Preskočiť na obsah

Progresívne Slovensko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 48°08′32″S 17°06′51″V / 48,142355°S 17,114207°V / 48.142355; 17.114207

Progresívne Slovensko
Progresívne Slovensko
Základné informácie
Založenie27. november 2017
PredsedaMichal Šimečka
PodpredsedoviaIvan Štefunko
Michal Truban
Tomáš Valášek
Simona Petrík
Zora Jaurová
Poslancov33 (NR SR)
6 (EP)[1]
Volebný výsledok27,8 % (Voľby do EP 2024) 17,96 % (Voľby do NR SR 2023)
Ideológiesociálny liberalizmus[2][3][4]
progresivizmus[2][3]
pro-europanizmus[2][3]
zelená politika[2][5]
sekularizmus[6]
Politické spektrumstred[7]
IČO51224836
Počet členov▼ 609 (31. 12. 2022)[8]
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentuObnovme Európu[9]
Európska politická stranaAliancia liberálov a demokratov za Európu
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaMladé Progresívne Slovensko
Ženská organizáciaProgresívne ženy
SídloTallerova 10
811 02 Bratislava
Farby         
Azúrová, Biela
Webprogresivne.sk
Sídlo na Tallerovej 10 v Bratislave

Progresívne Slovensko (skratka PS) je sociálnoliberálne parlamentné politické hnutie pôsobiace na Slovensku. Ministerstvo vnútra SR ho zaregistrovalo 27. novembra 2017.[10]

Cieľom PS je prezentovať progresívne riešenia spoločenských problémov a spájať rovnako zmýšľajúcich ľudí.[11][12] Na európskej úrovni je hnutie od novembra 2018 ako jediná slovenská strana súčasťou európskej frakcie liberálov ALDE.

V komunálnych voľbách 2018 PS získalo samostatne 3 starostov a 46 poslancov a v koalíciách 6 starostov a 96 poslancov, vrátane primátora Bratislavy.[13] Po voľbách do EP v roku 2019 malo hnutie dvoch poslancov v Európskom parlamente.[14]

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik a volebné obdobie 2016 – 2020

[upraviť | upraviť zdroj]

V septembri 2016 avizoval podnikateľ v oblasti startupov Ivan Štefunko vznik občianskeho združenia Progresívne Slovensko s možnou budúcou transformáciou na politickú stranu.[15] K projektu sa ešte v septembri pridal aj zakladateľ webhostingovej spoločnosti Websupport Michal Truban.[16] Truban bol zároveň najväčším investorom hnutia. Do hnutia investoval 900 000 € s 5 % úrokom a ďalších 20 000 € s 3 % úrokom.[17] Medzi prvých medializovaných podporovateľov združenia patril spolumajiteľ softvérovej spoločnosti ESET Anton Zajac, zároveň figurujúci ako spolumajiteľ a člen predstavenstva spoločnosti, vydávajúcej Denník N.[18]

20. januára 2018 v Žiline sa konal zakladajúci snem[19], ktorý schválil stanovy, zvolil predsedníctvo a stanovil programové priority hnutia. Jediným zástupcom hnutia v NR SR bol vo volebnom období 2016 – 2020 Martin Poliačik, ktorý do PS vstúpil v decembri 2017 krátko po odchode z SaS.

Prezidentské a európske voľby 2019

[upraviť | upraviť zdroj]

V prezidentských voľbách 2019 sa hnutie rozhodlo nepodporiť žiadneho nezávislého kandidáta, ale postaviť do súboja o post slovenského prezidenta vlastnú kandidátku, vtedajšiu podpredsedníčku strany, Zuzanu Čaputovú. Čaputová v prvom kole získala 40,57 % hlasov a postúpila do druhého kola voľby s Marošom Šefčovičom, podpredsedom Európskej komisie, nad ktorým následne zvíťazila so ziskom 58,40 %. Čaputová pred druhým kolom voľby odstúpila z postu podpredsedníčky PS a avizovala, že v prípade výhry sa vzdá členstva v strane, čo aj urobila v máji 2019.[20][21]

Vo februári 2019 oznámili, že európskych volieb v máji 2019 sa zúčastnia v koalícii so stranou SPOLU. Na spoločnej tlačovej konferencii to oznámili lídri Ivan Štefunko a Miroslav Beblavý. Lídrom za PS do eurovolieb bude Michal Šimečka, za SPOLU Vladimír Bilčík. Podľa prieskumu Focusu z januára 2019 by v koalícii mohli nazbierať 10,4 % hlasov.[22]

Kampaň do parlamentných volieb

[upraviť | upraviť zdroj]

Po úspechu v európskych voľbách, v ktorých získala koalícia 20,11 % hlasov, oznámilo PS pokračovanie spolupráce so stranou SPOLU aj do parlamentných volieb v roku 2020. Miesta na kandidátnej listine si strany podelili pomerom 75:75. Predseda PS Truban sa stal lídrom kandidátky, následne PS obsadilo všetky párne miesta od 4. do 150.[23]

Volebné obdobie 2020 – 2023

[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledky volieb do Národnej rady vo februári 2020 boli pre koalíciu strán PS a SPOLU prekvapivým neúspechom, keďže spoločná kandidátka získala len 6,96 % hlasov, čo kvôli sedempercentnej hranici na vstup do Národnej rady potrebnej pre dvoj- a trojkoalície znamenalo, že PS-SPOLU sa nedostali do parlamentu napriek tomu, že v priebehu roka 2019 boli pokladaní za hlavného konkurenta vládneho SMER-SD a v prieskumoch dosahovalo stabilnú podporu nad 10 %.[24] Z dôvodu neúspechu odstúpil 2. marca 2020 z pozície predsedu Michal Truban a oznámil, že na novom sneme strany sa nebude o predsednícke kreslo uchádzať.[25] Záujem o predsednícku funkciu ohlásila podpredsedníčka Irena Bihariová.[26] Nakoniec Truban zmenil postoj a v máji 2020 ohlásil opätovnú kandidatúru aj on.[27] Snem sa kvôli pandémii koronavírusu konal 6. júna 2020 elektronicky. Na ňom tesne zvíťazila Bihariová, ktorá získala 105 hlasov, Truban získal 100.[28]

Do Progresívneho Slovenska 9. apríla 2021 vstúpil poslanec NR SR Tomáš Valášek, ktorý pôvodne do parlamentu kandidoval za vládnu stranu Za ľudí, z ktorej odišiel po nákupe ruskej vakcíny Sputnika V.[29]

18. januára 2022 bol za podpredsedu Európskeho parlamentu prvýkrát zvolený Slovák, predseda PS Michal Šimečka.[30]

7. mája 2022 bol na sneme strany zvolený za predsedu strany Michal Šimečka. Šimečka bol jediný kandidujúci na post, hlasovalo za neho 152 zo 156 delegátov.[31]

V decembri roku 2022 do PS vstúpil europoslanec Michal Wiezik, ktorý bol pôvodne zvolený za stranu SPOLU - Občianska demokracia.[32]

29. marca 2023 do PS vstúpil bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak.[33]

Volebné obdobie 2023 – 2027

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách do NR SR v roku 2023 získalo PS 533 136 hlasov (17,96 %), stávajúc sa tak druhou najsilnejšou parlamentnou stranou. PS skončilo spolu so stranami SLOVENSKO (bývalé OĽANO), KDH a SaS v opozícii, ako najsilnešia opozičná strana s 32 poslancami.[34] V súboji o kreslo prezidenta SR hnutie podporilo Ivana Korčoka.[35]

Voľby do Európskeho parlamentu 2024

[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2024 avizovali dohodu s Ľudovítom Ódorom, expremiérom úradníckej vlády, že povedie kandidátku hnutia v júnových voľbách do Európskeho parlamentu. Členom hnutia nateraz nebude, rozhodnúť sa chce po eurovoľbách. Zároveň bude pôsobiť vo funkcii predsedu správnej rady Progresívneho inštitútu, kde sa má podieľať na tvorbe programu hnutia.[36][37][38] Medzi ďalších kandidátov hnutia do eurovolieb patria reportérka a moderátorka Veronika Cifrová Ostrihoňová, diplomatka Ľubica Karvašová, odborník na životné prostredie a úradujúci podpredseda EP Martin Hojsík, ekológ Michal Wiezik, expertka na európsku politiku Lucia Yar, pedagóg Miroslav Kocúr, analytička v poľnohospodárstve Vanda Rogovská, lekár Krisztián Váradi, konzultantka mobility a participácie Lucia Francescato, asistent poslanca NR SR Andreas Rusnák, vedecká pracovníčka Sofia Karina Trommlerová, správca IT infraštruktúry Marek Štefanisko, vysokoškolská pedagogička Mária Kočnerová a lektor kritického myslenia a bývalý poslanec NR SR Martin Poliačik.[39]

Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 Progresívne Slovensko (v kampani používali názov "Proeurópske Slovensko") získalo 410 844 hlasov (27,81 %) a skončilo na prvom mieste. PS v Európskom parlamente zastupuje 6 europoslancov a to je najviac europoslancov za jednu stranu zo Slovenska v histórii. Europoslancami za PS sú: Ľudovít Ódor, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Michal Wiezik a Lucia Yar.

Po eurovoľbách do hnutia vstúpil predseda Trnavského samosprávneho kraja a bývalý poslanec NR SR za OĽaNO Jozef Viskupič[40], bývalý veľvyslanec pri NATO a exporadca prezidentky Zuzany Čaputovej Peter Bátor[41] a 3. októbra 2024 do PS vstupuje nezaradený poslanec NR SR (predtým SLOVENSKO) rómskej národnosti Viliam Tankó. Hnutie má teraz 33 poslancov.[42]

Politické postoje

[upraviť | upraviť zdroj]

Ideológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Progresívne Slovensko sa profiluje ako centristické, liberálne a proeurópske hnutie spájajúce umiernenú ľavicu a pravicu. Pozícia strany na pravo-ľavom spektre je predmetom debát, čiastočne preto, lebo samotná strana sa explicitne nenazýva ani pravicovou, ani ľavicovou. Niektorí, hlavne slovenskí a českí politológovia stranu zaraďujú skôr do ľavého politického spektra,[3][7] napr. Darina Malová stranu nazýva „modernou ľavicou“ a odlišuje ju od „staromódnych“ ľavicových strán ako SMER-SD.[4] Takisto nemecký Der Spiegel označil Progresívne Slovensko za stranu „inklinujúcu k ľavici“ („left-leaning“), hoci ekonomicky liberálnu.[43] Európski komentátori označujú stranu skôr za stredovú,[44][45][46] ale tiež Jakub Filo z Denníka SME tvrdí, že Progresívne Slovensko je „na základe hodnotenia ekonomickej orientácie prakticky v úplnom strede“.[47] Spoluzakladateľ a prvý predseda strany Ivan Štefunko rovnako odmietol označenie Progresívneho Slovenska za ľavicovú stranu.[48] Tieto tvrdenia a vyhlásenia viac zodpovedajú náladám voličstva strany, ktoré sa v prevažnej miere označuje za pravicové alebo inklinujúce k pravici a prelína sa s inými stredopravými či pravicovými stranami, predovšetkým so Slobodou a Solidaritou, v minulosti aj so stranami Za ľudí či OĽaNO/SLOVENSKO.[49][50][51]

V ekonomickej oblasti hnutie presadzuje „racionálne a pragmatické riešenia“ z oboch táborov politického spektra a v kultúrno-etickej oblasti zastáva liberálne postoje. Základnými hodnotovými východiskami sú „liberálna demokracia, sloboda, ľudská dôstojnosť, rovnosť, spravodlivosť, udržateľný rozvoj, európska a medzinárodná spolupráca“, ktoré sú zároveň podľa PS nevyhnutnou podmienkou pre „vybudovanie moderného, otvoreného, solidárneho a európskeho“ Slovenska.[52]

18. septembra 2017 hnutie usporiadalo ideovú konferenciu o budúcnosti Slovenska, na ktorej sa zúčastnil predseda Aliancie liberálov a demokratov za Európu a bývalý belgický premiér Guy Verhofstadt a predsedovia liberálnych strán Angelika Mlinar (NEOS – Rakúsko), Ryszard Petru (Nowoczesna – Poľsko) a Tamás Soproni (Momentum – Maďarsko).[53][54]

Vo svojom ideovom manifeste s názvom „Progresívne Slovensko – Vízia jednej krajiny“, ktorý PS predstavilo koncom roku 2016, si hnutie stanovilo 13 konkrétnych cieľov do roku 2030:[55]

  1. Znížiť podiel dlhodobo nezamestnaných pod priemer EÚ.
  2. Zlepšiť výsledky slovenských žiakov v PISA testoch na úroveň najlepších krajín v regióne.
  3. V indexe kvality života OECD sa nachádzať v prvej pätnástke krajín.
  4. Zvýšiť počet patentov zo Slovenska a účasť našich vedeckých tímov na medzinárodných vedeckých projektoch o 500 %.
  5. Znížiť počet predchádzateľných úmrtí minimálne na úroveň Česka a definovať minimálnu sieť zdravotnej starostlivosti.
  6. Skrátiť čas potrebný na založenie obchodnej spoločnosti na Slovensku o 50 %.
  7. Zvýšiť dôveru vo fungovanie polície minimálne o polovicu.
  8. Zlepšiť pozíciu Slovenska v rebríčkoch vnímania korupcie o minimálne 20 priečok.
  9. Dosiahnuť, aby si minimálne dve tretiny rómskych detí (z toho polovica dievčat), ktoré sa narodia v osadách,
    podávali prihlášky na rovnaké stredné školy ako ich nerómski rovesníci z tej istej dediny či mesta.
  10. Znížiť priemernú dĺžku súdnych sporov o polovicu.
  11. Zvýšiť energetickú efektivitu nášho hospodárstva o minimálne 10 priečok v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ.
  12. V indexe miery šťastia OSN (World Happiness Report) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín.
  13. V indexe dobrej krajiny (Good Country Index) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín.

Domáca politika

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi hlavné ciele Progresívneho Slovenska patrí zníženie regionálnych rozdielov, zlepšenie zdravotníctva a školstva. Strana má v pláne výstavbu nových nemocníc, zintenzívnenie elektronizácie verejnej a štátnej správy a adresnú pomocvo forme príspevku na bývanie.[56] Hnutie kladie veľký dôraz aj na témy ako právny štát a spravodlivosť, ochrana životného prostredia či socioekonomická situácia rómskej menšiny.[53] PS sa dištancovalo od politiky vládnej koalície, ktorá vzišla z parlamentných volieb v roku 2016. Naopak, hnutie a jeho predstavitelia vyjadrovali veľkú dôveru k exprezidentovi Andrejovi Kiskovi. Hnutie dlhodobo vylučuje spoluprácu so stranami SMER-SD, SNS, ĽSNS a REPUBLIKA, u ktorých podľa názoru progresívcov vládnu nedemokratické princípy.[57][58]

Strana tiež presadzuje princíp nábožensky neutrálneho štátu.[6]

Práva LGBT komunity

[upraviť | upraviť zdroj]

Hnutie sa k otázke postavenia LGBT populácie stavia pozitívne, podporilo Dúhový PRIDE Bratislava v roku 2019 a viacerí politici strany sa ho osobne zúčastnili.[59] Primátor Bratislavy Matúš Vallo (s podporou PS a SPOLU) počas Dúhového pochodu 2019 v Bratislave spolupracoval na otvorení prvého dúhového prechodu pre chodcov na Slovensku. Primátor sa pochodu aj osobne zúčastnil.[60]

Strana tiež podporuje registrované partnerstvá pre osoby rovnakého pohlavia (v parlamente ich chce presadiť pod názvom životné partnerstvá),[61] manželstvá pre homosexuálov, práva pre transgender osoby (tranzícia na základe sebaurčenia, úradná zmena pohlavia), a je za doplnenie sexuálnej orientácie a rodovej identity do § 423 Trestného zákona (trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia) a § 424 (trestný čin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti) Trestného zákona.[62] Na stretnutí svojej európskej frakcie Aliancie liberálov a demokratov pre Európu predstavili spolu so svojimi európskymi partnermi rezolúciu s názvom „Prestaňte ubližovať transľuďom v EÚ“.[63] V rezolúcii vyzývajú členské organizácie a inštitúcie Európskej únie, aby štáty prestali uchovávať záznamy o pohlaví svojich občanov a požadujú uzákonenie pohlavnej sebaidentifikácie.[63] Na základe tohto má PS aj vo svojom programe odstránenie informácie o pohlaví z rodných čísel.[64]

Martin Hojsík ostro kritizuje Viktora Orbána aj Jarosława Kaczyńského, kvôli obmedzeniam pre prezentáciu LGBTIQ osôb na školách a v médiach. Jednoznačne podporuje vytvorenie "LGBTIQ Freedom Zone" na Slovensku.[chýba zdroj]

Reprodukčné zdravie

[upraviť | upraviť zdroj]

Hnutie sa stavia kriticky voči pro-life legislatívam, podporuje zavedenie potratovej tabletky a má za cieľ odstrániť čakaciu lehotu pred interrupčným zákrokom, zrušiť povinné edukatívne poučenia o možných alternatívach a aj povinný súhlas pre neplnoleté osoby.[64] PS tiež navrhuje plné hradenie interrupcií z verejného zdravotného poistenia pre všetky osoby bez rozdielu na vek a dôvodov na interrupciu a preplácanie tzv. „núdzovej tabletky“.[64] Taktiež je za za to, aby bola antikoncepcia v lekárňach dostupná pre osoby staré od 16 do 25 rokov zadarmo.[64]

Školstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

V oblasti školstva PS presadzuje desegregáciu, adresnejšiu podporu detí so zdravotným postihnutím a navýšenie kapacít školských psychológov.[65] Rovnako plánuje v školách zaviesť sexuálnu výchovu.[64]

Dekriminalizácia ľahkých drog

[upraviť | upraviť zdroj]

Hnutie presadzuje menej prísny prístup štátu k užívaniu ľahkých drog. Podľa programu nazvaného Bod Zlomu, hnutie nepovažuje za správny „stav, keď sú mladí ľudia perzekuovaní za marihuanovú cigaretu záznamom v registri trestov, prípadne väzením.“[66]

Bývalý podpredseda hnutia Martin Poliačik zastával názor, že „čistý heroín je pre telo v zásade neškodný“. Problém vidí v nekvalitných zmesiach, ktoré by sa legalizáciou obmedzili. Priznal, že počas štúdia na gymnáziu konzumoval pervitín a heroín.[67]

Bývalý predseda hnutia Michal Truban si cení skúsenosti z tzv. „bad tripu“, ktoré zazneli na prednáške študentom (stav po odznení príjemných účinkov drogy). Podľa Trubana sa to týkalo výlučne ľahkých drog, priznal užívanie marihuany a LSD.

Trubanov výrok o "predaji 5 gramov bieleho userom" údajne nijako nesúvisí s omamnými látkami ani s ich distribúciou. Truban si spomenul, že výrok sa týkal úpravy webovej stránky "blackhole.sk", aby obsahovala viac bielej farby.[68] Reagoval tým na dopyt od návštevníkov webu (angl. user). Vo svojom stanovisku Truban explicitne vyhlásil "Nikdy som drogy nepredával, robotníkom z Kysúc sa ospravedlňujem".[69]

Povinné očkovanie proti COVID-19

[upraviť | upraviť zdroj]

PS na konci roka 2021 presadzovalo zavedenie povinného plošného očkovania proti ochoreniu COVID-19. Na podporu tohto návrhu spustila strana petíciu na stránke www.zapovinneockovanie.sk . Zároveň PS vyzvalo vládu SR, aby povinné očkovanie bezodkladne zaviedla.[70] Stránka www.zapovinneockovanie.sk v roku 2023 už nefungovala a doména bola na predaj.

Zahraničná politika

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre PS je kľúčovým záujmom slovenskej zahraničnej politiky členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. V rámci medzinárodnej politiky sa hlási k hlbšej európskej integrácii, považuje sa za výrazne proeurópsky a prozápadný politický subjekt.[71] V súvislosti s dianím na Ukrajine sa pridržiava európskej línie, podporuje teritoriálnu integritu Ukrajiny a ekonomické sankcie voči Ruskej federácii.

V otázke migrácie dôrazne kritizuje odmietavé postoje predstaviteľov vlád Vyšehradskej štvorky a ich celkové názorové rozdiely so severozápadnými krajinami EÚ. Taktiež netaja obavy z ohrozenia právneho štátu a demokracie v Maďarsku a Poľsku. PS sa jasne stavia proti pravicovému populizmu, extrémizmu, národno-konzervatívnym silám a odporcom liberálnej demokracie, ktorí sa podľa hnutia snažia oslabovať jednotu Európskej únie, jej demokratických hodnôt a inštitúcií.[72] Hodnotovo sa dištancuje aj od politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa či ruského prezidenta Vladimira Putina.

Vedenie strany a organizácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Na sneme 8. mája 2019 bolo zvolené predsedníctvo v zložení: Michal Truban, predseda; Irena Bihariová, podpredsedníčka; Zora Jaurová, podpredsedníčka; Martin Poliačik, podpredseda; Michal Šimečka, podpredseda a Ivan Štefunko, podpredseda.[73][74] Za členov predsedníctva boli zvolení: Martin Hojsík, Pavel Sibyla, Milan Ftorek, Martin Dubéci, Matej Petroci a Peter Brozman.[73]

Podpredsedníčkou bola v minulosti aj Zuzana Čaputová, ktorá sa však 19. marca 2019 v súvislosti s kandidatúrou na post prezidentky SR funkcie vzdala.

Na sneme strany 6. júna 2020 bola za predsedníčku zvolená Irena Bihariová. Získala 105 hlasov, protikandidát Michal Truban získal 100.[75] Za podpredsedov boli zvolení: Michal Truban, Ivan Štefunko, Zora Jaurová, Michal Šimečka a Martin Hojsík.[28]Za členov predsedníctva boli zvolení: Ondrej Prostredník, Zuzana Števulová, Branislav Vančo, Peter Brozman, Lucia Plaváková, Ivan Sakin, Igor Fedurco, Tibor Forró a Ivan Hudcovský.

Na sneme strany 7. mája 2022 bol za predsedu zvolený Michal Šimečka. Jediný kandidát, získal 152 zo 156 hlasov. Za podpredsedov boli zvolení: Irena Bihariová, Tomáš Valášek, Martin Hojsík, Michal Truban a Lucia Plaváková. Za členov predsedníctva boli zvolení: Jana Hanuliaková, Zora Jaurová, Beáta Jurík, Ingrid Kosová, Simona Petrík, Tamara Stohlová, Dávid Dej, Ondrej Prostredník, Michal Sabo, Ivan Štefunko, Branislav Vančo, Michal Wiezik a Peter Koupil.

Na sneme strany 4. mája 2024 bol za predsedu opätovne zvolený Michal Šimečka. Jediný kandidát, získal 155 zo 161 hlasov. Za podpredsedov boli zvolení: Ivan Štefunko, Michal Truban, Tomáš Valášek, Simona Petrík a Zora Jaurová. Za členov predsedníctva boli zvolení: Martin Hojsík, Ján Hargaš, Martin Pekár, Štefan Kišš, Irena Bihariová, Tamara Stohlová, Tina Gažovičová, Ingrid Kosová, Lucia Plaváková, Michal Wiezik, Beáta Jurík, Oskar Dvořák a Zuzana Mesterová.

Predsedovia PS

[upraviť | upraviť zdroj]

Platformy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Zelená platforma
  • PSF (ženská platforma)
  • Mladí progresívci
  • Progresívni veriaci
  • Progresívne vzdelaní

Volebné výsledky

[upraviť | upraviť zdroj]

Volebné výsledky z volieb, na ktorých sa zúčastnilo hnutie Progresívne Slovensko. Progresívne Slovensko a strana SPOLU – občianska demokracia spoločne kandidovali prvýkrát vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 pod názvom Koalícia PS SPOLU. Pokračovanie tejto koalície aj do parlamentných volieb 2020 potvrdili strany v júni 2019.[77]

Voľby do Národnej rady SR

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok volieb Voľby do počet hlasov počet hlasov % počet mandátov umiestnenie
2020 Národnej rady 200 780 6,96 % *
0 / 150
 5. miesto
2023 Národnej rady 533 136 17,96%
32 / 150
 2. miesto

So ziskom 6,96 % sa tesne nepodarilo dosiahnuť hranicu zvoliteľnosti pre koalíciu (7%). Nezískali teda priamo miesta poslancov. Na vstup do parlamentu im chýbali stovky hlasov. Už bezprostredne po hlasovaní sa objavili na sociálnych sieťach výhrady viacerých voličov proti nesprávnemu započítaniu preferenčných hlasov a tiež informácie o problémoch pri hlasovaní zo zahraničia. Prípady začali predstavitelia koalície zbierať prostredníctvom špeciálneho formulára a po tom, ako získali 1 200 podnetov, podali na Ústavnom súde SR sťažnosť na výsledok parlamentných volieb.[78]

  • Poslanec Martin Poliačik zvolený ako kandidát strany SaS pre volebné obdobie 2016 – 2020 vstúpil do mimoparlamentného PS v decembri 2017, čím hnutie prakticky získalo jedného poslanca.
  • *: Poslanec Tomáš Valášek zvolený ako kandidát strany Za ľudí, v marci 2021 stranu opustil na protest proti vítaniu vakcíny Sputnik V vtedajším premiérom Igorom Matovičom a v apríli 2021 sa prihlásil k mimoparlamentnému PS, čím hnutie prakticky získalo jedného poslanca.[79]
Kandidátka PS v prezidentských voľbách v roku 2019, Zuzana Čaputová, počas volebnej kampane vo februári 2019

Prezidentské voľby

[upraviť | upraviť zdroj]
Voľby Kandidát Výsledok v prvom kole Výsledok v druhom kole
Počet hlasov Počet hlasov % Výsledok Počet hlasov Počet hlasov % Výsledok
2019 Zuzana Čaputová 870 415 40,57 % 1. miesto 1 056 582 58,40 % zvolená
2024 Ivan Korčok[pozn 1] 958 393 42,51 % 1. miesto 1 243 709 46,87 % nezvolený

Voľby do Európskeho parlamentu

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok volieb Voľby do počet hlasov počet hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie
2019 Európsky parlament 198 255 20,11 %*
2 / 14
 1. miesto účasť vo frakcií ALDE
2024 Európsky parlament 410 844 27,82 %
6 / 15
 1. miesto účasť vo frakcií Renew
  • Spoločne hnutie Progresívne Slovensko v koalícii so stranou SPOLU získali 4 mandáty.[1] Poslanci za stranu Spolu sa následne pridali k frakcii EPP.

Voľby do orgánov samosprávy obcí

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok volieb Voľby do počet starostov počet hlasov % umiestnenie počet poslancov počet hlasov % umiestnenie
2018[80] Orgánov samosprávy obcí na Slovensku
3 / 2904
 0,10 % 32. miesto
46 / 20646
 0,22 % 29. miesto
2022[81] Orgánov samosprávy obcí na Slovensku
2 / 2904
 0,07 % 43. miesto
70 / 20462
 0,34 % 23. miesto

Mapy volebných výsledkov

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 (ako PS-SPOLU)
    Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 (ako PS-SPOLU)
  • Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023
    Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023

Volebné preferencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do NR SR.

Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry Focus

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2018 1,9 1,4 3,6 3,9 4,2 4,4 5,3 5,1
2019 4,9 9,5 9,1 13,4 15,7* 14,9* 13,4* 11,0* 11,7* 10,3*
2020 10,5/9,8* 9,3* 5,9* 7,6* 6,5 6,21/5,92 . . 5,9 5,4 5,9 6,0
2021 5,2 6,7 6,2 6,1 6,3 7,0 6,6 7,7
2022 8,3 8,1 7,3 9,1 9,6 10,2 10,3/12,8
2023 11,0 12,1 13,1 12,5 13,5 14,3 15,0 16,5/16,6 . 17,9 .
2024 19,4 18,9 20,1 19,7 . 21,6 21,3 . 22,1 . 22,6

1 prieskum vykonaný bez zaradenia strany Petra Pellegriniho

2 prieskum vykonaný so stranou Petra Pellegriniho

Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry AKO

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2018 1,6 3,8 3,9 4,0 4,1 4,6 4,9 5 5,3
2019 . 7,5 . 14,4 13,7 18* . . 14,5* 12,7* 12,4* .
2020 10,2* 9,1* . 6,5 . . 5,2 . . 6,2 . 6,5
2021 . 7,2 8,0 8,3 8,5 8,3 8,4 8,9 8,7 8,6 8,7 8,6
2022 8,5 8,7 8,9 8,7 9,7 9,9 9,8 9,9 10,0 11,2 11,5 11,8
2023 13,2 13,7 15,1 14,1 14,3 14,4 15,4 17,8 18,2/18,0 . 20,1 21,4
2024 19,9 22,6 21,0 20,1 20,8 22,8 21,7 22,0 22,4 21,3

Preferencie od júna 2019 do apríla 2020 (s *) zobrazujú podporu koalície PS/SPOLU, nie strany PS.

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ nezávislý kandidát podporovaný stranou

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b ŠÚ SR. Definitívne výsledky hlasovania [online]. ŠÚ SR, 2019-05-27, [cit. 2019-05-31]. Dostupné online. Archivované 2019-05-29 z originálu.
  2. ↑ a b c d Progresívne Slovensko. Naše hodnoty : Desatoro Progresívneho Slovenska [online]. Bratislava: 2019, [cit. 2019-11-23]. Dostupné online. Archivované 2019-05-25 z originálu.
  3. ↑ a b c d MRVOVÁ, Iva. Progresívne a Spolu. Kde sú dnes a akú rolu zohrajú na politickej mape?. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-05-28. Dostupné online [cit. 2019-05-31].
  4. ↑ a b MRVOVÁ, Iva. Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-06-04. Dostupné online [cit. 2019-05-31].
  5. ↑ TASR. Hnutie Progresívne Slovensko žiada ukončiť ťažbu na hornej Nitre. Pravda (Bratislava: Perex), 2018-05-04. Dostupné online [cit. 2019-05-31]. ISSN 1336-197X.
  6. ↑ a b TASR. Progresívci predstavili program pre podporu rovnosti všetkých. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-06-26. Dostupné online [cit. 2023-08-11]. ISSN 1335-4418.
  7. ↑ a b Kto je kto. Průvodce slovenskými politickými stranami [online]. Praha: Česká televize, 2020-02-24, [cit. 2023-09-11]. Dostupné online.
  8. ↑ Výročná správa [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, [cit. 2023-07-29]. Dostupné online.
  9. ↑ TASR. Európski liberáli a demokrati v europarlamente budú vystupovať pod názvom Obnoviť Európu. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-06-12. Dostupné online [cit. 2019-06-30]. ISSN 1336-197X.
  10. ↑ Register politických strán a politických hnutí : Progresívne Slovensko [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2018-03-15]. Dostupné online. Archivované 2021-08-06 z originálu.
  11. ↑ O nás [online]. Bratislava: Progresívne Slovensko, [cit. 2018-12-23]. Dostupné online.
  12. ↑ Progresivizmus [online]. Bratislava: Progresívne Slovensko, [cit. 2018-03-15]. Dostupné online. Archivované 2018-03-03 z originálu.
  13. ↑ LEHUTA, Michal. Čo hovoria komunálne voľby o potenciáli Progresívneho Slovenska a Spolu. Trend (Bratislava: TREND Holding), 2018-11-14. Dostupné online [cit. 2019-04-05]. ISSN 1336-2674.
  14. ↑ Michal Šimečka a Martin Hojsík z PS budú v europarlamente členmi Obnovme Európu, spoločnej frakcie strany Emmanuela Macrona a liberálov z ALDE."Na európskej úrovni sa však názov politickej rodiny nemení. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-06-12. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 1339-844X.
  15. ↑ sme.sk. Vzniká združenie Progresívne Slovensko, základ pre politickú stranu. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-09-13. Dostupné online [cit. 2018-12-25]. ISSN 1335-4418.
  16. ↑ KOSNO, Lukáš. Do projektu startupistu Štefunka ide zakladateľ Websupportu. Živé.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer SK), 2016-09-23. Dostupné online [cit. 2018-12-25].
  17. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2019-09-17]. Dostupné online. Archivované 2020-03-02 z originálu.
  18. ↑ KOSNO, Lukáš. Združenie s Trubanom a Štefunkom už má web. Podporil ich Zajac z Esetu. Živé.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer SK), 2016-11-28. Dostupné online [cit. 2018-12-25].
  19. ↑ TASR. Progresívne Slovensko si zvolilo vedenie strany. Predsedom sa stal Ivan Štefunko [online]. tvnoviny.sk, 2018-01-20, [cit. 2018-03-15]. Dostupné online.
  20. ↑ Miroslava Štrbáková Urbanovičová, redakcia/AR. Čaputová sa vzdala funkcie podpredsedníčky. Členkou Progresívneho Slovenska ostáva [online]. noviny.sk, [cit. 2020-06-06]. Dostupné online.
  21. ↑ Miroslava Štrbáková Urbanovičová, redakcia/AR. Čaputová sa vzdala funkcie podpredsedníčky. Členkou Progresívneho Slovenska ostáva [online]. noviny.sk, [cit. 2020-06-06]. Dostupné online.
  22. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Progresívci a Spolu vytvárajú koalíciu do eurovolieb, spoločne by chceli ísť aj do parlamentných. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-02-05. Dostupné online [cit. 2019-03-10]. ISSN 1339-844X.
  23. ↑ MINICH, Filip; BEDNÁROVÁ, Martina. PS a Spolu sa dohodli, kandidátku do NR SR si rozdelia na polovicu. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2019-06-12. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 1336-653X.
  24. ↑ Parlamentné voľby 2020 na Slovensku [online]. vysledkyvolieb.sk, [cit. 2020-03-03]. Dostupné online.
  25. ↑ TA3 TASR SITA. Truban a Beblavý po volebnej tragédii PS/Spolu končia. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2020-03-02. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. Archivované 2020-06-06 z originálu.
  26. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Beblavý a Truban končia. Bihariová o líderstve PS: Otázka je na mieste, odpoveď ešte nie. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-03-02. Dostupné online [cit. 2020-03-03]. ISSN 1339-844X.
  27. ↑ TASR. M. Truban bude kandidovať na predsedu Progresívneho Slovenska. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-05-15. Dostupné online [cit. 2020-06-06].
  28. ↑ a b Pravda. Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska sa stala Bihariová. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-06-06. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 1336-197X.
  29. ↑ SITA. Valášek po odchode zo Za ľudí vstupuje do Progresívneho Slovenska. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-04-09. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 1335-4418.
  30. ↑ Europoslanec Michal Šimečka sa stal podpredsedom Európskeho parlamentu. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-01-18. Dostupné online [cit. 2022-01-23]. ISSN 1339-844X.
  31. ↑ TASR. Prekvapenie sa nekoná. Progresívne Slovensko povedie Šimečka. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-05-07. Dostupné online [cit. 2023-09-25]. ISSN 1335-4418.
  32. ↑ Europoslanec Wiezik a ďalší bývalí členovia Spolu vstúpili do PS [online]. SITA, [cit. 2023-06-28]. Dostupné online.
  33. ↑ Do mimoparlamentného PS vstúpil bývalý policajný prezident J. Spišiak [online]. TASR, 2023-03-29, [cit. 2023-06-28]. Dostupné online.
  34. ↑ Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2023 [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2023-10-25]. Dostupné online.
  35. ↑ TASR. PS podporí zvolenie Ivana Korčoka za prezidenta, nebude nominovať vlastného kandidáta. Aktuality.sk, 2023-12-31. Dostupné online [cit. 2024-10-03].
  36. ↑ Ódor vyfúkol líderstvo kandidátky známym ekoaktivistom. Aké má šance na zvolenie do europarlamentu? Odpovedá odborník. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2024-01-24. Dostupné online [cit. 2024-01-24].
  37. ↑ Expremiér Ódor povedie kandidátku Progresívneho Slovenska do eurovolieb, ale do hnutia zatiaľ nevstupuje (video). SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2024-01-24. Dostupné online [cit. 2024-01-24].
  38. ↑ Veronika Cifrová Ostrihoňová mieri na kandidátku do eurovolieb, Progresívne Slovensko predstavilo aj ďalšie meno (video+foto). SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2024-02-20. Dostupné online [cit. 2024-02-24].
  39. ↑ Eurokandidátka [online]. progresivne.sk, [cit. 2024-10-03]. Dostupné online.
  40. ↑ FRANKOVÁ, Andrea. Progresívne Slovensko má nového člena. Do hnutia vstúpil trnavský župan Jozef Viskupič. RTVS, 2024-06-12. Dostupné online [cit. 2024-10-03].
  41. ↑ MURAJDOVÁ, Alex. Progresívne Slovensko oznámilo novú tvár. Ide o bývalého veľvyslanca pri NATO a exporadcu Zuzany Čaputovej. tvnoviny.sk, 2024-09-04. Dostupné online [cit. 2024-10-03].
  42. ↑ BIRÓ, Marek. Progresívne Slovensko posilní známy boxer Viliam Tankó. Do ich klubu prešiel od Igora Matoviča. Aktuality.sk, 2024-10-03. Dostupné online [cit. 2024-10-03].
  43. ↑ MÜLLER, Peter; REIERMANN, Christian. Macron Eyes Expanding His Movement Across Europe. Der Spiegel (Spiegel-Verlag), 2018-03-14. Dostupné online [cit. 2024-08-13].
  44. ↑ ROSSI, Michael. Slovakia's 'progressive turn' is a rejection of corruption – not a stand against populism [online]. Der Spiegel, 2019-06-14, [cit. 2024-08-13]. Dostupné online.
  45. ↑ Ursula von der Leyen: Parliament vote puts EU politics to the test. Euractiv Network (Mediahuis), 2019-07-15. Dostupné online [cit. 2024-08-13].
  46. ↑ KNEUER, Marianne; MALOVÁ, Darina; BÖNKER, Frank. Slovakia Report [online]. Bertelsmann Stiftung, 2022, [cit. 2024-08-13]. Dostupné online.
  47. ↑ FILO, Jakub. Je Progresívne Slovensko ľavica, ako tvrdia kritici? A aké je vlastne slovenské politické spektrum. SME (Petit Press, a.s.), 2023-03-25. Dostupné online [cit. 2024-08-13].
  48. ↑ PRAUS, Lucia. Sulík označil Progresívne Slovensko za ľavicu. Štefunka to rozladilo. SME (Petit Press, a.s.), 2018-02-14. Dostupné online [cit. 2024-08-13].
  49. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Focus: OĽaNO dobieha Kisku a Trubana, Kotleba má taký pomer mladých ako PS/Spolu. Denník N (N Press), 2020-01-26. Dostupné online [cit. 2024-08-13].
  50. ↑ SLIZ, Martin. Vzniká priestor pre novú politickú silu? Rast Hlasu sa zastavil, progresívci sa viac vyhraňujú. Aktuality.sk (Ringier Slovakia), 2021-19-05. Dostupné online [cit. 2024-08-13].
  51. ↑ HAJČÁKOVÁ, Daniela. PS je na vrchole. Pätinu voličov dodalo OĽaNO, teraz nasáva hlasy aj od SaS. SME (Petit Press, a.s.), 2022-11-15. Dostupné online [cit. 2024-08-13].
  52. ↑ Stanovy politického hnutia Progresívne Slovensko : schválené prípravným výborom dňa 13. novembra 2017 v Bratislave [online]. Bratislava: Progresívne Slovensko, [cit. 2019-04-05]. Dostupné online. Archivované 2019-05-25 z originálu.
  53. ↑ a b Ideová konferencia [online]. Bratislava: Progresívne Slovensko, [cit. 2018-03-15]. Dostupné online. Archivované 2018-03-15 z originálu.
  54. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Progresívne Slovensko sa ukázalo s Verhofstadtom a presviedča, že to s politikou myslí vážne. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-09-18. Dostupné online [cit. 2018-03-15]. ISSN 1339-844X.
  55. ↑ Vízia jednej krajiny [online]. Bratislava: [cit. 2019-04-05]. Dostupné online. Archivované 2019-05-27 z originálu.
  56. ↑ Plán pre budúcnosť Progresívneho Slovenska ráta s troma novými nemocnicami i garanciou výživného. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2023-09-02. Dostupné online [cit. 2023-09-11]. ISSN 1336-1996.
  57. ↑ Progresívne Slovensko bude rokovať so SaS o možnej spolupráci po voľbách, má však podmienku. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2018-03-15. Dostupné online [cit. 2019-04-05].
  58. ↑ MIHALKOVÁ, Henrieta. Šimečka: Progresívne Slovensko nebude tlačiť na slabšie strany, aby v prospech nás odstúpili. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-08-27. Dostupné online [cit. 2023-09-11]. ISSN 1336-197X.
  59. ↑ Pochody za LGBT a za rodinu rozdeľujú ľudí aj politickú scénu. Ostrý odkaz Danka diplomatom [online]. glob.zoznam.sk, 2019-07-19, [cit. 2019-10-25]. Dostupné online.
  60. ↑ DÚHOVÝ PRECHOD PRE CHODCOV UŽ AJ V BRATISLAVE. PREJSŤ SA PO ŇOM MÔŽETE AJ VY. NACHÁDZA SA NA KAMENNOM NÁMESTÍ.. [[1]] (Bratislava), 2019-07-21. Dostupné online [cit. 2019-07-21]. Archivované 2019-07-21 z originálu.
  61. ↑ ĽUDSKÉ PRÁVA A OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ [online]. progresivnespolu.sk, [cit. 2019-10-25]. Dostupné online.
  62. ↑ Rovnosť je budúcnosť - Progresívne Slovensko [online]. progresivne.sk, 2023-06-26, [cit. 2023-08-11]. Dostupné online.
  63. ↑ a b LUKÁČ, Michal. PS na stretnutí európskych liberálov : Štáty by nemali zbierať údaje o pohlaví občanov, navrhujú slovenskí progresívci. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2023-06-06. Dostupné online [cit. 2023-09-11]. ISSN 1336-720X.
  64. ↑ a b c d e BREZÁNI, Juraj. Okrem životných partnerstiev chce PS aj manželstvá pre homosexuálne páry. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2023-09-02. Dostupné online [cit. 2023-09-11]. ISSN 1336-720X.
  65. ↑ Progresívne Slovensko sa chce zamerať v školstve na duševné zdravie. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-09-04. Dostupné online [cit. 2023-09-11].
  66. ↑ Bod zlomu [online]. [Cit. 2022-05-31]. Dostupné online. Archivované 2022-07-04 z originálu.
  67. ↑ Matoviča rozčúlil heroín, Poliačika útok zozadu. [[2]] (Bratislava: Perex a.s.), 2012-09-11. Dostupné online [cit. 2019-08-15].
  68. ↑ Truban vysvetľuje "5 gramov bieleho". Pravda (OUR MEDIA SR a. s.), 2019-08-10. Dostupné online.
  69. ↑ HLUCHÁŇOVÁ, Mária. Truban: Nikdy som drogy nepredával, robotníkom z Kysúc sa ospravedlňujem. Pravda (OUR MEDIA SR a. s.), 2019-09-08. Dostupné online [cit. 2023-05-13].
  70. ↑ TASR. PS vyzýva na zavedenie povinného očkovania, spustili online petíciu [online]. SME, 2.12.2021, [cit. 2021-12-02]. Dostupné online.
  71. ↑ Vízia jednej krajiny [online]. Bratislava: Progresívne Slovensko, január 2018, [cit. 2019-04-05]. Dostupné online. Archivované 2019-05-25 z originálu.
  72. ↑ TASR. Progresívne Slovensko predstavilo kandidátov do eurovolieb. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-11-19. Dostupné online [cit. 2019-04-05]. ISSN 1335-4418.
  73. ↑ a b ONDREJKOVIČ, Ľuboš. Lídrom PS sa dnes stal Michal Truban [online]. Bratislava: Progresívne Slovensko, 2019-05-08, [cit. 2019-05-08]. Dostupné online. Archivované 2019-05-08 z originálu.
  74. ↑ a b KRBATOVÁ, Lucia. Snem progresívcov bol rozlúčkou Čaputovej, hnutie povedie Truban. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-05-08. Dostupné online [cit. 2019-05-08]. ISSN 1335-4418.
  75. ↑ Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska je Irena Bihariová. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-06-06. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 1339-844X.
  76. ↑ KOVÁČ, Peter. Progresívne Slovensko neprekvapilo, povedie ho Štefunko. Trúfa si na 15 percent. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-01-20. Dostupné online [cit. 2018-03-15]. ISSN 1335-4418.
  77. ↑ AKTUALITY.SK. VOĽBY 2020: strana Koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU - občianska demokracia - volebný program | Aktuality [online]. Aktuality.sk, [cit. 2022-09-22]. Dostupné online.
  78. ↑ JAKUB, Filo. PS-Spolu podáva sťažnosť proti výsledku volieb na Ústavný súd [online]. Petit Press, [cit. 2022-09-22]. Dostupné online.
  79. ↑ aktuality.sk. Progresívne Slovensko bude mať poslanca. Do strany vstupuje Tomáš Valášek [online]. 2021-04-09, [cit. 2021-08-06]. Dostupné online.
  80. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Súhrnné výsledky hlasovania [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018, [cit. 2019-04-05]. Dostupné online.
  81. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Súhrnné výsledky hlasovania [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022, [cit. 2023-09-10]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Slovenský portál
Politický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Progresívne_Slovensko&oldid=7947929“