Ekkykléma

Ekkykléma (starogr. εκκύκλημα) bolo starogrécke divadelné zariadenie (vysúvacia časť javiska, pojazdné pódium^[1]), pomocou ktorého sa divákom ukázalo, čo sa robí v inej miestnosti.^[2]

Ekkykléma („rozbehnúť sa“, „vybehnúť“ – kyklos = „koleso“) je starogrécky termín, ktorý sa objavil až v 5. storočí pred Kr. Mohlo to byť pravdepodobne nejaké kolesové zariadenie, ktoré sa dalo presunúť cez dvojité dvere v skéné a odhaliť divákom scénu, ktorá sa udiala napr. vo vnútri domu alebo paláca (napr. do otvoru v stene alebo do dverí sa posunulo lôžko na kolieskach s osobou, ktorá nemohla vyjsť von.^[2]).^[3]^[4] Podľa inej teórie to bola polkruhová plošina na otočnom čape, umiestnená vo dverách, ktorá sa otočila v dramatickom momente, nesúca napr. zabitú obeť alebo nejaký iný výjav pred oči publika. V oboch prípadoch ide o estetické prepojenie so skéné, o dramatický herecký vstup.^[4]

Zo starogréckych písomných zdrojov je známe, že sa v Aristofanových divadelných komédiach Acharňania (hra z roku 425 pred Kr.^[5]) a Thesmoforiazousai (Ženy slávia Thesmoforie, hra z roku 411 pred Kr.^[5]) ekkykléma použila. V schóliu ku hre Acharňania (407f) je dokonca uvedený jej význam: „ekkykléma je drevená plošina na kolieskach, ktorá ukazuje veci odohrávajúce sa v dome aj tým, ktorí sú vonku.“^[6]

Referencie

↑ Josef Kovalčuk. Bylo jich pět a půl. Brno : Větrné mlýny, 2005. ISBN 978-80-8690-718-5. S. 73.
↑ ^a ^b Mária Ivanová-Šalingová, Zuzana Maníková. Slovník cudzích slov. Bratislava : SPN, 1990. ISBN 978-80-0800-006-2. S. 238.
↑ Ian C. Storey, Arlene Allan. A Guide to Ancient Greek Drama. New York : John Wiley & Sons, 2008. ISBN 978-14-0513-763-8. S. 44.
↑ ^a ^b Thomas Edward Lawrenson. The French Stage and Playhouse in the XVIIth Century. New York : AMS Press, 1986. ISBN 978-04-0461-721-9. S. 20.
↑ ^a ^b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 285.
↑ John Barsby. Greek and Roman Drama: Translation and Performance. Stuttgart : Springer, 2017. ISBN 978-34-7602-908-9. S. 59.

[:73-1] Josef Kovalčuk. Bylo jich pět a půl. Brno : Větrné mlýny, 2005. ISBN 978-80-8690-718-5. S. 73.

[:238-2] Mária Ivanová-Šalingová, Zuzana Maníková. Slovník cudzích slov. Bratislava : SPN, 1990. ISBN 978-80-0800-006-2. S. 238.

[:44-3] Ian C. Storey, Arlene Allan. A Guide to Ancient Greek Drama. New York : John Wiley & Sons, 2008. ISBN 978-14-0513-763-8. S. 44.

[:20-4] Thomas Edward Lawrenson. The French Stage and Playhouse in the XVIIth Century. New York : AMS Press, 1986. ISBN 978-04-0461-721-9. S. 20.

[:285-5] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 285.

[:59-6] John Barsby. Greek and Roman Drama: Translation and Performance. Stuttgart : Springer, 2017. ISBN 978-34-7602-908-9. S. 59.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]