Preskočiť na obsah

Eberhard Windecke

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Eberhard Windecke
obchodník a kronikár
Eberhard Windecke
Iné menáEberhard Windeck
Štát pôsob.Uhorsko
Narodenie1379/1382
Mohuč
Úmrtie1440/1441
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Eberhard Windecke

Eberhard Windecke alebo Eberhard Windeck, (* okolo 1380, Mohuč – † 1440/1441) bol nemecko-uhorský obchodník a kronikár. Pochádzal z mohučskej kupeckej rodiny.

Život a dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Eberhard Windecke sa narodil niekedy medzi rokmi 1379 – 1382 a vyrastal v Mohuči. Aby sa vyučil kupeckému remeslu, strávil niekoľko rokov v Erfurte, Prahe a Paríži.

Eberhard Windecke v Bratislave

[upraviť | upraviť zdroj]

Roky 1409 – 1413 strávil Windecke v Bratislave, hoci tento pobyt zahmlieva.

Po smrti markgrófa Jošta, kým bol kráľ Žigmund na sneme v Uhorsku, odišiel som ja, Eberhard Windecke, od neho do uhorského Prešporku a bol som tam na sviatok Povýšenia svätého kríža roku 1410. Tam ma Prešporčania bez úcty k Bohu, právu a všetkým ustanoveniam zajali a boli by ma radi usvedčili zo zlých mravov, keby mi mohli niečo dokázať, ale nakoniec ma pustili.
Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda[1]:44

Windecke sa zhruba tridsaťročný v Bratislave usadil, oženil, no jeho obchodné aktivity ho priviedli do dlžôb a do väzenia. Z väzenia sa dostal, keď sa bratislavskej mestskej rade zaručil, že sa vráti pred súd, pričom zneužil troch mešťanov, ktorí ručili v jeho prospech. V Bratislave zanechal manželku s nevyplatenými dlžobami.[1]:30

V Žigmundových službách

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1415 sa pripojil ku kráľovi Žigmundovi, ktorého sprevádzal na jeho cestách po Európe a vďaka svojim obchodným znalostiam bol pre kráľa z dôvodu prevodov peňazí a získavanie úverov dôležitým. Windecke sa zúčastnil po boku panovníka aj Kostnického koncilu, kým ho v roku 1418 neposlali k novozvolenému pápežovi Martinovi V. do Talianska, aj prvej križiackej výpravy proti husitom. V roku 1424 sa Windecke vrátil do Mohuča a ako vďačnosť za svoje služby dostal od Žigmunda podiel z cla v Mohuči ako dedičné léno.

Potom zase ja: „Milostivý, milý Pane, ja som Vašej Milosti preukázal mnohé služby a ak Boh dá, chcem toho urobiť ešte viac. Vaša Milosť, dovoľte mi poberať všetky výnosy z cla v Mohuči a dajte mi ho ako dedičné léno“. Jeho Milosť nato: „Máte ho mať“. A kancelárovi: „Kancelár, dajte mu všetko, čo k tomu potrebuje. A buďte poctivý, máme Vám toho dať ešte viac“. Poďakoval som sa Jeho Milosti a poprosil kráľa, aby mi o tom vyhotovil príslušný list. To jeho kráľovská Milosť rada urobila.
Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda[1]:200

Keď sa Windecke opäť usadil v Mohuči, pracoval ako nezávislý obchodník, ktorý sa zaoberal najmä kožušinovým tovarom a vstúpil do cechu kožušníkov. V sporoch medzi cechmi a patricijmi rodného mesta, ktoré vypukli v roku 1428, sa ukázal ako vedúci politik na strane cechov. V rokoch 1428 a 1429 sa spomína aj ako stavebný majster farského kostola sv. Quintina.

V nasledujúcich rokoch sa Windecke do značnej miery stiahol z politiky a sústredil sa najmä na obranu svojho postavenia úspešného obchodníka a colného léna, ktoré mu udelil Žigmund, proti čomu predchádzajúci majitelia namietali. Napísal aj kroniku Žigmundovej vlády, ktorú sám nazýva Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda. Opisuje v nej Žigmundove činy a vyzdvihuje nielen jeho služby pre ríšu a kresťanstvo, ale aj vlastný blízky a priateľský vzťah ku kráľovi. Windeckeho kronika je v rukopisoch dostupná vo viacerých verziách (a: do roku 1438, b: do roku 1439, c: už nie od Windecka - do roku 1442) a je považovaná za vynikajúce historiografické dielo svojej doby. V slovenskom preklade vyšiel prvý diel v roku 2023.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d DVOŘÁKOVÁ, Daniela; ELBEL, Petr; PAPSONOVÁ, Mária. Eberhard Windecke I. 1. vyd. Budmerice : Vydavateľstvo Rak, 2023. ISBN 978-80-85501-91-9.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Eberhard Windeck na nemeckej Wikipédii.