Európsky parlament
 |
Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte. Odsek slovenských europoslancov (4. 8. 2009) |
| Európsky parlament | |
| 9. volebné obdobie | |
 | |
| Organizácia |  Európska únia |
|---|---|
| Typ | jednokomorový parlament |
| Vedenie | |
| Predseda | Roberta Metsolová (EPP,  Malta) |
| Zloženie | |
| Počet poslancov | 720 |
 | |
| Politické subjekty | EPP (188)
S&D (136)
PpE (86)
ECR (78)
RE (77)
G/EFA (53)
GUE/NGL (46)
ESN (25)
nezaradení (30)
neobsadené (1) |
| Voľby | |
| Posledné voľby | 6. – 9. júna 2024 (Slovensko: 8. júna) |
| Nasledujúce voľby | 2029 (Slovensko: Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024) |
| Miesto zasadania | |
 | |
Louise Weiss, Štrasburg,  Francúzsko(sídlo) | |
 | |
Espace Léopold, Brusel,  Belgicko | |
| Externé odkazy | |
| Web stránky | europarl.europa.eu |
| Wikimedia Commons | Európsky parlament (multimediálne súbory) |
Európsky parlament je jedným z orgánov Európskej únie (EÚ). Poslanci parlamentu sú volení priamou voľbou každých päť rokov. Prvé priame voľby do Európskeho parlamentu boli v júni 1979. Poslanci sú volení systémom pomerného zastúpenia v tajnej voľbe všetkými občanmi EÚ staršími ako 18 rokov. V Belgicku, Luxembursku a Grécku majú občania povinnosť voliť.
Európsky parlament má 720 poslancov.[1] Zloženie Európskeho parlamentu (počet poslancov z jednotlivých členských štátov) určuje na základe iniciatívy Európskeho parlamentu a s jeho súhlasom jednomyseľne Európska rada.
Európsky parlament má sídlo v Štrasburgu, kde sa koná 12 mesačných plenárnych zasadnutí, vrátane zasadnutia o rozpočte. Dodatočné plenárne zasadnutia sa konajú v Bruseli. Výbory Európskeho parlamentu zasadajú v Bruseli. Generálny sekretariát Európskeho parlamentu sídli v Luxemburgu.
Hoci Európsky parlament nevytvára zákony ako národné parlamenty, zmluvy prijaté od roku 1992 značne rozšírili právomoci EP. Základné právomoci EP sú legislatívna, rozpočtová a kontrolná právomoc. Taktiež politická rola Parlamentu v EÚ postupne rastie.
Od 18. januára 2022 je predsedníčkou Európskeho parlamentu Roberta Metsolová z Malty.[2][3]
Legislatívna právomoc
[upraviť | upraviť zdroj]Maastrichtská zmluva umožnila Parlamentu spolurozhodovať s Radou EÚ o návrhoch zákonov. Parlament tak spoločne s Radou prijíma zákony navrhnuté Európskou komisiou. Parlament musí s návrhom zákona súhlasiť, inak takýto návrh nevstúpi do platnosti. Spolurozhodovanie sa vzťahuje, mimo iného, aj na voľný pohyb pracovníkov, ustanovenia vnútorného trhu, výskum a technologický rozvoj, životné prostredie, ochranu zákazníka, vzdelanie, kultúru a zdravie. V ďalších oblastiach parlament len vyjadruje svoj názor (napr. dane).
Rozpočtová právomoc
[upraviť | upraviť zdroj]Parlament rozhoduje o rozpočte EÚ spoločne s Radou EÚ. Rozpočet nevstúpi do platnosti, pokiaľ ho nepodpíše predseda EP. Parlament má posledné slovo v mnohých rozpočtových položkách, no poľnohospodárske výdavky môže len doplniť; posledné slovo pri tejto položke má Rada EÚ. Parlament môže rozpočet zamietnuť, vtedy sa rokovania o rozpočte začínajú odznova. EP v minulosti rozpočet zamietol dvakrát, ale od roku 1986 túto silnú právomoc nevyužil. Parlament taktiež kontroluje, ako sú rozpočtové výdavky využité.
Kontrolná právomoc
[upraviť | upraviť zdroj]Parlament dohliada na všetky aktivity Európskej únie. Táto právomoc bola pôvodne vyhradená len pre aktivity Európskej komisie, teraz je ale rozšírená aj o Radu EÚ a orgány zodpovedné za zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Parlament má kľúčovú rolu pri menovaní komisie: ratifikuje prezidenta komisie a vedie rozhovory o každom navrhnutom komisárovi; potom rozhoduje o menovaní Komisie ako celku v hlasovaní o dôvere. EP má taktiež právo vyjadriť komisii nedôveru a tak ju prinútiť k rezignácii. Túto právomoc parlament zatiaľ nikdy nevyužil.
Politická rola
[upraviť | upraviť zdroj]
Politická rola Európskeho parlamentu stále rastie. Rada EÚ konzultuje s parlamentom svoje dôležité zahranično-politické rozhodnutia. Parlament vznáša otázky na Radu EÚ a môže vydávať odporúčania. Medzinárodné udalosti sú predmetom parlamentných debát, ktoré sú zakončené prijatím rezolúcií požadujúcich určitý zahranično-politický prístup EÚ. Každé prijatie nového člena EÚ a väčšina medzinárodných zmlúv musí byť odsúhlasená Parlamentom. Európsky parlament prisudzuje značnú dôležitosť ochrane ľudských práv. Používa svoju právomoc súhlasu ako jeden z prostriedkov podpory vážnosti základných ľudských práv. Túto právomoc použil pri zamietnutí niekoľkých finančných protokolov s istými nečlenskými krajinami na základe nedodržiavania ľudských práv, čím tieto krajiny prinútil prepustiť politických väzňov, alebo prijať medzinárodné zásady ochrany ľudských práv. V roku 1988 parlament založil Sacharovu cenu za slobodu myslenia, ktorá sa každoročne udeľuje jednému, viacerým jednotlivcom, alebo skupine, ktorí sa vyznamenali v boji za ľudské práva. V roku 1989 bola táto cena udelená Alexandrovi Dubčekovi.
Každý občan členskej krajiny EÚ je zároveň občanom Európskej únie. Občianstvo EÚ doplňuje, ale nenahrádza, národné občianstvo. Občania EÚ majú právo podávať petície EP, právo predkladať svoje sťažnosti európskemu ombudsmanovi a právo osloviť akúkoľvek inštitúciu, alebo orgán EÚ v jednom z úradných jazykov EÚ (jazyky všetkých členských krajín EÚ) a obdržať odpoveď v rovnakom jazyku.
Politické skupiny
[upraviť | upraviť zdroj]Skupiny Európskeho parlamentu po voľbách 23. – 26 mája 2019
[upraviť | upraviť zdroj]V Európskom parlamente sa poslanci nezoskupujú podľa národnosti, ale podľa politickej príslušnosti. V súčasnosti existuje 8 politických frakcií, ktoré sa sčasti zhodujú s európskymi politickými stranami. Výnimkou sú napríklad frakcie Zelení/ESA, ktorá sa skladá z Európskej zelenej strany a Európskej slobodnej aliancie alebo Obnovme Európu (Aliancia liberálov a demokratov ze Európu+Európska demokratická strana).[4]
(angl. skratka – sl. skratka – slovenský názov skupiny – ideológia)
- EPP – EĽS – Európska ľudová strana – kresťanská demokracia
- S&D – Progresívna aliancia socialistov a demokratov – sociálna demokracia
- ECR – EKR – Európski konzervatívci a reformisti – konzervativizmus, jemný euroskepticizmus
- RE – OE – Obnovme Európu – liberalizmus
- GUE/NGL – EZĽ/SZĽ – Európska zjednotená ľavica-Severská zelená ľavica – socializmus, komunizmus
- Greens-EFA – Zelení-ESA – Zelení-Európska slobodná aliancia – zelená politika
- PfE – PpE – Patrioti pre Európu – krajná pravica, euroskepticizmus
- ESN – ESN – Európa suverénnych národov – krajná pravica, tvrdý euroskepticizmus
Skupiny 2004 – 2009 – 2014
[upraviť | upraviť zdroj]Najsilnejším subjektom v EP bolo EPP-ED (teraz EPP), ktorá je súčasne jedinou frakciou s členmi zo všetkých 25 členských krajín. Socialisti (PES) utrpeli síce značné straty v Nemecku a Spojeného kráľovstva, ale túto porážku vyvažuje ich zisk vo Francúzsku a Španielsku. Obe najsilnejšie frakcie si tak v porovnaní s výsledkami eurovolieb v roku 1999 v podstate udržali svoje doterajšie pozície.
Slovenskí europoslanci v politických skupinách EP
[upraviť | upraviť zdroj]Volebné obdobie 2004 – 2009
[upraviť | upraviť zdroj]Volebné obdobie 2009 – 2014
[upraviť | upraviť zdroj]Volebné obdobie 2014 – 2019
[upraviť | upraviť zdroj]Volebné obdobie 2019 – 2024
[upraviť | upraviť zdroj]18. januára 2022 bol za podpredsedu parlamentu po prvýkrát zvolený Slovák, Michal Šimečka (PS).[5] 18. októbra 2023 ho vo funkcii nahradil Martin Hojsík.[6]
Volebné obdobie 2024 – 2029
[upraviť | upraviť zdroj]Zatiaľ posledné Európske voľby sa uskutočnili v dňoch 6. júna až 9. júna 2024.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ European Parliament [online]. European Union, [cit. 2020-07-22]. Dostupné online.
- ↑ Roberta Metsola elected new President of the European Parliament [online]. Štrasburg: Európsky parlament, 18-01-2022, [cit. 2022-01-23]. Dostupné online.
- ↑ PARKER, By Jessica. Metsola: EU parliament elects youngest ever president [online]. bbc.com, [cit. 2022-01-23]. Dostupné online.
- ↑ Politické skupiny | Voľby 2014 | Európsky parlament [online]. Európsky parlament, [cit. 2018-03-14]. Dostupné online.
- ↑ Europoslanec Michal Šimečka sa stal podpredsedom Európskeho parlamentu. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-01-18. Dostupné online [cit. 2022-01-23]. ISSN 1339-844X.
- ↑ TASR. Hojsík nahradil Šimečku vo funkcii podpredsedu Európskeho parlamentu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-10-18. Dostupné online [cit. 2023-10-18].
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Európsky parlament
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálny web
- EURACTIV Slovensko – spravodajský portál o dianí v Európskej únii
