Eduard Grečner
| Eduard Grečner | |
| slovenský filmový režisér a scenárista | |
| Narodenie | 21. september 1931 (93 rokov) Kopčany, Česko-Slovensko |
|---|---|
Eduard Grečner (* 21. september 1931, Kopčany) je slovenský filmový scenárista a režisér. Je aj vysokoškolský pedagóg, esejista, básnik a bloger.
Štúdium
[upraviť | upraviť zdroj]Vyštudoval gymnázium v Skalici. Už počas štúdia na gymnáziu sa začal zaujímať o umenie, konkrétne o literatúru a divadlo. Publikoval svoje básne v rôznych časopisoch a režíroval aj miestne školské divadlo.
Na pražskej FAMU sa najprv rozhodol študovať réžiu v ročníku Václava Wassermana. Onedlho však ochorel na tuberkulózu. Po návrate z liečenia mu lekári odporučili prestúpiť z réžie na odbor dramaturgia a scenáristka. Grečner radu lekárov poslúchol a v rokoch 1950 - 1954 študoval v ročníku M. V. Kratochvíla. Ročník absolvoval, ale bez formálneho ukončenia. Počas štúdia pokračoval na svojej predchádzajúcej literárnej tvorbe a písal recenzie pre Československý rozhlas (1950 - 1953).
Kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Ďalej pokračoval na svojej predchádzajúcej literárnej tvorbe. Následne začal pracovať ako dramaturg, scenárista a režisér v bratislavských ateliéroch Štúdia hraných filmov na Kolibe. Jeho prvý kontakt s filmovou réžiou mimo školy bol, keď sa stal asistentom réžie dokumentu Štefana Uhra. Nasledovala práca pomocného režiséra na ďalších dvoch Uhrových filmoch - My z deviatej A (1961) a Slnko v sieti (1962). Tiež spolupracoval s Andrejom Lettrichom na jeho stredometrážnom hranom filme Strieborný Favorit (1960). Grečner bol aktívny aj ako scenárista. Pracoval na viacerých televíznych filmoch Vida Horňáka, ako napríklad Mlčanie mora (1963) a Kolíska (1964). Scenáristicky zastrešil aj dokumentárny film Eugena Šinka Etuda (1964).[1]
Eduard Grečner ukázal aj svoje herecké umenie. Účinkoval v dvoch filmoch Petra Solana Boxer a smrť (1962) a Prípad Barnabáš Kos (1964). Popri vyťaženej práci režiséra a scenáristu pokračoval v recenzovaní činnosti z oblasti umenia v publikáciách Mladá tvorba a Kultúrny život.[1]
Natáčal mnoho televíznych filmov, medzi iným aj snímku Čarodejnica (1971. V danom čase bol zároveň bol odvolaný z natáčania televízneho filmu Šampanské z dôvodu ním publikovanej výzvy k pasívnej rezistencii k udalostiam augusta 1968.
Eduard Grečner bol tak do roku 1991 odsunutý do sekcie dabingu. Mimo ňu natočil len dva televízne filmy Mŕtve oči a Príbelská vzbura Janka Kráľa, oba z roku 1978. Na konci osemdesiatych rokov ako prvý predsedal Slovenskému filmovému zväzu. V druhej polovici deväťdesiatych rokov bol predsedom filmovej komisie Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. Prednášal na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave a tiež na Fakulte dramatických umení v Banskej Bystrici. V deväťdesiatych rokoch sa na krátko vrátil k filmovej réžii a natočil dve snímky. Po roku 2000 sa venuje už len dabingu.
V roku 2018 vyšla o ňom monografia českého filmového vedca Milana Cyroňa, na ktorej s ním spolupracoval a sám aj knihu pokrstil. Ide o prvú ponovembrovú českú monografiu venovanú výlučne tvorbe slovenského filmára. [2]
Filmografia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1964 Každý týždeň sedem dní
- 1965 Nylonový mesiac
- 1967 Drak sa vracia
- 1971 Čarodejnica (TV film)
- 1972 Mŕtve oči (TV film)
- 1978 Príbeľská vzbura Janka Kráľa (TV film)
- 1993 Pozemský nepokoj
- 1996 Jaškov sen
Herecká filmografia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1964 Prípad Barnabáš Kos
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- 2006 Vybrané kapitoly z dejín filmu - skriptá pre 1. ročník
- 2015 Film ako voľný verš
Poézia
[upraviť | upraviť zdroj]- 2004 Absolútna žena
- 2006 Zakázaná zóna
- 2011 Drevený bocian Otta Bartoňa
Audioknihy
[upraviť | upraviť zdroj]- 2018 Siesta v čase pôstu (výber básní z troch zbierok Eduarda Grečnera (Absolútna žena, Zakázaná zóna a Drevený bocian Otta Bartoňa))
O Grečnerovi
[upraviť | upraviť zdroj]Filmy
[upraviť | upraviť zdroj]- 1997 Eduard Grečner (TV film)
- 1993 Portréty (TV seriál)
- 1997 Eduard Grečner (TV film)
- 2007 Martin Slivka - "... muž, ktorý sadil stromy" (TV film)
- 2008 Kým sa skončí tento film, MEDZI 4 - 5, 6 (TV film)
- 2009 Koliba, Zlatá šedesátá (TV seriál)
- 2010 25 ze šedesátých aneb Československá nová vlna
- 2013 GEN.sk (TV seriál)[3]
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]CYROŇ, Milan. Eduard Grečner a jeho filmy. Literární příprava filmů Eduarda Grečnera v letech 1958–1967. Praha : Casablanca, 2018. 319 s. (Filmoví tvůrci.) Vydané v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom. ISBN 978-80-87292-42-6. (český)
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- 2010 – Cena predsedu Národnej rady Slovenskej republiky - za tvorbu v oblasti kinematografie[4]
- 2012 – Slnko v sieti za výnimočný prínos do slovenskej kinematografie[5]
- 2012 – Ceny ministra kultúry za rok 2011 – Za celoživotné významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky, osobitne v oblasti slovenskej kinematografie.[6]
- 2016 – Tvorivá prémia za audiovizuálnu teóriu a kritiku – za publikáciu Film ako voľný verš[7]
- 2017 – Zlatá medaila rektora Akadémie umení Banská Bystrica[8]
- 2021 – Identifikačný kód Slovenska[9]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b 25 ze šedesátých [online]. zlatasedesata.cz, [cit. 2014-01-16]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Eduard Grečner: Celý život som hádzal hrach na stenu. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-02-26. Dostupné online [cit. 2019-02-28]. ISSN 1336-197X.
- ↑ GEN.sk [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, [cit. 2021-08-09]. Dostupné online.
- ↑ Po emotívnom príhovore udelil Pavol Paška Ceny predsedu NR SR [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2021-08-09]. Dostupné online.
- ↑ SITA. Cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos dostanú Biath a Grečner. Pravda (Bratislava: Perex), 2012-04-14. Dostupné online [cit. 2021-08-09]. ISSN 1336-197X.
- ↑ Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky - Cena ministra kultúry [online]. mkcrsr.gov.sk, [cit. 2021-08-09]. Dostupné online.
- ↑ SITA. Ceny Igric poznajú tohtoročných víťazov. Pravda (Bratislava: Perex), 2016-09-23. Dostupné online [cit. 2021-08-09]. ISSN 1336-197X.
- ↑ Výročná správa o činnosti AU BB za rok 2017 [ZIP/PDF]. aku.sk, [cit. 2021-08-09]. Dostupné online.
- ↑ TASR. VIDEO: Cenu Identifikačný kód Slovenska si prevzalo 10 osobností. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-08-07. Dostupné online [cit. 2021-08-09].