Preskočiť na obsah

Dušan Kováčik

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dušan Kováčik
slovenský právnik a vojenský prokurátor
Dušan Kováčik
Bývalý špeciálny prokurátor
V úrade
1. september 2004 – 10. november 2020 (rezignácia)
Predchodca funkcia zavedená Daniel Lipšic Nástupca
Biografické údaje
Narodenie1. január 1962 (62 rokov)
Trenčín, ČSSR
Alma materPrávnická fakulta Univerzity Komenského (JUDr.)
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety (PhD.)

JUDr. Dušan Kováčik PhD. (* 1. január 1962[1], Trenčín[1][2][3]) je slovenský právnik, bývalý vojenský a špeciálny prokurátor, ktorý bol právoplatne usvedčený a odsúdený za korupciu.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave[3][4][5] a Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.[4][5] Právnickú fakultu absolvoval v roku 1985 a titul JUDr. mu bol udelený v roku 1989. [6]. V roku 2012 Denník SME upozornil na nezrovnalosti pri vzdelaní z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety nezrovnalosti. Titul PhD. si Kováčik uvádzal už 14. apríla 2009, ale zároveň tvrdil, že diplom získal až 29. júna 2009. Kováčik obhajoval svoj doktorát zo sociálnej práce, na VŠZaSP učil trestné právo. Svoj doktorský výskum nechcel zverejniť a nezverejnila ho ani škola, prezradila však len, že dizertačná práca sa mala venovať domácemu násiliu.[7] Kováčikova hovorkyňa k prípadu povedala: „Špeciálny prokurátor nie je oprávnený sa vyjadrovať k legitímnosti udelenia titulu PhD. Toto prináleží príslušnej vysokej škole alebo ministerstvu školstva, ktoré vedú centrálne registre doktorandov a ich prác.“[8] Udelenie doktorátu mala preveriť Akreditačná komisia.[8]

Profesijný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasťou návrhu na voľbu do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v roku 2004 je Kováčikov profesijný životopis od absolvovania právnickej fakulty UK až do 1. septembra 2003. Hneď po dokončení štúdia pracoval od 1. augusta 1985 ako odborný referent Okresného národného výboru Trenčín - výbor ľudovej kontroly. Od októbra 1985 do septembra 1986 vykonal základnú vojenskú službu, po čom nastúpil do závodu Vzduchotechnika, k. p. Nové Mesto nad Váhom.[9]

Vojenská prokuratúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1. augusta 1987, prijatý do služobného pomeru vojaka z povolania
  • 1. augusta 1987 - 14. júna 1988, právny čakateľ Vojenskej obvodovej prokuratúry Banská Bystrica
  • 15. júna 1988 - 28. augusta 1989, vyšetrovateľ Vojenskej obvodovej prokuratúry Banská Bystrica
  • 29. augusta 1989 - 6. januára 1991, starší vyšetrovateľ Vyššej vojenskej prokuratúry Trenčín
  • 7. januára 1991 - 2. marca 1993, starší prokurátor Vyššej vojenskej prokuratúry Trenčín
  • 3. marca 1993 - 29. novembra 1993, náčelník oddelenia Vyššej vojenskej prokuratúry Trenčín
  • 30. novembra 1993 - 28. februára 1997, náčelník netrestného oddelenia Vyššej vojenskej prokuratúry Trenčín
  • 1. marca 1997 - 15. augusta 1998, zástupca náčelníka oddelenia prokurátorských činností Vyššej vojenskej prokuratúry Trenčín
  • 16. augusta 1998 - 31. augusta 2003, náčelník oddelenia prokurátorských činností Vyššej vojenskej prokuratúry Trenčín
  • 31. augusta 2003, prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka a nasledujúcim dňom zaradený do zálohy.

Úrad špeciálnej prokuratúry

[upraviť | upraviť zdroj]

Úradu špeciálnej prokuratúry šéfoval v období od septembra 2004 do novembra 2020.[10] Bol prvým jej vedúcim.[11] Do funkcie špeciálneho prokurátora bol prvý krát zvolený Národnou radou 12. mája 2004 na obdobie od 1. septembra 2004 do 31. augusta 2009.[4]

Počas výkonu svojej funkcie dozoroval 60 prípadov, ale podal len dve obžaloby.[12] Podobnú štatistiku nemal iný z 25 prokurátorov pracujúcich na ÚŠP. Jeden z prípadov v ktorom obžalobu nepodal je kauza Ladislava Bašternáka. Dozoroval tiež Kauzu Gorila. Údaje o počte prípadov zverejnil až po „zásahu generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, ktorý mu v rozhodnutí napísal, že takúto informáciu nemôže utajovať, lebo tým porušuje zákon“.[13] Podobnú štatistiku zverejnil .týždeň v máji 2014. Dovtedy podal len 12 žalôb, čiže 1,2 ročne, a 59 ich zastavil. Za toto obdobie však mal pridelených až 110 káuz.[2] Kováčik nevidel čas na odchod v apríli 2018 keď o jeho rezignáciu žiadalo hnutie Za slušné Slovensko.[14]

Podľa zistení Transparency International Slovensko Kováčik za rok 2019 získal dvakrát odmenu 8500 eur, 13. a 14. plat. Celkový plat v roku 2019 mal byť 104 795 eur čím zarobil viac ako predseda vlády a podľa TIS „je to tretia najlepšie platená funkcia v štáte, po guvernérovi NBS a prezidentke“. [15]

Pred uplynutím funkčného obdobia bolo 29. januára 2014 vypísané výberové konanie na túto funkciu, prihlásil sa len jeden kandidát, Dušan Kováčik.[4] V máji 2014 bol Kováčik zvolený na ďalšie funkčné obdobie. Hlasovalo zaňho 92 zo 118 prítomných poslancov. Obdobie malo prebiehať do 1. septembra 2021.[13]

Do funkcie špeciálneho prokurátora bol prvý krát zvolený Národnou radou 12. mája 2004 na obdobie od 1. septembra 2004 do 31. augusta 2009. Pred uplynutím funkčného obdobia bolo 29. januára 2014 vypísané výberové konanie na túto funkciu, prihlásil sa len jeden kandidát, Dušan Kováčik.[4]

Úrad špeciálnej prokuratúry riadil v období od septembra 2004 do novembra 2020.[10] Počas výkonu svojej funkcie dozoroval 60 prípadov, ale podal len dve obžaloby.[12]

Trestná činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom októbra 2020 bol zadržaný Národnou kriminálnou agentúrou.[10] Zadržaný bol 22. októbra 2020, 25. októbra ho Špecializovaný trestný súd poslal do väzby.[16] Obvinený bol zo zločinu prijímania úplatku, zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a z pokračovacieho zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa v súbehu s prečinom ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti.[17] K 22. októbru 2020 mu prvá námestníčka generálneho prokurátora Viera Kováčiková pozastavila výkon funkcie.[17] K rezignácii ho vyzvala okrem iných aj prezidentka Zuzana Čaputová[18][17] a 20 prokurátorov z ÚŠP.[19] Po obvinení a väzbe sa funkcie špeciálneho prokurátora vzdal 10. novembra 2020, 15. februára 2021 ju prevzal jeho nástupca Daniel Lipšic.[16]

Súd s Kováčikom na Špecializovanom trestnom súde sa začal v júni 2021. Obvinený sa vyhlásil za nevinného.[11] V septembri 2021 ho ŠTS uznal vinným vo všetkých bodoch obžaloby a uložil mu trest 14 rokov väzenia a prepadnutie majetku.[20][16] Z väzby bol prepustený 4. apríla 2022.[10]

Najvyšší súd ako odvolací súd 24. mája 2022 Kováčika odsúdil na 8 rokov odňatia slobody (započítalo sa však 17 mesiacov strávených vo väzbe) a peňažný trest 100 tisíc eur. Súd potvrdil, že Kováčik vynášal informácie bývalému riaditeľovi Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) Ľudovítovi Makóovi, čo však nepovažoval za zneužitie právomoci verejného činiteľa, ale za vyzradenie utajovanej skutočnosti. Senát zrušil rozsudok v časti spolupráce s mafiánskou skupinou, ale potvrdil vinu prijatia úplatku 50 tisíc eur od sprostredkovateľa Ľudovíta Makóa za účelom, aby Kováčik zabezpečil, že zastupujúca prokurátorka nepodá odvolanie voči rozhodnutiu súdu prepustiť v tom čase obvineného Ľubomíra Kudličku z väzby.[12] „Viedol riadny život. Na druhej strane treba poukázať na to, že k prijatiu úplatku došlo v súvislosti s funkciou špeciálneho prokurátora. Ide o prokuratúru, ktorá stíha najzávažnejšie zločiny,“ uviedol senát k rozsudku.[12]

Dňa 7. augusta 2024 Kováčikovi prerušili výkon trestu, ktorý si odpykával v Dubnici nad Váhom na základe toho, že minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) podal dovolanie. Prepustený bol bez akýchkoľvek obmedzení. Od pustenia na slobodu Kováčik poskytol rozhovory dezinformačným médiám, volal po odplate a stíhaní policajtov, prokurátorov a sudcov, ktorí ho dostali do väzenia.[21]

3. septembra 2024 ho Špecializovaný trestný súd ako súd prvého stupňa uznal vinným v druhej korupčnej kauze za prijatie úplatku 50 tisíc eur od podnikateľa Petra Košča za blokovanie stíhania dvoch trestných vecí, jednej proti samotnému Koščovi a druhej proti jeho známemu, vtedajšiemu riaditeľovi úradu zvláštnych policajných činností Jozefovi Rehákovi. Proti Kováčikovi svedčil bývalý riaditeľ finančnej polície Bernard Slobodník, ktorý mal úplatok ukrytý v knihe sprostredkovať. Súd upustil od uloženia trestu pretože trest uložený v prvej trestnej veci považoval za dostatočný. Košč bol pôvodne v tejto veci obžalovaný za podplácanie, avšak jeho stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že po prijatí novely trestného zákona bol skutok premlčaný.[22]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Kováčik Dušan. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-05-28]. ISSN 1335-4418.
  2. ↑ a b VAGOVIČ, Marek. Prokurátor mocných. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2014-05-11. Dostupné online [cit. 2022-05-28]. ISSN 1336-653X.
  3. ↑ a b Dušan Kováčik. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2022-05-28]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  4. ↑ a b c d e Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2022-05-28]. Dostupné online.
  5. ↑ a b BENEDIKOVIČOVÁ, Mária; MIHALIKOVÁ, Mária; TÓDOVÁ, Monika. Pri titule prokurátora Kováčika nesedia dátumy. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-11-14. Dostupné online [cit. 2022-05-28]. ISSN 1335-4418.
  6. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2022-07-19]. Dostupné online. Archivované 2023-04-27 z originálu.
  7. ↑ SITA. Pri titule špeciálneho prokurátora Kováčika nesedia dátumy. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2012-11-15. Dostupné online [cit. 2022-05-28]. ISSN 1336-197X.
  8. ↑ a b Titul šéfa Špeciálnej prokuratúry preveria. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia). Dostupné online [cit. 2022-05-29]. ISSN 1336-1996.
  9. ↑ Návrh na voľbu do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Národná rada SR, 19. apríl 2004, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online.
  10. ↑ a b c d HUTKO, Dominik. Dušan Kováčik je vinný len sčasti. Odsedí si 8 rokov. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-05-24. Dostupné online [cit. 2022-05-28]. ISSN 1336-197X.
  11. ↑ a b Na Slovensku začal soud s exšéfem speciální prokuratury, je obžalován z korupce i zneužití pravomocí [online]. Praha: Česká televize, 2021-07-07, [cit. 2022-05-28]. Dostupné online.
  12. ↑ a b c d KELLÖOVÁ, Laura. Dušan Kováčik je vinný. Za úplatok od mafiánov a vynášanie citlivých informácií dostal 8 rokov. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2022-05-24. Dostupné online [cit. 2022-05-28].
  13. ↑ a b TÓDOVÁ, Monika. Svet špeciálneho prokurátora Kováčika: Za osem rokov podal nula obžalôb. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-02-22. Dostupné online [cit. 2022-05-28]. ISSN 1339-844X.
  14. ↑ Ešte nenastal čas na odchod, tvrdí špeciálny prokurátor Kováčik. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-04-19. Dostupné online [cit. 2022-05-28].
  15. ↑ TASR. Minuloročný zárobok špeciálneho prokurátora Kováčika sa vyšplhal na hranicu 100-tisíc eur [online]. regiony.zoznam.sk, 2020-07-17, [cit. 2022-05-28]. Dostupné online.
  16. ↑ a b c hdm. Kováčik dostal 14 rokov, prepadne mu majetok. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2021-09-20. Dostupné online [cit. 2022-05-28]. ISSN 1336-197X.
  17. ↑ a b c TASR. Prezidentka si myslí, že Dušan K. by mal po obvinení rezignovať. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-10-23. Dostupné online [cit. 2022-05-28].
  18. ↑ Kováčik by mal rezignovať, tvrdí Čaputová. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia). Dostupné online [cit. 2022-05-28]. ISSN 1336-1996.
  19. ↑ TASR; SITA. Špeciálni prokurátori vyzvali Kováčika na okamžitú rezignáciu. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-10-23. Dostupné online [cit. 2022-05-28]. ISSN 1335-4418.
  20. ↑ Bývalý elitní prokurátor Kováčik dostal 14 let vězení. Slovenský soud mu vyměřil trest za korupci [online]. Praha: Český rozhlas, 2021-09-20, [cit. 2022-05-28]. Dostupné online.
  21. ↑ VIDEO: Bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika prepustili na slobodu [online]. www.noviny.sk, 2024-08-07, [cit. 2024-08-27]. Dostupné online.
  22. ↑ KOVÁČ, Peter. Kováčik je vinný aj v druhej korupčnej kauze. Trest mu ostáva [online]. SME, [cit. 2024-09-03]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dušan_Kováčik&oldid=7908650“