Druhá bitka pri Šipčenskom priesmyku
| Druhá bitka pri Šipčenskom priesmyku | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť rusko-tureckej vojny (1877 – 1878) | |||||||
 Pohľad na bojisko po skončení bitky, dobový obraz V. V. Vereščagina | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
 Rusko
|
 Osmanská ríša
| ||||||
| Velitelia | |||||||
| generál Darožinskij | Sulejman paša | ||||||
| Sila | |||||||
| 7 500 | 30 000 | ||||||
| Straty | |||||||
| 3 600 mŕtvych a ranených
|
10 000 mŕtvych
| ||||||
| Bitky pri Šipčenskom priesmyku |
|---|
Druhá bitka pri Šipčenskom priesmyku sa odohrala v dňoch 21.–26. augusta 1877 medzi rusko-bulharskou armádou na jednej strane a tureckou armádou na strane druhej.
Boje prebiehali v oblasti vrchov sv. Nikolu (dnes vrch generála Stoletova), Šipka a Orlie hniezdo. Rusko-bulharskej armáde velil generál Nikolaj Grigorievič Stoletov a tureckej armáde Sulejman paša.
Udalosti pred bitkou
[upraviť | upraviť zdroj]Po bitke pri meste Stará Zagora si Sulejman paša doplnil armádu o 27 000 vojakov a tiahol smerom k priesmyku. Presun tureckej armády prekvapili protivníka, ktorý ho čakal na inom mieste. Až 7. augusta (19. augusta) sa velitelia rusko-bulharskej armády dozvedeli zo správy generála Stoletova, že turecká armáda čaká na vrchu Šipka.
Očakávali tiež pomoc od armády ruského generála Fjodora Fjodoroviča Radeckého. Ten ale tvrdil, že sa niet čoho báť, pretože ostatné tri staroplaninské priesmyky sú ešte otvorené a žiadne nebezpečenstvo zo strany Turkov zatiaľ nehrozí. Bol presvedčený o tom, že ak Turci na rusko-bulharskú armádu zaútočia, bude to pri meste Osman Pazar (dnes Omurtag).
Začiatok a priebeh
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 9. augusta (21. augusta) ráno vojská Redžeba pašu zahájili vojenskú akciu proti rusko-bulharskej armáde na vrchu sv. Nikolu. Časť vojsk Šakira pašu sa obsadila vrch Orlie hniezdo. Situácia v rusko-bulharskom tábore sa v dôsledku nedostatku vody prudko zhoršila. Jediný zdroj vody vo východnej časti vrchu sv. Nikola strážili Turci. V prvý deň bojov sa rusko-bulharskej armáde podarilo odraziť sedem nájazdov tureckej armády, stratila však 250 vojakov.
Druhý deň obidva tábory využili na prípravu. Turci neútočili a deň voľna pomohol rusko-bulharskej armáde v boji o udržanie Šipčenského priesmyku, dôležitého priesmyku v Starej Planine.
Najdôležitejšie boje sa odohrali 11. augusta (23. augusta). Skoro ráno, ešte za tmy, po celej šírke priesmyku Turci založili vatry a rozmiestnili vojakov v pohorí. Okolo 10 hodiny Turkom prisľúbilo účasť v boji ďalších 6 vojenských táborov. Do poludnia sa rusko-bulharskej armáde podarilo odraziť všetky turecké nájazdy, situácia sa však nijako nezlepšila. Zásoby rusko-bulharskej armády sa pomaly míňali.
Okolo sedemnástej hodiny nastal v bitke obrat, keď dorazila posila v podobe dvestočlennej armády generála Radeckého.
Záver
[upraviť | upraviť zdroj]Rusko-bulharská armáda s podporou Radeckého vojsk ubránili Šipčenský priesmyk a armáde Sulejmana pašu sa nepodarilo spojiť sa s armádou Osmana pašu, ktorý bránil Pleven. Počas trojdňovej bitky zahynulo na strane rusko-bulharskej armády 3100 ruských vojakov a dôstojníkov a 535 bulharských dobrovoľníkov. Turci v boji stratili viac ako 8200 vojakov.