Preskočiť na obsah

Euaión (maliar)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Atický červenofigúrový pyxis, Boreas prenasledujúci Óreithyiu, cca 440 pred Kr., Národné archeologické múzeum v Aténach.

Euaión (starogr. Εὐαίων) bol staroveký aténsky maliar červenofigúrových váz, činný približne v polovici 5. stor. pred Kr.[1]

Euaión, aténsky maliar červenofigúrových váz z obdobia okolo polovice 5. storočia pred Kr., bol umelec, ktorého skutočné meno nie je známe.[2] Zatiaľ čo totožnosť väčšiny starogréckych maliarov váz je neznáma, mnohých možno identifikovať podľa ich charakteristických umeleckých štýlov.[1]

Menom Euaión ho nazval britský archeológ John Beazley podľa mena Euaión (na týchto vázach ho takmer vždy sprevádzal epiteton καλός, KALOS EUAIÓN - „pekný Euaión“), ktorým označil niektoré svoje vázy. V štyroch prípadoch bol na vázach špecifikovaný ako syn Aischyla (ΕΥΑΙΟΝ ΚΑΛΟΣ ΑΙΣΧΥΛΟ - „pekný Euaión syn Aischyla“, Euaión bol syn Aischyla, slávneho aténskeho dramatika. Bol obľúbeným námetom v gréckej vázovej maľbe, keďže ho s nápisom stotožňovalo aj mnoho iných umelcov).[3] Maliarovi Euaiónovi, jednému z najplodnejších nasledovníkov Dourisa, znalci na základe jeho štýlu (aj podľa výtvarných scén), pripísali mnoho červenofigúrových váz.[4][3]

Špecifickým pre maliarske diela Euaióna sú hlavne kompozície dvoch ľudí s malými hlavami a štíhlymi postavami.[5] K jeho obľúbeným postavám patrila nahá mládež (napr. červenofigúrový kylix z Vatikánskych múzeí,[1] inv. č. 16558[6]). Charakteristická je kresba hlavy a vlasov s krátkymi kaderami na čele a zátylku a dlhšími prameňmi na spánkoch pred uchom.[1] Postavy maliara Euaióna, či už športovci, postavy z kómosov (z veselých sprievodov, zábav[7]), mužov, žien alebo satyrov a mainád, sú väčšinou namaľované na dne, a to v tonde pohárov (čaší zv. kylix),[2] na ktoré sa špecializoval, ale zdobil aj iné keramické nádoby, ako napríklad nádobky pyxis.[2][8]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Natalʹi︠a︡ Alekseevna Sidorova, Olʹga Vilenovna Tugusheva. Gosudarstennyĭ Muzeĭ Izobrazitel'nykh Iskusstv Pushkina. Roma : L'ERMA di BRETSCHNEIDER, 1993. ISBN 978-88-8265-108-4. S. 51.
  2. a b c Martin Robertson. The Art of Vase-Painting in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2133-881-3. S. 219.
  3. a b Anna A. Lamari, Franco Montanari, Anna Novokhatko. Fragmentation in Ancient Greek Drama. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2020. ISBN 978-31-1062-169-3. S. 211.
  4. Metropolitan Museum of Art (New York, N.Y.). The Metropolitan Museum of Art. New York : Metropolitan Museum of Art, 1975. ISBN 978-08-7099-141-7. S. 129.
  5. Alexandra Ann Carpino. Discs of Splendor. Madison : Univ of Wisconsin Press, 2003. ISBN 978-02-9918-990-7. S. 31.
  6. Caroline Vout. Exposed: The Greek and Roman Body - Shortlisted for the Anglo-Hellenic Runciman Award. London : Profile Books, 2022. ISBN 978-17-8283-573-8. S. 73.
  7. František Štraus. Príručný slovník literárnovedných termínov. Bratislava : Vydavatel̓stvo Spolku slovenských spisovatel̓ov, 2001. ISBN 978-80-8061-065-4. S. 161.
  8. Sally Rutherfurd Roberts. The Attic Pyxis. Chicago : Ares Publishers, 1972. ISBN 978-08-9005-210-5. S. 130.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]