Eva Tokariková
| Eva Tokariková | |
| slovenská fyzička, matematička a pedagogička | |
 | |
| Narodenie | 14. máj 1940 Bratislava, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 1. december 1995 (55 rokov) Ružomberok, Slovensko |
| Národnosť | slovenská |
| Rodičia | Ing. Vladimír Soudský, Klotilda Husovská, rod. Tokariková |
| Manžel | Ján Chrapan |
| Deti | Igor, Miroslav |
| Odkazy | |
| Commons |  Eva Tokariková |
RNDr. Eva Tokariková (* 14. máj 1940, Bratislava – † 1. december 1995, Ružomberok) bola slovenská fyzička, matematička a vysokoškolská pedagogička.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Maturitu absolvovala na jedenásťročnej strednej škole JSŠ v Poprade (dnešné gymnázium). Pokračovala v štúdiu na VŠP v Bratislave v rokoch 1957 – 1961 - špecializácia matematika a fyzika. Titul RNDr. získala na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave 10. apríla v roku 1985, téma: Teória vyučovania fyziky.
V roku 1970 sa vydala za Jána Chrapana, s ktorým vychovali dvoch synov Igora a Miroslava.
Po absolvovaní vysokoškolského vzdelania zahájila svoju profesnú činnosť ako stredoškolská profesorka na Pedagogickej škole v Levoči, neskôr ako asistentka a odborná asistentka na Katedre jadrovej fyziky PFUK (1962 – 1965). V roku 1965 vyučovala na Gymnáziu Vazovova Bratislava. V roku 1975 patrila medzi zakladajúcich členov pedagogického zboru Gymnázia Bílikova[1] (1975 – 1985) v Bratislave, kde pôsobila až do roku 1985.
V roku 1985 sa s rodinou presťahovala do Liptovského Mikuláša, kde v rokoch 1985 až 1995 pôsobila na Katedre fyziky, ktorá sa spojila s Katedrou matematiky a zmenila názov na Katedru prírodných vied Akadémie ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši.[2]
Okrem svojej pedagogickej činnosti sa venovala intenzívne vedeckej činnosti hlavne problematike týkajúcej sa didaktiky fyziky.
Pôsobila v krajskom a celoštátnom výbore fyzikálnej olympiády.[3][4] Iniciovala a viedla konzultačné stredisko fyzikálnej olympiády pri Katedre fyziky VVTŠ-ČSSP pre oblasť Liptov a časť Oravy. Od študentských čias bola členkou Jednoty slovenských matematikov a fyzikov, Slovenskej nukleárnej spoločnosti a od roku 1989 tajomníčkou a hospodárkou odbornej skupiny dejín a metodológie fyziky JČSMF (Jednota československých matematikov a fyzikov).
V roku 1990 založila vydavateľstvo Janeva OS DMF – Eva Tokariková, ktoré zabezpečovalo vydávanie okrem iného Zborníkov z dejín fyziky a od roku 1994 členský časopis JSMF SFS SSDVT Myšlienky, neskoršie zborník Slovenských matematikov a fyzikov a technických pracovníkov Myšlienky a fakty, ktorého bola aj členkou redakčnej rady.
Zomrela na nevyliečiteľnú chorobu 1. decembra 1995 v Ružomberku.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Zoznam jej publikácii obsahuje viac ako 50 titulov.
Medzi nimi boli okrem iného publikácie, články a správy z vedeckých výskumných úloh z didaktiky a dejín fyziky, ako napríklad Kvantitatívna komparácia vzdelávacej úrovne učebníc fyziky.
Bola riešiteľkou kolektívnych vedeckých prác z problematiky rádioekológie, ako aj didaktiky fyziky: Rozvoj tvorivosti mládeže v interakcii s adaptačným procesom v špeciálnych podmienkach Mš SSR Rš V-02/4, autorka viacerých vysokoškolských učebných textov ako napríklad: Praktikum z atómovej fyziky (1963) a Mechanika (1993). Publikovala v rôznych odborných časopisoch napríklad: Rozhledy matematicko-fyzikální,[5], Matematika a fyzika ve škole i v denníkoch a týždenníkoch Liptov, Učiteľské noviny a pod. Pôsobila ako editor zborníkov z dejín fyziky, redigovala zborníky z vedeckých konferencií, ako aj tituly z poézie, prózy a dva tituly cirkevnej literatúry. Bola prekladateľka odbornej literatúry.[6]
Aktívne pracovala na organizácii vedeckých seminárov v rámci JSMF (Jednota československých matematikov a fyzikov),[7][8] Radiačná chronológia (1965–1990), Aplikovaná fyzika (1984–1997), Medzinárodný seminár dejín a metodológie fyziky (od roku 1984), Mikulášske rozhovory (problematika rádiochronológie a interakcie ionizujúceho žiarenia s látkou) (1988 – 1997), z ktorých sa vyvinuli vedecké konferencie s medzinárodnou účasťou, ako napríklad Banskoštiavnické dni (problematika nízkych aktivít, jadrovej energetiky, odpadového hospodárstva a rádioenvironmentalistiky) a na organizovaní celoslovenského seminára pre učiteľov fyziky základných a stredných škôl Vanovičové dni.
Za preklad diela Landau – Kitajgorodskij: Fyzika pre všetkých; Landaua a Alexandr Isaakovič Kitajgorodského (ALFA Bratislava 1984), skladajúceho sa zo 4 dielov,[9] [10] dostala ocenenie Literárneho fondu.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ História | Gymnázium [online]. gymbilba.edupage.org, [cit. 2020-05-16]. Dostupné online.
- ↑ http://www.aos.sk/struktura/katedry/kpv/index.php?choice=. .
- ↑ Fyzikálna olympiáda=https://www.iuventa.sk/sk/Olympiady/Olympiady-a-sutaze/FO/Medzinarodna-fyzikalna-olympiada.alej. .
- ↑ http://fyzikalniolympiada.cz/dokumenty/40letFO.pdf. .
- ↑ http://web.science.upjs.sk/jozefdobos/wp-content/uploads/2012/02/1992b.pdf. .
- ↑ Eva Tokáriková-Chrapanová=https://www.databazeknih.cz/prekladatele/eva-tokarikova-chrapanova-19361. .
- ↑ Souhrnný rejstřík článků z časopisu Pokroky matematiky, fyziky a astronomie z let 1986-2000. .
- ↑ Pokroky matematiky, fyziky a astronomie=https://dml.cz/bitstream/handle/10338.dmlcz/137889/PokrokyMFA_37-1992-2_7.pdf. .
- ↑ Landau L. D., Kitajgorodskij A. I. - Fyzika pre všetkých, 2. diel ...=https://katalog.kfbz.cz/documents/42701?locale=cs. .
- ↑ Fyzika pre všetkých=https://www.library.sk/arl-ruz/sk/detail-ruz_un_cat-c119726-Fyzika-pre-vsetkych/. .