Elégia
Elégia (alebo žalospev, trúchlospev) je básnický lyrický žáner, ktorý sa (v dnešnom ponímaní) vyznačuje tematikou smútku a žiaľu.[1][2] Svoj pôvod má v antickom Grécku, kde mala ustálenú formu – tvorilo ju dvojveršie (poprípade viac dvojverší), v ktorom sa striedal hexameter a pentameter (tzv. elegické distichon).[2] Tematicky však bola pestrejšia, prítomné boli ľúbostné, filozofické, politické a iné témy.[2] V rímskej literatúre sa okruh tém zúžil na osobné zážitky, v neskoršom vývine došlo ešte k väčšiemu zúženiu na smutné a tragické aspekty života.[2] Od formy elegického disticha sa upustilo v poklasistickom období.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ elégia, trúchlospev, žalospev. In: Synonymický slovník slovenčiny. Redakcia M. Pisarčíková. 3. nezm. vyd. Bratislava : Veda, 2004. 998 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0801-8.
- ↑ a b c d e Elégia. In: FINDRA, Ján; GOMBALA, Eduard; PLINTOVIČ, Ivan. Slovník literárnovedných termínov. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. 410 s. S. 77.
|
Tento článok týkajúci sa literatúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |