Eugen Guderna
Eugen Guderna | |
slovenský protifašistický bojovník | |
Narodenie | 31. marec 1921 Nitra, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 1945 Mauthausen, Rakúsko |
Príbuzní | Ladislav Guderna, bratanec |
Eugen Guderna (* 31. marec 1921, Nitra – † 1945, Mauthausen) bol slovenský protifašistický bojovník.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Pracoval ako mladý úradník v bratislavskej káblovke. Od roku 1939 organizoval ilegálne mládežnícke hnutie v hlavnom meste a jeho okolí, v jeho byte sa tlačil časopis Mor ho! Po napadnutí Sovietskeho zväzu hitlerovským Nemeckom orientoval svoju ilegálnu prácu na sabotáže, zhromažďovanie zbraní a zakladanie ozbrojených oddielov. V januári 1942 ho zatkli a v roku 1943 odsúdili na päť rokov väzenia.[1]
Nasledujúce dva roky strávil vo väzení až ho vo februári 1945 gestapo eskortovalo do koncentračného tábora Mauthausen. [2]
Počas transportu bol zranený pri nálete amerických stíhačiek pri Melku v Rakúsku. Jeho život následne násilne ukončili v koncentračnom tábore Mauthausen. Presný dátum jeho úmrtia nie je známy, uvádza sa 31. marec 1945 alebo 26. apríl 1945.
V rokoch 1962-1991 nieslo jeho meno gymnázium na dnešnej Piaristickej ulici v Nitre, kde Gudernovi odhalili 1. marca 1962 pamätnú tabuľu s bustou.[3] V roku 1991 bola budova gymnázia vrátená cirkvi a busta zmizla. Gymnázium bolo presťahované na Golianovu ulicu a premenované, v pôvodnej budove bolo zriadené cirkevné gymnázium. V roku 2022 vznikla v Nitre aktivita za návrat vystavenia busty v rodnom meste Eugena Gudernu.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KRNO, Martin. Krvavé intermezzo na ceste do Mauthausenu II. [online]. SLOVO, 2014-03-19, [cit. 2015-07-10]. Dostupné online. Archivované 2015-07-11 z originálu.
- ↑ BEKMATOV, Artur. Zabudnutý antifašista Eugen Guderna [online]. Nitra: našenoviny.sk, 2015-03-25, [cit. 2015-07-10]. Dostupné online. Archivované 2015-07-11 z originálu.
- ↑ swat. gymgolnr.sk, [cit. 2020-01-07]. Dostupné online. Archivované 2022-03-02 z originálu.
- ↑ . Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Ľubica Rezníčková: Smrť na prahu života