Preskočiť na obsah

EL34

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
EL34
koncová pentóda pre nf. výkonové zosilňovače v triedach A, AB, B
EL34 slovenského výrobcu JJ Electronic
EL34 slovenského výrobcu JJ Electronic
Päticaoktal (K8A)
Rozmery38 × 115 mm
Hmotnosť65 g
Iné označenia6CA7, 6П27С, CV1741
Žeravenienepriame, paralelné
Žeraviace napätie (Uf)6,3 V
Žeraviaci prúd (If)1,5 A
Charakteristické hodnoty
Anódové napätie (Ua)250 V
U brzdiacej mriežky (Ug3)0 V
U tieniacej mriežky (Ug2)265 V
U riadiacej mriežky (Ug1)−13,5 V
Anódový prúd (Ia)100 mA
I tieniacej mriežky (Ig2)14,9 mA
Strmosť (S)11 mA/V
Zosilňovací činiteľ (μg2/g1)11
Vnútorný odpor (Ri)15 kΩ
Medzné hodnoty
Anódové napätie za studena (Ua0)2 000 V
Anódové napätie (Ua)800 V
Anódová strata (Wa)25 W
U tieniacej mr. za studena (Ug20)800 V
U tieniacej mr. (Ug2)425 V
P tieniacej mr. (Wg2)8 W
Katódový prúd (Ik)150 mA
Napätie katóda-vlákno (Uk/f)100 V
Kapacity
Výstupná kapacita (Ca)8 – 10 pF
Priechodzia kapacita (Cg1/a)1 – 1,5 pF
Vstupná kapacita (Cg1/k)15 pF
Zapojenie vývodov

(pohľad zospodu)
Zdroje[1][2]

EL34 je v európskom značení typ elektrónky – nepriamo žeravená výkonová pentóda s prípustnou anódovou stratou 25 W v prevedení s 8-vývodovou päticou oktal, určená pre použitie v koncových stupňoch nízkofrekvenčných zosilňovačov výkonu.[1][2]

Na trh bola uvedená v roku 1950 holandským koncernom Philips[3] (niektoré zdroje uvádzajú až rok 1954[4]), pričom nadväzovala na staršie 25 W koncové pentódy (EL31, EL37, EL38, EL60),[5][6][7][8] počnúc priamo žeravenou F443 z roku 1930 s 5-nožičkovou európskou päticou.[9] V bývalom Československu typ EL34 vyrábal podnik Tesla v Rožnove pod Radhoštěm a v Třinci, na Slovensku ho v súčasnosti vyrába spoločnosť JJ Electronic v Čadci, keďže ide o typ celosvetovo dodnes hojne využívaný v elektrónkových gitarových zosilňovačoch a kombách aj v Hi-Fi zosilňovačoch.[10]

Celosvetovú popularitu medzi hudobníkmi si typ EL34 získal potom, čo ho britský výrobca gitarových zosilňovačov Marshall zvolil pre neskoršie verzie svojho prvého zosilňovača JTM45 od roku 1965, ako lacnejšiu a v Európe dostupnejšiu alternatívu voči americkej zväzkovej tetróde 6L6. Tento zosilňovač sa stal de facto štandardom pre britský blues-rockový zvuk a EL34 následne využívali aj ďalší britskí a kanadskí výrobcovia gitarových zosilňovačov (Hiwatt, Orange, Laney, Traynor).[4] V segmente domácich Hi-Fi zosilňovačov bol tento typ rovnako široko využívaný od 50. do 70. rokov (Marantz, Dynaco, Leak, Heath, Fisher a mnoho ďalších) a s renesanciou záujmu o elektrónkové zosilňovače na prelome 20. a 21. storočia je využívaný dodnes.[10][4][11][12]

EL34 umožňuje konštrukciu zosilňovačov s výstupnými sínusovými výkonmi približne 10 W v triede A (s jednou elektrónkou na kanál), 50 W v triede AB a 75 – 100 W v triede B (oboje s dvojicou elektrónok v push-pull zapojení na kanál). V praxi sa však 100 W zosilňovače navrhovali skôr so štvoricou EL34, keďže napäťové a výkonové namáhanie vychádza pri dvojici na hranici medzných hodnôt a prevádzka pri maximálnom katalógovom anódovom napätí je problematická aj s ohľadom na zapojenie (anódový vývod susedí so žeraviacim) a materiál pätice,[4][13][14] navyše zosilňovač v triede B trpí vysokým prechodovým skreslením.[1][15] Pre potreby dvojčinných (push-pull) zapojení sa predávajú párované dvojice resp. štvorice EL34, vyberané na zhodu charakteristík.[16]

V československej ozvučovacej technike bola EL34 použitá napr. v zosilňovačoch Tesla AZK201 (20 W; 1961), AZK401 (40 W; 1961), AZK405 (40 W; 1968), AZK360 (100 W; 1971), AZK450, (50 W; 1972), AZK160 (100 W; 1973) alebo v koncovom module AUJ620 (75 W; 60. roky) so 100 V výstupom pre ústredne miestneho rozhlasu a ozvučenia kinosál, všetko z produkcie závodov Tesla Valašské Meziříčí a Tesla Vráble.[17][18][19]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • EL34 rôznych výrobcov
    EL34 rôznych výrobcov
  • EL34 britského výrobcu Mullard
    EL34 britského výrobcu Mullard
  • EL34 slovenského výrobcu JJ Electronic
    EL34 slovenského výrobcu JJ Electronic
  • Dvojica EL34 v elektrónkovom nf. zosilňovači
    Dvojica EL34 v elektrónkovom nf. zosilňovači
  • Zapojenie koncového stupňa s ECC83 (12AX7) a EL34 v triede A
    Zapojenie koncového stupňa s ECC83 (12AX7) a EL34 v triede A
  • Zapojenie dvojčinného koncového stupňa s ECC83, ECC85 a 2×EL34 v triede AB
    Zapojenie dvojčinného koncového stupňa s ECC83, ECC85 a 2×EL34 v triede AB

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c EL34 : koncová pentoda [online]. Tesla Rožnov, 1960, [cit. 2025-02-21]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Příruční katalog elektronek Tesla : 1966 – 67. Rožnov pod Radhoštěm : Tesla Rožnov. 399 s. S. 117 – 118.
  3. ↑ EL34 [online]. Luzern: Radiomuseum : Ernst Erb, [cit. 2025-03-06]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d BARBOUR, Eric. Life and Times of the EL34. Vacuum Tube Valley (Lakeport: Vacuum Tube Valley), 2001, čís. 16, s. 16 – 21. Dostupné online. ISSN 1095-4805.
  5. ↑ EL31 [online]. Luzern: Radiomuseum : Ernst Erb, [cit. 2025-03-06]. Dostupné online.
  6. ↑ EL37 [online]. Luzern: Radiomuseum : Ernst Erb, [cit. 2025-03-06]. Dostupné online.
  7. ↑ EL38 [online]. Luzern: Radiomuseum : Ernst Erb, [cit. 2025-03-06]. Dostupné online.
  8. ↑ EL60 [online]. Luzern: Radiomuseum : Ernst Erb, [cit. 2025-03-06]. Dostupné online.
  9. ↑ F443 [online]. Luzern: Radiomuseum : Ernst Erb, [cit. 2025-03-06]. Dostupné online.
  10. ↑ a b ELLIOT, Janine. A Potted History Of The Rise and Fall and Rise Again Of The Thermionic Tube. Hifi Pig Magazine (Barnsley: Big Pig Media), 2016-12-30. Dostupné online [cit. 2025-02-21].
  11. ↑ KITTLESON, Charlie. EL34 Shootout for Hi Fi. Vacuum Tube Valley (Lakeport: Vacuum Tube Valley), 2001, čís. 16, s. 29 – 32. Dostupné online. ISSN 1095-4805.
  12. ↑ KITTLESON, Charlie. EL34 Shootout for Guitar Amps. Vacuum Tube Valley (Lakeport: Vacuum Tube Valley), 2001, čís. 16, s. 32 – 34. Dostupné online. ISSN 1095-4805.
  13. ↑ PRÁŠEK, Stanislav. Zesilovač 80 W pro hudební nástroje. Amatérské radio (Praha: Magnet), 1969, roč. XVII, čís. 7, s. 263 – 264.
  14. ↑ MALÝ, Ladislav. Co s elektronkou EL34. Amatérské radio (Praha: Magnet), 1971, roč. XX, čís. 9, s. 325.
  15. ↑ BLENCOWE, Merlin. The Push-Pull Power Output Stage [online]. The Valve Wizard, [cit. 2025-02-21]. Dostupné online.
  16. ↑ Elektrónka EL34 [online]. Zborov nad Bystricou: Elektronky.sk, [cit. 2025-03-06]. Dostupné online.
  17. ↑ „EL34“. In: RadioHistoria.sk [online]. Bratislava: Viktor Cingel, [cit. 2025-03-11]. Dostupné online.
  18. ↑ Ústředna AUR 120 [online]. Teletým, [cit. 2025-03-12]. Dostupné online.
  19. ↑ ŽIPAJ, Roman. NF zosilňovač AUJ620 (75W/100V) [online]. tubeamp.sk, [cit. 2025-03-12]. Dostupné online.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • EL84 – 12 W nf. koncová pentóda v pätici noval

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému EL34

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • EL34 na webe The Valve Museum
  • EL34 na webe Radiomuseum
  • EL34 – katalógový list Philips (1949 – 1959)
  • EL34 – katalógový list Tesla Rožnov (1960)
  • EL34 – katalógový list JJ Electronic (2015)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=EL34&oldid=8001819“