Eduard Nepomuk Kozič
| Eduard Nepomuk Kozič | |
 | |
| Narodenie | 21. máj 1829 Dubnica nad Váhom |
|---|---|
| Úmrtie | 25. apríl 1874 (44 rokov) Bratislava |
| Odkazy | |
| Commons |  Eduard Nepomuk Kozič |
Eduard Nepomuk Kozič (Ede Kozics) (* 21. máj 1829, Dubnica nad Váhom[1] – † 25. apríl 1874, Bratislava[2]) bol slovenský fotograf a vynálezca, známy aj vďaka jeho fotografickým ateliérom v centre Bratislavy. Vytvoril obrazy pamiatok Bratislavy a okolia ale bol známy aj ako autor portrétov (Franza Liszta, grófa Gézu Zichho a iných). Vynašiel a nechal si patentovať postup prenesenia fotografie na plátno, slonovú kosť, porcelán, drevo, sklo a email. Od roku 1850 bol najviac prominentným fotografom v Bratislave. Jeho portréty boli vrcholom vtedajšej tvorby. Získal rad medailí a ocenení z výstav (Paríž 1867 a 1870, Hamburg 1868, Linz 1872). Zomrel 25. apríla 1874 v Bratislave.
V roku 1847 sa po prvýkrát stretol s daguerotypiou. Poznatky získal od cestujúceho fotografa Johana Bubeníka. Čoskoro sa tiež naučil techniku kalotypie (talbotype) a kolódiový proces od Andreasa Grolla z Viedne v období rokov 1847 – 1850.[3]
Jeho prvý ateliér bol v záhradnom pavilóne Slubekovho domu na Gaisgasse (dnes Kozia 33) koncom 1840 rokov (asi 1847[4]). Jeho druhé štúdio bolo na Promenade číslo 34 v rokoch 1856 – 1868 (teraz Hviezdoslavovo námestie). Dňa 1. októbra 1868 otvoril v novo postavenej budove na Promenáde 2 (neskôr premenovaná na Sétatér 9, Kossuth Lajos Platz / Kossuth Lajostér 9, dnes Hviezdoslavovo námestie 4), v tesnej blízkosti hotela Zum Grünen Baum (dnes hotel Carlton) svoje tretie štúdio. To bolo známe svojou živou spoločenskou atmosférou. Medzi Kozičových blízkych priateľov patril údajne aj Franz Liszt. Kozic urobil niekoľko jeho portrétov a na oplátku Liszt odohral niekoľko koncertov v salóne Kozičovho ateliéru. Kozič bol jedným z najvýznamnejších občanov Bratislavy. Bol považovaný za "jedného z najlepších 'svetlomaliarov' celej kráľovskej koruny."[5] Po jeho smrti, štúdio naďalej prevádzkovala jeho manželka Karolina Kozič-Helle do roku 1926. Artefakty z ateliéru sú archivované v múzeách v Bratislave a Košiciach. Kozičove fotografie sú súčasťou zbierok Matice slovenskej, Národného múzea v Martine a Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Kozičovci mali deti: Karolína Eleonóra Ema (* 3. 10. 1856), Pavlína Jozefina (* 27. 6. 1859), Eduard František Xaver (* 2. 1. 1864) a Eduard Karol Boromejský (* 20. 7. 1874, po smrti otca).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Záznam o krste v matrike farnosti Dubnica nad Váhom
- ↑ Záznam o úmrtí a pohrebe v matrike farnosti Bratislava - Sv. Martina
- ↑ Ede Kozics (anlgický profil) na Monoskop.org http://monoskop.org/Ede_Kozics Archivované 2014-11-10 na Wayback Machine
- ↑ Žiadna Selfie, poctivé retro. Takto sa fotilo v Bratislave, článok Sme (slovenský) 31.10. 2014 http://kultura.sme.sk/c/7419198/ziadna-selfie-poctive-retro-takto-sa-fotilo-v-bratislave.html
- ↑ Winnebagosbaby831: Dapper Man, Pressburg, Rakúsko-Uhorsko, CDV 1856-1868 https://www.flickr.com/photos/67566284@N04/6813185852/
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Ede Kozics (profil po anglicky) Archivované 2014-11-10 na Wayback Machine na Monoskope
- Jakub Hlohoš, Eduard Nepomuk Kozic (v slovenskom jazyku), 2012 25 apríla, 14:19
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Eduard Nepomuk Kozič na anglickej Wikipédii.