Eugen Vesnin
| Eugen Vesnin | |
| básnik, publicista, knihovník | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Rodné meno | Ignác Zelenka |
| Pseudonym | Eugen Vesnin |
| Narodenie | 22. január 1913 |
| Mokrý Háj | |
| Úmrtie | 12. jún 1983 (70 rokov) |
| Rím | |
| Národnosť | slovenská |
| Alma mater | Pápežská gregoriánska univerzita v Ríme |
| Zamestnanie | knihovník, publicista |
| Dielo | |
| Žánre | poézia, vedecká literatúra |
| Obdobie | Katolícka moderna, exilová literatúra, taliansky symbolizmus |
| Témy | túžba po vlasti, láska, romantika |
| Debut | Zo zátišia mimóz |
| Významné ocenenia | Cena Fra Angelico[1] |
Eugen Vesnin (* 22. január 1913, Mokrý Háj, Rakúsko-Uhorsko — † 12. jún 1983 Rím Taliansko), rodným menom Ignác Zelenka, bol slovenský exilový básnik[2].
Život[3][4]
[upraviť | upraviť zdroj]Dr. Ignác Zelenka študoval na gymnáziách v Skalici a Trnave, kde zmaturoval. V Taliansku absolvoval štúdium na Collegium Russicum, Pápežskej gregoriánskej univerzite, Kráľovskej univerzite, Pápežskom orientálnom ústave a na univerzite v Ríme. Kňazskú vysviacku prijal v ruskom katolíckom Kostole sv. Antona opáta na Esquilline 28. septembra 1938. Čoskoro po vysviacke požiadal o dišpenz od záväzkov z nej vyplývajúcich. Pracoval ako knihovník u kardinála a na katalogizačnom oddelení ako knihovník Apoštolskej vatikánskej knižnice. Tu zostavil slovenskú gramatiku a slovensko-taliansku literárnu príručku. Tiež vydával a redigoval časopis Rím a knižnú edíciu. Vo večnom meste postupne prešiel viacerými zamestnaniami, bol lektor slovenčiny, úradník, vydavateľ a knihovník vo Vatikánskej apoštolskej knižnici. Tu ho vymenoval pápež Pavol VI. za riaditeľa katalogizačného odboru. Na katalogizačnom oddelení Vatikánskej knižnice pracoval v rokoch 1943 - 1975, kde mal na starosti knihy v slovanských jazykoch. 26. septembra 1975 bol vymenovaný pápežskou kúriou do funkcie riaditeľa tohto oddelenia, čo vykonával až do dôchodku, do 1. februára 1983.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Počas štúdií začal písať poéziu a publikoval v Slovenských pohľadoch, časopisoch Kultúra, Pero, Prameň a iné. V tomto období sa Vesnin a jeho poézia zblížili so smerom katolícka moderna. Neskôr sa zameral na taliansky symbolizmus, po vojne sa však ako autor odmlčal. Publikovať začal v roku 1965 v Buenos Aires, svoje knižky si sám vydával, ich redakciu robil básnik Ernest Žatko-Bor. Začal širším výberom svojej poézie Zo zátišia mimóz v edícii Duch a svet, kde vyšli aj jeho ďalšie zbierky poézie: Z temena mojich hôr, 1966; Cesta na Ponzu, 1967; Ja nie som potomok zlatokopov, 1968; Aj v etrúrskych záhradách, 1970; Kytica nezábudok,1971; Ó, more, ó, more, 1973; Prehŕňajúc svoj rímsky náčrtník, 1975; Balada o neznámom Slovákovi, 1976; Albatros slovenský, 1977; Athanasia Slovaca, 1980. Osobitnú popularitu si vyslúžila Kytica nezábudok, romanticko-eroticky ladený viazaný verš inšpirovaný atmosférou Stredomoria. Hoci sa Vesnin sústredil hlavne na prímorskú romantiku, inšpiroval sa aj láskou k vlasti, do ktorej sa do konca života nevrátil, napríklad v zbierkach Balada o neznámom Slovákovi, 1976; Albatros slovenský, 1977; Athanasia Slovaca alebo Nesmrteľka z Nesmrteliek najnesmrteľnejších, 1980. Kriticky sa staval k situácii vlasti po okupácii Varšavskou zmluvou. Päťdesiat rokov žil v Taliansku a zomrel predtým, než sa jeho rodisko otvorilo svetu, v roku 1983.[5]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Básnické zbierky
[upraviť | upraviť zdroj]- Z temena mojich hôr (1966)
- Zo zátišia mimóz, tal. L´ Oasi delle mimose, výber z poézie
- Cesta na Ponzu, 1967
- Ja nie som potomok zlatokopov, monografia, 1968
- Aj v etrúrských záhradách, 1970
- Kytica nezábudok,
- Ó more, ó more, 1973
- Prehŕňajúc svoj rímsky náčrtník
- Balada o neznámom Slovákovi, 1976
- Albatros slovenský, 1977
- Sebe samému
- Tam, kde kvitnú eukalypty
- Nesmrteľka z Nesmrteliek najnesmrteľnejších, 1980.
Monografie a básnické spisy
[upraviť | upraviť zdroj]- Ja nie som potomok zlatokopov, monografia
- Slovenská ľúbostná poézia, monografia
- Dieci anni di poesia italiana, monogragfia
- Bohuš a Boženka, básnické spisy
- Excelsior, básnické spisy
- Athanasia slovacca, slov. Slovenská nesmrteľnosť, vyšlo len taliansky, básnické spisy
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- Cena Fra Angelico, in memoriam, 2013[6]
Bibliografia[7]
[upraviť | upraviť zdroj]- Vnuk, F.: Dr. Ignác Zelenka. Literárny almanach Slováka v Amerike, 1967, s. 244
- Bor, J. E.: K sedemdesiatke Eugena Vesnina. Slobodné Slovensko, január-február 1983, č. 1
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Ceny Fra Angelica [online]. Literárne informačné centrum Bratislava, [cit. 2021-10-30]. Dostupné online.
- ↑ MIKULA, Valér. Slovník slovenských spisovateľov. 2005. vyd. Bratislava : Kalligram, 2005. ISBN 8071498017. Kapitola Eugen Vesnin, s. 605.
- ↑ Eugen Vesnin - životopis [online]. Literárne informačné centrum Bratislava, [cit. 2021-10-27]. Dostupné online.
- ↑ KNIHYDOMINIKANI.SK. Zelenka, Ignác [online]. www.dominikani.sk, [cit. 2021-11-27]. Dostupné online.
- ↑ CABADAJ, Peter. Básnik mora Eugen Vesnin [online]. orol.vlastnyweb.sk, [cit. 2021-10-27]. Dostupné online. Archivované 2021-10-04 z originálu.
- ↑ PORUBANOVÁ, Michaela. Odovzdali cenu Fra Angelico umelcom za rok 2013 [online]. MO SR, [cit. 2021-10-27]. Dostupné online.
- ↑ VESNIN, Eugen. Eugen Vesnin [online]. knihy.dominikani.sk, [cit. 2022-09-13]. Dostupné online.
