Emil Abderhalden
| Emil Abderhalden | |
| švajčiarsky biochemik a fyziológ | |
 | |
| Narodenie | 9. marec 1877 Oberuzwil |
|---|---|
| Úmrtie | 5. august 1950 (73 rokov) Zürich |
| Odkazy | |
| Commons |  Emil Abderhalden |
Prof. Emil Abderhalden (* 9. marec 1877, Oberuzwil – † 5. august 1950, Zürich) bol švajčiarsky biochemik a fyziológ.[1]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v dedine Oberuzwil, v kantóne Sankt Gallen vo Švajčiarsku. Od roku 1895 študoval medicínu na Univerzite v Bazileji, kde v roku 1902 získal doktorát. Potom študoval v laboratóriách Emila Fishera a pracoval na Berlínskej univerzite. V roku 1911 odišiel na Univerzitu v Halle, kde učil fyziológiu na lekárskej škole.
Počas prvej svetovej vojny sa usadil v detskej nemocnici kde organizoval transport zle živených detí do Švajčiarska. Následne sa vrátil k svojmu výskumu a začal študovať metabolizmus a chémiu potravín.
Po druhej svetovej vojne sa vrátil do Švajčiarska na Zürišskú univerzitu.
Abderhalden zomrel v Zürichu vo veku 73 rokov. Je pochovaný na cintoríne Fluntern.
Význam
[upraviť | upraviť zdroj]Emil Abderhalden je zakladateľom modernej trofológie (náuky o výžive). Zaoberal sa metabolizmom, bielkovinami, vitamínmi a hormónmi. Objavil prvý laboratórny tehotenský test, tzv. Aberhaldenovu reakciu, test na dôkaz prítomnosti cystínu v moči,[1] objasnil príčinu Abderhalden-Kaufmann-Lignacovho syndrómu, autozomálne recesívne dedičnej choroby obličiek.
Bol profesor na univerzitách v Berlíne, Halle a Zürichu, prezident Nemeckej akadémie vied. Založil niekoľko odborných časopisov a bojoval proti alkoholizmu.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Abderhalden, Emil. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 19.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Emil Abderhalden na anglickej Wikipédii.