Dubaj (mesto)
| Dubaj | ||
| دبي | ||
| mesto | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Spojené arabské emiráty
| |
|---|---|---|
| Emirát | Dubaj | |
| Súradnice | 25°15′10″S 55°21′52″V / 25,252778°S 55,364444°V | |
| Rozloha | 1 287,4 km² (128 740 ha) | |
| Obyvateľstvo | 3,103,000 | |
| Hustota | 0 obyv./km² | |
| Šejk | Muhammad bin Rášid Ál Maktúm | |
  Poloha mesta na mape Spojených arabských emirátov
| ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Dubaj (arab. دبي Dubajj) je hlavné mesto rovnomenného emirátu. Má 3,1 mil. obyvateľov (2018), čo predstavuje okolo 85 %, čiže veľkú väčšinu obyvateľov emirátu Dubaj.
Mestom preteká rieka Dubai Creek, ktorá je však vlastne len zátokou Perzského zálivu. Na východnom brehu Dubai Creeku sa nachádza štvrť Dajra (angl. Deira alebo Dayrah), na západnom brehu Burdž Dubajj, na juhu leží štvrť Al-Awír (angl. Al-Aweer alebo Al-Awir).
Písomné dokumenty potvrdzujú existenciu mesta najneskôr na začiatku 19. storočia.
V Dubaji sa začalo s ťažbou ropy roku 1966, ropa však v emiráte Dubaj až dodnes nehrala hlavnú úlohu a mesto bolo už v roku 1930 najväčším centrom obchodu v Perzskom zálive, najmä obchodu so zlatom a perlami. Dnes mesto púta svetovú pozornosť svojimi projektami (stavby, športové a rekreačné centra). Ekonomika je dnes založená zväčša na zahraničnej pracovnej sile.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá možná zmienka o Dubaji pochádza už z roku 1095. Okrem toho sídlo v roku 1580 benátsky obchodník s perlami Gasparo Balbi, keď sa zmienil o Dubaji ako o mieste, kde pracujú práve Benátčania hľadajúci perly. Ďalšie zmienky pochádzajú z roku 1799, keď už určite išlo o mesto. V roku 1820 uzavrel dubajský šejk s Britmi Pobrežnú mierovú zmluvu.
V roku 1833 sa dynastia Ál Maktúm presťahovala z Abú Zabí do Dubaja. Dubaj prešiel pod britskú ochranu podľa zmluvy, v rámci ktorej sa Briti zaviazali chrániť Dubaj pred útokmi Turkov.
Dubaj ďalej lákal zahraničných obchodníkov s perlami a neskôr sa v meste vďaka jeho výhodnej polohe začali usídľovať indickí obchodníci. Dubajský obchod s perlami bol vážne narušený počas prvej svetovej vojny a ešte viac počas Veľkej hospodárskej krízy na konci 20. rokov. Nové obdobie v dejinách Dubaja nastalo po druhej svetovej vojne, keď sa Dubaj pripojil ku Kataru. Dubaj zažil v tomto čase veľký rozvoj, keď boli objavené ložiská ropy. Do mesta sa prisťahovali indickí a pakistanskí robotníci a medzi rokmi 1968 až 1975 narástol počet obyvateľov o 300%. V roku 1971 sa Dubaj stal súčasťou Spojených arabských emirátov a dôležitosť mesta ešte posilnili libanonskí utečenci a zriadenie zóny voľného obchodu v prístave Džabal Ali. Pre Dubaj bola pomerne veľkým plusom aj vojna v zálive v roku 1990, keďže sem stiahli svoje finančné aktivity firmy z Kuvajtu a neskôr aj z Bahrajnu. Po roku 2000 sa z Dubaja začalo stávať najrýchlejšie rastúce mesto sveta. Symbolom nových zmien sa stala stavba hotela Burdž al-Arab.
Hospodárstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Hrubý domáci produkt HDP dosiahol v roku 2005 výšku 37 miliárd USD. Celá ekonomika Dubaja bola postavená na ropnom priemysle, no príjmy z ropného priemyslu dosahovali podiel menej ako 6 %, čo znamená, že do štátneho rozpočtu prispievali hlavne iné odvetia hospodárstva.
Dubaj produkuje 240 000 barelov ropy denne a množstvo zemného plynu (podiel emirátu Dubaj v rámci SAE je 2 %). Ropné rezervy Dubaja sú už značne zmenšené. Najziskovejším odvetím hospodárstva pre Dubaj je obchod (16 %), entrepôt (15 %) a finančné služby.
So začiatkom ťažby ropy v 60. rokoch 20. storočia začal Dubaj bohatnúť. V 70. a 80. sa stal Dubaj dôležitou obchodnou cestou z čoho profituje dodnes entrepôt. S ťažbou ropy do krajiny prichádzali nové bankové a finančné inštitúcie. Do roku 1990 sa v Dubaji voľne obchodovalo so zlatom. Začali vznikať miesta voľného obchodu, ako je Džabal Alí (angl. Jebel Ali), Palm Islands, Sheikh Road a iné miesta.
Džabal Alí je prístav v Dubaji, postavený v 70. rokoch, a je to najväčší prístav vybudovaný človekom a 8. najdôležitejší, čo sa týka nákladnej dopravy.
Bolo postavené medzinárodné letisko.
Aj v Dubaji sa rozvíja priemysel a odvetia IT, ale dôraz sa kladie na finančné služby. Do emirátu Dubaj prišli svetové firmy ako EMC Corporation, Oracle Corporation, Microsoft, a IBM, a svetové média ako MBC, CNN, Reuters a AP. Vznikli tu priemyselné parky, zaoberajúce sa vedou, výskumom a výrobou, napr.:
- Dubiotech, park venovaný výskumu a inovácia v biotechnológii
- Techno Park, park orientovaný na výrobu vysokej technológie s viac ako 23 km²
- Dubai Silicon Oasis zaoberajúca sa elektrotechnikou.
- Dubai Industrial city, obrovský priemyselný park zameraný na produkciu kovov, ťažba, petrochémiu, farmáciu, výrobu potravín, v neposlednom rade je tu zastúpený strojársky priemysel, atď.
Dubai Financial Market (DFM) finančný trh bol zavedený v roku 2000 ako sekundárna inštitúcia zaoberajúca sa obchodom, cennými papiermi v Dubaji. Veľké projekty viedli k budovaniu mrakodrapov, v ktorých sídlia svetové korporácie, či spoločnosti patriace Emirátom ako Emirates Towers, Burdž Chalífa a iné.
Emirát Dubaj sa v posledných rokoch začala orientovať na turizmus a medzinárodný obchod. Pre ilustráciu, v roku 2009 sa v Dubaji stavia niekoľko stoviek mrakodrapov. K tomu treba ešte pripočítať tri ostrovné komplexy v tvare obrovských pálm a jeden v tvare zemegule. Medzi najznámejšie projekty patria Palm Islands, najdrahší hotel na svete Burdž Al-Arab, ostrovy vytvárajúce mapu sveta, Dubai Marina a iné.
Klimatické podmienky
[upraviť | upraviť zdroj]| Graf počasia pre Dubaj | |||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| J | F | M | A | M | J | J | A | S | O | N | D |
15.6
24
14
|
25
25
15
|
21
28
18
|
7
33
21
|
0.3
38
25
|
0.4
40
27
|
0.8
41
30
|
0
41
30
|
0
39
28
|
1.2
35
24
|
2.7
31
20
|
14.9
26
16
|
| teploty v °C zrážky v mm | |||||||||||
Dubaj má horúce klimatické podmienky, Niektoré mesiace presahujú s priemernou teplotou aj 40 °C. Zrážky sa vyskytujú sporadickejšie len okolo 150mm za rok. Zrážky sa väčšinou vyskytujú v mesiacoch Január, Február a Marec. Vlhkosť v zimných mesiacoch je 60%
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1998 17 % obyvateľstva tvorili rodení obyvatelia Emirátov, zvyšok tvorili cudzinci. 51 % Dubajčanov pochádza z Indie, 16 % z Pakistanu, 9 % z Bangladéša, 3 % z Filipín a 3 % boli definovaní ako „západniari“. Cudzinci tu žijú s pracovným povolením, bez ktorého musia Dubaj do 30 dní opustiť. Aj preto je tu takmer nulová nezamestnanosť. Kriminalita je tiež veľmi nízka. V poslednom čase však vyvolali širokú medzinárodnú reakciu správy o porušovaní ľudských práv robotníkov.
Turistický ruch
[upraviť | upraviť zdroj]Dubaj samotný má iba 15 kilometrov pláži. Po dostavbe ostrovných komplexov ich však má až 1 500 km. Najväčším projektom je Dubailand – svet zábavy v púšti, skladajúci sa z lyžiarskych svahov, pretekárskeho motoristického okruhu, ekoparku a najväčšieho nákupného centra na svete. Pravdepodobne najcharakteristickejším symbolom dnešného Dubaja je luxusný 321 metrov vysoký sedem hviezdičkový hotel Burdž al-Arab ("Veža Arabov"), postavený roku 1999, v tvare plachetnice. Jeho interiér je plný zlata, mramoru. Pobyt stojí od 2000 € do 8300 € za noc.
