Dunakanyar
Dunakanyar (maď.; nem. Donauknie; slovenský názov nie je ustálený, v literatúre sa vyskytujú [skôr opisné] označenia: ohyb Dunaja (pri Vacove)[1][2], horný ohyb Dunaja[3], Dunajský ohyb[4] a najmä staršie aj koleno Dunaja[5] či dunajské koleno[6] a najčastejšie sa nimi myslí význam nižšie označený číslom 2) môže byť:
- 1. úsek Dunaja od Ostrihomu po Kisoroszi (prípadne až po Vác), teda v podstate veľký meander Dunaja pri slovensko-maďarských hraniciach s najbližším okolím, synonymum: Vyšehradská brána[7][8], pozri Vyšehradská brána
- 2. úsek Dunaja od Ostrihomu po Szentendre alebo až po severný okraj Budapešti, teda ten veľký úsek Dunaja v severnom Maďarsku, kde sa Dunaj veľkým oblúkom prudko natrvalo stáča na juh [9][10][11], pozri Dunakanyar (severne od Budapešti)
- 3. ako oficiálny rekreačný región: celé územie ohraničené slovensko-maďarskými hranicami na severe a obcami Mogyorósbánya, Budakalász, Kosd a Dregélypalánk [12], pozri pozri pod Dunakanyar (severne od Budapešti)
Ohyb Dunaja, koleno Dunaja či dunajské koleno môže byť aj označenie iných ohybov toku Dunaja, najmä veľkého ohybu v Srbsku [13][14], pozri napr. ohyb Dunaja (Srbsko)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ nagyrévska kultúra. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, a kol. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 589 – 590.
- ↑ KLIMKO, Jozef. Vývoj územia Slovenska a utváranie jeho hraníc. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1980. 154 s. S. 68.
- ↑ KRAJČOVIČ, Rudolf. Slovenčina a slovanské jazyky. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1974. 324 s. S. 49.
- ↑ ROBERT KISS. Dunajský ohyb ponúka priestor na oddych. SME (Bratislava: Petit Press), 2006-09-14. Dostupné online [cit. 2019-08-09]. ISSN 1335-4418.
- ↑ HOUDEK, Fedor. Vznik hraníc Slovenska. Bratislava : Prúdy, 1931. 312 s. (Knižnica Prúdov; zv. 4.) S. 21.
- ↑ FRIED, István. Ku charakteristike rakúsko-východoeurópskych kultúrnych vzťahov (1815 – 1848). In: Otázky dějin střední a východní Evropy. Ed. František Hejl. Vyd. 1 Zväzok I. Brno : Universita J.E. Purkyně, 1971. 377 s. (Spisy University J.E. Purkyně v Brně. Filosofická fakulta; zv. 176.) Dostupné online. S. 197 – 203.
- ↑ Dunakanyar. Turistatérkép. [B XV c 1165] [online]. maps.hungaricana.hu, [cit. 2019-08-09]. Dostupné online.
- ↑ Szeberényi, J. A Délkeleti-Börzsöny és a Visegrádi-szoros geomorfológiai szintjeinek kapcsolata Doktori (Ph.D.) értekezés [online]. foldrajz.ttk.pte.hu, [cit. 2019-08-09]. Dostupné online.
- ↑ Dunakanyar [online]. orszagjaro.net, 2017-11-01, [cit. 2019-08-09]. Dostupné online.
- ↑ DREPPENSTEDT, Hinnerk. Kreuzfahrten Donau (Von Passau zum Schwarzem Meer). [s.l.] : Trescher Verlag, 2019. 456 s. ISBN 978-3-89794-482-4. S. 196.
- ↑ Ungarn - Urlaub bei Freunden [online]. urlaub-ungarn.at, [cit. 2019-08-09]. Dostupné online.
- ↑ Dunakanyar.hu - Régióinformació [online]. dunakanyar.hu, [cit. 2019-08-09]. Dostupné online.
- ↑ Geologické práce (Zprávy). [s.l.] : Slovenská akadémia vied, 1968. 704 s. S. 46.
- ↑ MICHÁLEK, Slavomír. Diplomat Štefan Osuský : 1889 – 1973. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1999. 520 s. ISBN 80-224-0565-5. S. 231.
Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje odkazy na rozličné stránky, ktoré by mohli mať rovnaký názov.
- Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.