Preskočiť na obsah

Epitrachélion

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Epitrachil.

Epitrachélion[1] alebo epitrachil[1] (gr. ἐπιτραχήλιον - to, čo je okolo krku) je jeden z bohoslužobných odevov kňaza a biskupa v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Epitrachil nosia kňazi a biskupi pri všetkých bohoslužbách (biskupi pod sakosom a omoforom). Zobrazenia epitrachilu nie sú staršie ako z 10. storočia, písomne je ale zachytený už v 8. storočí.[2]

Symbolizuje Kristovo jarmo, ktoré kňaz prijíma vysviackou. Podľa sv. Symeona Solúnskeho symbolizuje vyliatie milosti Svätého Ducha, ktorého dostáva k slúženiu svätých tajomstiev (sviatostí).

Na epitrachile by mali byť spredu vyšité tri páry krížov, siedmy kríž je vyšitý na mieste, ktoré obopína krk.

Pendantom v latinskom obrade je štóla. Podobný kňazský odev existuje aj v iných východných cirkvách.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b epitrachélion. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 5. revid. a dopl. vyd. Bratislava – Prešov : SAMO, 2008. 1184 s. ISBN 978-80-89123-07-0. S. 321.
  2. EPITRACHELION. In: KAZHDAN, Alexander P., ed. The Oxford Dictionary of Byzantium. New York : Oxford University Press, 1991. 2232 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 725.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]