Preskočiť na obsah

Európsky výbor pre normalizáciu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mapa národných organizácií CENu
     člen
     kandidát
     partner

Európsky výbor pre normalizáciu (angl. European Committee for Standardization – ECS, franc. Comité Européen de Normalisation – CEN) je nezisková organizácia, ktorej poslaním je podpora európskej ekonomiky v globálnom obchode, prosperity obyvateľstva Európy a životného prostredia, tým že poskytuje efektívnu základňu pre zainteresované strany pri rozvoji, udržiavaní a šírení ucelených súborov noriem a špecifikácií.

Vznik a poslanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Od založenia CENu v roku 1961, tridsať národných organizácií spolupracuje na vývoji európskych noriem (EN) v rôznych odvetviach za účelom vybudovania jednotného trhu pre tovary a služby pre zaistenie postavenia Európy v globálnej ekonomike. Niektoré z týchto noriem nie sú záväzné, zatiaľ čo iné, ako tzv. harmonizované normy, sú záväzné podľa práva EÚ. CEN je oficiálne uznávaný ako európska normalizačná organizácia. Ďalšie oficiálne európske normalizačné orgány sú Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (CENELEC) a Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI).[1][2]

Viac ako 60 000 technických expertov, obchodných združení, spotrebiteľských a ďalších sociálnych záujmových organizácií je zapojených do siete CEN, ktorý sa dotýka viac ako 460 miliónov ľudí. CEN je oficiálna normalizačná organizácia pre iné odvetvia ako elektrotechnika a telekomunikácie. V uznesení Európskeho parlamentu z 12. februára 1999 je uvedené, že zlúčenie CEN, CENELEC a ETSI neprináša jasné výhody, a že tieto orgány budú spolu úzko spolupracovať.[3]

Normalizačné orgánizácie tridsiatich národných členov reprezentujú 27 štátov Európskej úniu, tri krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA) a krajiny, ktoré uvažujú o vstupu do EÚ alebo EFTA. CEN prispieva k riešeniu úloh Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru technickými normami (tzv. normy EN), ktoré podporujú voľný obchod, bezpečnosť práce a spotrebiteľov, interoperabilitu sietí, ochranu životného prostredia, využitie výskumných a vývojových programov a zadávanie verejných zákaziek.

Príkladom záväzných noriem sú normy na materiály a výrobky používané v stavebníctve a tie, ktoré sú uvedené v Nariadení o stavebných výrobkoch (2011/305/EÚ).[4] Značka CE je vyhlásenie výrobcu, že výrobok je v súlade s príslušným Nariadením o stavebných výrobkoch a príslušnou harmonizovanou normou.

CEN (spoločne s CENELEC) vlastní značku Keymark, ktorá je nepovinnou značkou kvality pre výrobky a služby. Takéto označenie výrobkov preukazuje ich zhodu s európskymi normami.

V členskej základni CENu sú Belgicko, Bulharsko, Severné Macedónsko, Cyprus, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Island, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a Turecko. Pridružený členovia sú Albánsko. Partnerské normalizačné organizácie majú Austrália, Bosna a Hercegovina, Egypt, Moldavsko, Rusko, Srbsko, Tunisko a Ukrajina.

Viedenská zmluva

[upraviť | upraviť zdroj]

Viedenská zmluva bola uzavretá medzi CEN a ISO v roku 1991 so začiatkom platnosti v polovici 90. rokov. Jej prvotný cieľ je zabrániť duplicitám (prípadne konfliktom) medzi normami CEN a ISO. V posledných dvadsiatich rokoch CEN preberá normy ISO, ktorými nahradzuje vlastné CEN normy.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Council Directive 83/189/EEC of 28 March 1983 laying down a procedure for the provision of information in the field of technical standards and regulations [online]. European Economic Community, 1983-03-28, [cit. 2011-10-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. European standards - General legislative framework [online]. European Commission, 1998-07-22, [cit. 2011-10-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Resolution on the report from the Commission to the Council and the European Parliament – ‘Efficiency and Accountability in European Standardisation under the New Approach’ – (COM(98)0291 - C4-0442/98) [online]. European Commission, 1999-02-12, [cit. 2011-10-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS [online]. Európsky parlament a Rada EÚ, 2011-03-09. Dostupné online.
  5. MALCORPS, G.; QUINTANA-SORIA, I. The Vienna Agreement – CEN as an International Partner [online]. CEN, 2007-04-18, [cit. 2011-10-27]. Konferencia CEN StandarDays (Day 2 – Session 5). Dostupné online. Archivované 2012-03-12 z originálu. (po anglicky)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]