej škály napĺňal dve dôležité kritériá:
- (iii) byť jedinečným alebo aspoň výnimočným svedectvom kultúrnej tradície alebo civilizácie, ktorá stále žije, alebo už vymrela.
- (iv) byť výnimočným príkladom budovy, architektonického alebo technologického súboru alebo krajiny, ktorý ilustruje významnú etapu v ľudskej histórii.
Zoznam chrámov
[upraviť | upraviť zdroj]
- Kostol Najsvätejšej Trojice v Kežmarku
- Drevený artikulárny kostol v Leštinách
- Drevený artikulárny kostol so zvonicou v Hronseku
- Chrám svätého Mikuláša v Bodružali
- Chrám svätého Michala archanjela v Ladomirovej
- Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša v Ruskej Bystrej
Drevené kostoly
.JPG)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Drevené kostoly na stránke UNESCO
- M. Dudáš, I. Gojdič, M. Šukajlová, Kultúrne krásy Slovenska - Drevené kostoly, Dajama, Bratislava, 2007, ISBN 80-89226-14-0
- Prospekt Drevené chrámy UNESCO v karpatskom oblúku Slovenska, Ministerstvo kultúry SR, b.r.v.
| Kultúrne |
|  |
|---|---|---|
| Prírodné |
| |