Preskočiť na obsah

Dusičnan močoviny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dusičnan močoviny
Dusičnan močoviny
Dusičnan močoviny
Dusičnan močoviny
Dusičnan močoviny
Dusičnan močoviny
Dusičnan močoviny
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec (NH2)2COHNO3
Systematický názov kyselina dusičná; močovina
Synonymá Mononitrát močoviny
Vzhľad Bezfarebná až biela kryštalická práškovitá látka bez vône
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 123,1 u
Molárna hmotnosť 123,0681 g/mol
Rozpustnosť vo vode 16,67–16,77 g/100 ml
Teplota topenia 157–159 °C
Teplota rozkladu 157 °C
Hustota 1,659–1,681 g/cm3
Rozpustnosť v polárnych rozpúšťadlách:
Metanol: 5,39–5,57 g/100 ml
Etanol: 1,41–1,43 g/100 ml
Acetón: 1,02–1,06 g/100 ml
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
01 - výbušná látka02 - horľavá látka07 - dráždivá látka
Nebezpečenstvo
Vety H H201, H228, H316, H319
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P210, P230, P240, P241, P250, P261, P271, P280, P264+265, P319, P372, P373, P304+340, P332+317, P337+317, P370+378, P305+351+338, P405, P403+233, P501
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Výbušnina Veľmi horľavá látka Škodlivá látka
Výbušnina
(E)
Veľmi
horľavá
(F)
Škodlivá
látka
(Xn)
NFPA 704
1
2
3
Ďalšie informácie
Číslo CAS 124-47-0
EINECS číslo 204-703-5
PubChem 31295
ChemSpider 29035
SMILES C(=O)(N)N.[N+](=O)(O)[O-]
3D model (JSmol) Interaktívny 3D model
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Dusičnan močoviny (NH2)2COHNO3 je brizantná trhavina, ktorá býva často používaná v amatérskych bombách na trhanie stromov či múrov, alebo v improvizovaných výbušných zariadeniach (IED), používaných pri teroristických útokoch v Afganistane, Pakistane, Iraku a všemožne inde po celom svete (napr. pri bombovom útoku na svetové obchodné centrum v New Yorku r. 1993).[1]

S detonačnou rýchlosťou 3400–4700 m/s patrí so svojou deštrukčnou silou niekam medzi výbušniny na báze viac známeho dusičnanu amónneho.[2] Dusičnan močoviny je možné vyrobiť v jednom kroku reakciou močoviny s kyselinou dusičnou. Je to exotermická reakcia, teda je potrebné v priebehu reakcie neustále strážiť teplotu a vykonávať chladenie. Detonácia výbušnín na báze dusičnanu močoviny môže byť zahájená rozbuškou.

Je jednou z najnebezpečnejších výbušnín, ktoré je možné ľahko pripraviť aj v domácich podmienkach. Z dusičnanu močoviny možno tiež ľahko pripraviť nitromočovinu.

Chemické vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Močovina vo svojej štruktúre obsahuje karbonylovú skupinu (). Elektronegatívnejší atóm kyslíka priťahuje elektróny k sebe, čím okolo seba vytvára väčšiu hustotu elektrónov, následkom čoho získa záporný náboj. Akonáhle do reakcie vstúpi kyselina dusičná, ionizuje. Katión vodíka, vzniknutý ionizáciou kyseliny, so záporne nabitým atómom kyslíka medzi sebou vytvorí kovalentnú väzbu. Elektronegatívny ión je priťahovaný kladne nabitým atómom vodíka, viazaným v karbonylovej skupine močoviny, a vytvára tak medzi sebou iónovú väzbu, čím súčasne vzniká aj samotný dusičnan močoviny.

Zmes si získala obľubu u mnohých amatérskych nadšencov výbušnín ako hlavná výbušná látka na použitie vo väčších náložiach. Dusičnan močoviny v týchto prípadoch nahrádza dusičnan amónny. Dusičnan amónny býva dusičnanom močoviny nahradzovaný hlavne preto, že zohnať materiály nevyhnutné na jeho syntézu je oveľa jednoduchšie, než u dusičnanu amónneho, a tiež preto, že jeho citlivosť (náchylnosť k vznieteniu) je lepšia ako u výbušnín na báze dusičnanu amónneho.

Použitie pri teroristických akciách

[upraviť | upraviť zdroj]

Bombový útok na Svetové obchodné centrum

[upraviť | upraviť zdroj]
Bombový útok na Svetové obchodné centrum 1993

Teroristický útok na Svetové obchodné centrum (WTC) prebehol na území Spojených štátov amerických 26. februára 1993 v štáte New York. Na útok bola použitá nálož nitrátu močoviny s hmotnosťou 606 kg, ktorá bola umiestnená v dodávke, zaparkovanej v podzemných garážach budovy.[3] K výbuchu došlo presne o 12:17. Útok si vyžiadal celkom šesť mŕtvych a viac ako tisíc zranených. Teroristi uviedli, že cieľom útoku bolo narušenie statiky budovy - k tomu však nedošlo.

Útok bol naplánovaný a vykonaný moslimskými extrémistami pôvodom z Pakistanu. Celú akciu pod vedením Ramzího Júsefa financoval Chálid Šajch Muhammad a to buď zo svojich zdrojov alebo zo zdrojov al-Kájdy. Z útoku boli obvinení štyria islamskí extrémisti. Každý z nich bol odsúdený na 240 rokov väzenia. Skutočnosť, že akcia financovaná Al-Kájdou nebola nikdy doložená.

Bombový útok v Oklahoma City

[upraviť | upraviť zdroj]

Bombový útok v Oklahoma City sa odohral 19. apríla 1995, približne o 9:03, na území USA, v hlavnom meste štátu Oklahoma. Cieľom útoku bola federálna budova Alfreda P. Murraha v centre mesta. Výsledkom bolo 168 mŕtvych a 853 zranených. Do 11. septembra 2001 bol útok v Oklahoma City dovtedy najkrvavejší teroristický útok na americkej pôde.

Podľa neskorších zistení útok spáchal 26-ročný Timothy James McVeigh, ktorý ráno pri severnej stene budovy zaparkoval prenajaté nákladné vozidlo firmy Ryder, v ktorom malo byť cca 2300 kg zmesi, tvorenej dusičnanom močoviny, nitrometánom a motorovou naftou. Od vozidla odišiel a nálož diaľkovo odpálil.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ROWE, Aaron. Chem Lab: Spray-On Test for Improvised Explosives. Wired. Dostupné online [cit. 2024-06-07]. ISSN 1059-1028. (po anglicky)
  2. Explosives - ANFO (Ammonium Nitrate - Fuel Oil) [online]. www.globalsecurity.org, [cit. 2024-10-28]. Dostupné online.
  3. WHITLOCK, Craig. Homemade, Cheap and Dangerous. The Washington Post, 2007-07-05. Dostupné online [cit. 2024-06-07]. ISSN 0190-8286. (po anglicky)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dusičnan močoviny na českej Wikipédii.