Eufrón z Parosu
Eufrón (starogr. Εὔφρων) bol grécky sochár v 5. stor. pred Kr.[1]
Eufrón, sochár z Parosu, pôsobil v Aténach v 1. polovici 5. stor. pred Kr. Jeho signatúry sa našli na troch podstavcoch zo sôch[2] (na dvoch mramorových votívnych stĺpovitých pomníkoch z aténskej Akropoly z rokov cca 470 – 450 pred Kr.[3]):
| Φαῖδρο[ς] Προθυ[μίδο] Κεφαλε͂θεν ἀνέθ[εκ]εν. Εὔφρον ἐποίε[σ]εν. | preklad: Faidros syn Prothymida z Kefalé venoval. Eufrón zhotovil.[4] |
Hranaté zátvorky v starogréckom nápise znamenajú doplnenie medzier (lacunae) a označujú písmená, ktoré sú nečitateľné alebo úplne stratené.[5]
Druhý nápis je na fragmente pomníka v podobe stĺpa z pentelského mramoru venovaného bohyni Aténe ženou menom Mikythé (Μικύθη).[6] Venovanie je napísané v iónskom dialekte.[7] Objavili ho v roku 1889 v blízkosti južného múru Akropoly v Aténach.
| [Μ]ικύθη μ’ ἀνέ[θηκεν] [Ἀθ]ηναίηι τό[δ’ ἄγαλμα] /[εὐξ]αμένη̣ δ̣[εκάτην] [καὶ] ὑ̣πὲρ πα[ίδων] [κ]αὶ ἑαυτῆ̣[ς]. Εὔφρων̣ [ἐπο]-[ί]ησεν̣. | preklad: Mikythé ma venovala Aténe, túto sochu, keď sľúbila desiatok, v mene svojich detí aj v jej mene. Eufrón zhotovil.[8][9] |
Eufrón zhotovil zrejme aj bradatú hlavu z pentelského mramoru, datovanú do rokov 450 – 440 pred Kr., nájdenú v roku 1886 vo svätyni Eetioneia v Pireu. Hlava, o ktorej sa predpokladá, že zobrazuje boha Herma[2] alebo Dia, mohla patriť k podstavcu s nápisom, zhotoveného tiež z pentelského mramoru, ktorý sa nachádzal v jej blízkosti. Nápis na podstavci uvádza, že ju venoval Pythón z tráckej Abdéry, ktorý podľa všetkého veľa cestoval. Je podpísaný Eufrónom z Parosu (nachádza sa v Archeologickom múzeu v Pireu).[10]
| Πύθων Ἑρμῆι ἄγαλμα Ἑρμοστρά-το Ἀβδηρίτης / ἔστησεμ πολλὰς θησάμενος πόλη˘ας. ∶ / Εὔφρων ἐ- ξεποίησ’ οὐκ ἀδαὴς Πάριος. | preklad: Pythón, syn Hermostrata z Abdéry, pripravil pre Herma objekt potešenia po tom, čo sa pozrel na mnohé mestá. Eufrón ho vyrobil, nie nekvalifikovaný, z Parosu.[11] |
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 341.
- ↑ a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Euphron [1]
- ↑ Vanessa Cazzato, Dirk Obbink, Enrico Emanuele Prodi. The Cup of Song. Oxford : Oxford University Press, 2016. ISBN 978-01-9109-110-0. S. 392.
- ↑ Inscriptiones Graecae, Attica, IG I³ 856 [2]
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 268.
- ↑ Nikolaus Dietrich, Johannes Fouquet, Corinna Reinhardt. Schreiben auf statuarischen Monumenten. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2020. ISBN 978-31-1064-550-7. S. 163.
- ↑ Georgios K. Giannakis, Emilio Crespo, Panagiotis Filos. Studies in Ancient Greek Dialects. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG,, 2017. ISBN 978-31-1053-213-5. S. 537.
- ↑ Inscriptiones Graecae, Attica, IG I³ 857 [3]
- ↑ William J. Slater. Poetry, Theory, Praxis. Oxford : Oxbow, 2003. ISBN 978-18-4217-101-1. S. 226.
- ↑ Nikolaos Kaltsas, Ethnikon Archaiologikon Mouseion (Greece). Sculpture in the National Archaeological Museum, Athens. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-686-6. S. 95.
- ↑ Inscriptiones Graecae, Attica, IG I³ 1018 [4]