Elektrochemický ekvivalent

Elektrochemický ekvivalent (označovaný ${\textstyle {\ce {zF}}}$) je súčin nábojového čísla ${\textstyle {\ce {z}}}$ a Faradayovej konštanty ${\ce {F}}$, ktorý vyjadruje elektrický náboj potrebný na tvorbu na jedného molu kovu ${\textstyle X^{0}}$ vyplývajúci zo stechiometrie elektródovej reakcie:

$X^{z+}+z.e^{-}\rightarrow X^{0}$

Iná definícia elektrochemického ekvivalentu (označovaného ako $A$) vychádza z druhého Faradayovho zákona, ktorý popisuje konštantu úmernosti medzi hmotnosťou kovu ${\textstyle m}$ vylúčeného na katóde a prejdeného náboja ${\textstyle Q}$:

$m=A.Q$

Druhý Faradayov zákon hovorí o konštante úmernosti $A$ (elektrochemickom ekivalente) a má význam hmotnosti látky premenenej nábojom jedného Coulombu. Pre elektrochemický ekvivalent je možné odvodiť:

$A={\frac {M}{z.e.N_{A}}}={\frac {M}{z.F}}$

kde ${\textstyle M}$ je molová hmotnosť elektrochemicky premenej látky, ${\textstyle {\ce {z}}}$ je nábojové číslo a ${\ce {F}}$ Faradayova konštanta, ${\textstyle e}$ je elektrický náboj elektrónu a ${\textstyle N_{A}}$ je Avogadrova konštanta.