Električky Graz série 59 – 73 (Brno)
| Električky Graz série 59 – 73 | |
.jpg) Električka ev. č. 72 v roku 2000 | |
| Výrobné údaje | |
|---|---|
| Výrobca | Grazer Waggon- & Maschinen-Fabriks-AG vorm. Joh. Weitzer |
| Rok výroby | 1920 |
| Počet vyrobených kusov | 15 |
| Technické údaje | |
| Dĺžka (bez spriahadiel) | 9 750 mm |
| Šírka | 2 300 mm |
| Výška | 3 350 mm |
| Pohotovostná hmotnosť | 12 000 kg |
| Rozchod | 1 435 mm |
| Motory a elektrická výzbroj | |
| Motor | DU 158 |
| Výkon | 2×40,5 kW |
| Elektrická výzbroj | odporová AEG |
| Napájacie napätie | 550 V DC |
 multimediálny obsah na Commons | |
Električky Graz série 59 – 73 sú dvojnápravové obojsmerné električky, vyrobené v roku 1920 podnikom Grazer Waggon- & Maschinen-Fabriks-Aktiengesellschaft vorm. Joh. Weitzer v Grazi pre Společnost brněnských pouličních drah elektrických. Išlo o posledné brnianske električky zo Grazu.
Konštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]Základná konštrukcia skrine vychádzala z predtým dodaných električiek série 50 – 55 zo Grazu, niektoré prvky ale vychádzali z električiek radu CMG z vagóniky Studénka. Vozňová skriňa bola tvorená oceľovým roštom a drevenou kostrou. Zo série 50 – 55 vychádzal pôdorys skrine, ktorý bol však zúžený na 2,3 m, a konštrukcia strechy (drevené palubovky pokryté plátnom). Z radu CMG naopak boli využité veľké bočné okná, obloženie spodnej polovice skrine a usporiadanie sedadiel, ktoré bolo na jednej strane pozdĺžne a na druhej priečne.[1][2] Vstup na uzavreté plošiny bol zaistený posuvnými dverami, ktoré boli vpredu na pravej strane v smere jazdy dvojdielne a vzadu jednodielne.[1] Priestor pre cestujúcich bol od plošín oddelený prepážkami s posuvnými dverami. Odber prúdu bol zaistený pomocou tyčového zberača s kladkou.[2] Skriňa spočívala na dvojnápravovom nitovanom podvozku z oceľových plechov a valcovaných profilov. Odpruženie zabezpečovali listové pružiny, nápravy boli uchytené pomocou klzných ložísk.[1] Elektrickú časť dodala firma AEG, jej súčasťou boli osvedčené kontroléry B6-30 s jedenástimi jazdnými stupňami (šesť pre zapojenie motorov do série a päť pre paralelné zapojenie motorov) a šiestimi stupňami elektrodynamickej brzdy. O samotnú reguláciu výkonu sa starali na streche umiestnené liatinové odporníky.[2] Pohon vozňov zabezpečovali dva motory typu DU 158 s výkonom 40,5 kW.[1]
Počas svojej prevádzky boli vozne upravované. Tyčový zberač bol v 30. rokoch 20. storočia vymenený za lýru, ktorá však trpela odskoky, takže bola po druhej svetovej vojne nahradená ľahkým pantografom. Dvojité posuvné dvere na plošinách boli v priebehu 30. rokov nahradené štvorkrídlovými skladacími, na stúpačkách pribudol v tej dobe aj jeden schod pre ľahší nástup[1] a priečne sedadlá boli v salóne pre cestujúcich nahradené pozdĺžnymi lavicami.[3]
Dodávky električiek
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1920 bolo vyrobených celkom 15 vozňov tohto typu.
| Súčasný stať | Mesto | Stránka | Roky dodávok | Počet vozňov | Evidenčné čísla pri dodaní |
Poznámky | Zdroj |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
 Česko
|
Brno | stránka | 1920 – 1921 | 15 | 59 – 73 | Dodané aj dva náhradné podvozky, neskôr použité pre električky č. 151 a 152 | [4] |
Prevádzka
[upraviť | upraviť zdroj]
Objednávka na nové vozne zo vagóniky v Grazi bola zo strany Spoločnosti brnianskych elektrických pouličných dráh urobená už v roku 1916, ale vzhľadom na udalosti prvej svetovej vojny prebehla ich výroba až roku 1920. Prvé štyri vozne boli v Brne zaradené do prevádzky v októbri 1920, zvyšných 11 potom vo februári a máji 1921. Po roku 1929 boli vozne tejto série presunuté do vozovne Husovice, odkiaľ obsluhovali predovšetkým linky 2, 5 a 8. v roku 1950 došlo k hromadnému prečíslovaniu brnianskych električiek, vozne č. 59 – 73 získali nové čísla 19 – 33. Ich vyraďovanie z osobnej dopravy prebehlo v rokoch 1963 – 1965, deväť z nich bolo potom prevedených medzi služobné vozidlá. Väčšina z nich bola definitívne vyradená v rokoch 1967 a 1968, ako posledný bol v roku 1969 odstavený služobný vozeň č. 816.[3]
V roku 1968 bol počas príprav na oslavy 100. výročia brnianskej mestskej hromadnej dopravy, ktoré sa mali konať v roku 1969, vybraný služobný vozeň č. 812 (odstavený 1968) ako zástupca svojej série. V priebehu rokov 1968 a 1969 bol v Ústredných dielňach Dopravného podniku mesta Brna renovovaný do stavu po rekonštrukcii v roku 1937 (lýrový zberač, pozdĺžne sedačky, dva stupienky, štvordielne dvere) a bolo mu navrátené pôvodné číslo 72.[5][6] V roku 1971 bol, spoločne s ostatnými do tej doby renovovanými električkami, odovzdaný Technickému múzeu v Brne, ktoré ho zaradilo do svojej vznikajúcej zbierky vozidiel MHD.[7]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e 72 - El. motorový vůz [online]. sabdigital.cz, [cit. 2018-05-22]. Dostupné online.
- ↑ a b c Katalog vozidel a lodí. Brno : Dopravní podnik města Brna. S. MV6.
- ↑ a b NESIBA, Zdeněk, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. [s.l.] : Vojtěch Wolf – vydavatelství WOLF & Tramvajklub Brno, 2000. S. 54 – 58.
- ↑ Evidence DPMB: vozy MV5 [online]. Bmhd.cz, [cit. 2018-05-22]. Dostupné online.
- ↑ KOCMAN, Tomáš. Historická vozidla MHD ve sbírce Technického muzea v Brně. Praha - Brno : Pavel Malkus, dopravní vydavatelství a Technické muzeum v Brně, 2009. Ďalej len Kocman. ISBN 978-80-87047-17-0, 978-80-86413-60-0. S. 10.
- ↑ Kocman, s. 133.
- ↑ Kocman, s. 18 – 19.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tramvaje Graz série 59–73 (Brno) na českej Wikipédii.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- KOCMAN, Tomáš. Historické vozidlá MHD v zbierke Technického múzea v Brne. [s.l.] : Pavel Malkus, dopravní vydavatelství a Technické muzeum v Brně, 2009. ISBN 978-80-87047-17-0, 978-80-86413-60-0. S. 133.
- NESIBA, Zdeněk, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. [s.l.] : Vojtěch Wolf – vydavatelství WOLF & Tramvajklub Brno, 2000. S. 54 – 58.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Električky Graz série 59 – 73 (Brno)
