Dvojitá fasáda
Dvojitá fasáda je druh konštrukčnej fasády.
Druhá polovica 20. storočia je v oblasti fasádnej techniky občianskych budov charakterizovaná rozvojom dnes už klasických transparentných fasád, aplikovaných prevažne na vysokých budovách. Počiatky tohto rozvoja sú charakterizované transparentnými fasádami panelového typu, montovanými z kompletizovaných dielcov.
Ďalší rozvoj tejto fasádnej techniky je charakterizovaný transparentnými fasádami roštovej konštrukcie systému „stĺpik – priečľa“. Do roštu montovaného z priebežných stĺpikov a z prerušovaných priečlí sú vkladané pevné a otváravé transparentné výplne a parapetné dielce s vonkajšou plášťovou hmotou prevažne zo skleného systému. Nasledujúcou vývojovou etapou transparentných fasád roštovej konštrukcie systému „stĺpik – priečľa“ sú fasády so skrytým nosným roštom. Fasádam tohto druhu hovoríme štrukturálne transparentné fasády.
Faktory podmieňujúce vznik dvojitej transparentnej fasády
[upraviť | upraviť zdroj]Dvojité fasády majú svoj pôvod v klasických transparentných fasádach pri budovách situovaných v lokalitách s náročnou vonkajšou klímou a rovnako pri vysokých budovách, kde náročnosť zaťaženia vonkajšou klímou rastie s výškou budovy nad terénom. Zo všetkých meteorologických faktorov vonkajšej klímy pre konštrukčnú tvorbu detailov, prvkov a sústav fasád má rozhodujúci vplyv práve najpremenlivejší prvok prízemnej vrstvy atmosféry – vietor a jeho účinok s dažďom – vetrom hnaný dážď. Vetrom hnaný dážď je určujúcim faktorom nežiaducej penetrácie vody ich konštrukčnými detailmi či prvkami s nepriaznivým dopadom na hľadisko zachovania kvality fasády v období určenom pre exploatáciu (životnosť konštrukcie v detailoch jej stykov) budovy a ekologické nároky tvorby architektonického prostredia v nej.
Vznik dvojitého okna
[upraviť | upraviť zdroj]Snahy eliminovať naznačené defekty fasád v podmienkach náročnej vonkajšej klímy spočiatku viedli k novej konštrukcii dvojitého okna s predsadenou pevnou sklenou tabuľou. Medzi ňou a vlastnou transparentnou konštrukciou okna s dvoj- a viacnásobným skleným systémom vytvorený dekompresný medzipriestor eliminoval sily spôsobujúce nežiaduci pohyb až penetráciu dažďovej vody. Ďalší vývoj a skúmanie dvojitého okna ukázal, že pri charakteristických priestorových vzduchových prúdov a náraze vetra vznikne dekompresný medzipriestor aj pri otvoroch situovaných v jeho dolnej a hornej úrovni. Ak do takto koncipovaného medzipriestoru dvojitého okna situujeme aj tieniace zariadenie, transportujeme v ňom krátkovlnné solárne žiarenie na dlhovlnné tepelné žiarenie, ktoré pohybom vzduchu odvádzame do vonkajšej klímy. Tým vytvárame systém pre pasívne chladenie v lete, alebo teplovzdušné vetranie v prechodnom jarnom, jesennom a zimnom období.
Dvojitá transparentná fasádna stena
[upraviť | upraviť zdroj]Až v ďalšom vývoji sa princíp dekompresných medzipriestorov dvojitých okien začal aplikovať na celú dosiaľ používanú transparentnú obvodovú stenu. Týmto z klasickej transparentnej obvodovej steny vzniká dvojitá transparentná stena s medzipriestorom širokých geometrických, a rovnako aj fyzikálnych modifikácií, predovšetkým v oblasti stavebnej solárnej tepelnej techniky.
Vo vývoji dvojitej transparentnej fasády sme svedkami aj obrátenej koncepcie charakterizovanej jednoduchou sklenou doskou – konštrukciou jednoduchého otváravého okna, alebo transparentnej steny zo strany interiéru. Ak berieme do úvahy skutočnosť že okenná konštrukcia alebo transparentná stena s dvojnásobným tepelnoizolačným skleným systémom oddeľuje vonkajšiu klímu od jadra budovy, potom v koncepcii dvojitej transparentnej steny hovoríme o:
- transparentnej stene s medzipriestorom priľahlým vonkajšej klíme
- transparentnej stene s medzipriestorom priľahlým vnútornej klíme
Príklady budov s transparentnými fasádami
[upraviť | upraviť zdroj]Na Slovensku:
- Národná banka Slovenska, Bratislava, architekti: Pavol Paňák a Martin Kusý (2002)
- Polyfunkčný objekt INGSTEEL, Bratislava, architekti: Ľubomír Závodný a Daniel Priehoda (2005)
- City Business Centrum II, Bratislava, architekt: Aukett Slovensko s.r.o. (2007)
Zahraničné:
- Park mikroelektroniky, Duisburg, Nemecko, architekt: Norman Foser a kolektív (1993)
- Administratívno – komerčné centrum Karlín, Praha, Česko, architekti: Václav Králiček, Emil Přikryl, Vladislav Beka, Zdenĕk Korch (1996 – 1998)
- Budova Print Media Academy, Heidelberg, Nemecko, architekti: Hensel-Bechtloff-Partner a H.J. Schröder, Architect BDA/Partner H.P. Stichs (1998 – 2000)
Použitá literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- B. Bielek, M. Bielek, M. Palko: Dvojité transparentné fasády budov – 1. diel, Coreal 2002, Bratislava