Evanjelium (učenie)
| Kresťanstvo |
 |
| Hlavné znaky |
| Viera v jedného Boha v troch osobách Ježiš Kristus je človek a Boží Syn |
| Hlavné osobnosti |
| Ježiš Kristus Panna Mária |
| Hlavné náboženské obrady |
| Omša/Liturgia • Sviatosti |
| Knihy |
| Biblia (Starý zákon, Nový zákon) |
| História a kultúra |
| Dejiny kresťanstva • Kresťanské umenie |
| Hlavné sviatky |
| Veľká noc, Vianoce / Narodenie Pána, Turíce, Zjavenie Pána / Bohozjavenie, … |
Evanjelium (gr. εὐαγγέλιον - euangélion, lat. evangelium) doslova znamená "dobrá (radostná) zvesť". Je to kresťanské posolstvo o príchode Božieho kráľovstva (Mk 1, 14-15). Prevažne sa tento pojem spája s kresťanským náboženstvom a znamená vlastne posolstvo o Ježišovi Kristovi a jeho zmŕtvychvstaní. Používa sa v slovných spojeniach ako šíriť evanjelium (rozširovať kresťanské posolstvo). Táto blahozvesť je písomne rozvrstvená ako naratívny príbeh v štyroch kánonických evanjeliách (Matúš, Marek, Lukáš a Ján) v kresťanskej Biblii, pričom dôkladný rozbor posolstva je predmetom viacerých listov Nového zákona (resp. Novej zmluvy). Okrem témy života Ježiša Nazaretského evanjelium opisuje jeho učenie a spásonosné dielo i Božie skutky za účelom záchrany hriešnych ľudí pre Božie kráľovstvo. Kresťanská teológia vníma Ježišovo evanjelium nie ako nový koncept, lež ako dávno pripravovaný a v Starom zákone (Starej zmluve) predpovedaný Boží skutok (napr. v protoevanjeliu Gn 3, 14-15).
Pôvodný význam
[upraviť | upraviť zdroj]V klasickej a mimobiblickej gréčtine sa týmto slovom označovala odmena posla za dobrú správu. V cisárskej dobe Rímskej ríše bol považovaný za evanjelium každý dekrét, prianie či rozkaz vladára. V starozákonnom biblickom jazyku evanjelium znamená odmenu za dobrú správu, ale tiež ohlásenie víťazstva. Proroci ním poukazovali na dovŕšenie mesiášskych prisľúbení.
Evanjelium v Novom zákone (Novej zmluve)
[upraviť | upraviť zdroj]Pojem evanjelia najčastejšie označuje:
- zvesť o blízkosti a príchode Božieho kráľovstva - Mk 1, 14-15
- posolstvo o narodení Ježiša Nazaretského ako Krista (Mesiáša, Pomazaného) - Lk 2, 10-11
- splnenie starozákonných prisľúbení o Mesiášovi - Rim 1, 1-3
- vyjadruje tiež večnú spásu, ktorú podľa zvesti priniesol Ježiš Kristus celému ľudstvu - Ef 1, 13; 2 Tim 1, 10
Starozákonní autori opisujú, ako prostredníctvom prorokov Boh zjavil, že pošle osobu, ktorá v sebe zjednotí úlohu proroka (Dt 18, 14-22), kňaza (Žalmy 110, 1-4) a kráľa (Žalm 2). Táto osoba bude Mesiášom (Pomazaným), bude Božím synom (Žalm 2, 7) a tiež mocným Bohom (Iz 9, 6). Prorok Izaiáš predpovedá, že tento služobník bude mnoho trpieť kvôli urážkam ľudstva voči Bohu, pričom toto utrpenie bude trestom, ktorý upokojí Boží hnev a nakoniec prinesie zmierenie medzi Bohom a ľudstvom. Izaiáš tiež píše, že služobník bude späť po utrpení vyvýšený (Iz 53, 9-14).
Kniha Skutkov apoštolov opisuje, aký prístup zvolili učeníci a apoštoli k Ježišovmu evanjeliu a ako ho začali šíriť medzi mnohé národy Blízkeho Východu. Toto šírenie evanjelia zahrnovalo učenie o Ježišovom vzkriesení, ktoré malo dokázať, že je skutočným Mesiášom (Sk 2, 14-41). Ďalej spôsob, akým sú hriešnikom odpustené ich hriechy (Sk 13, 36-39), cesty pokánia, obrátenia, krstu v Ježišovom mene, prijatia odpustenia a Božieho daru Ducha Svätého (Sk 2, 36-39). Správa obsahovala aj tému návratu do života s Bohom pre všetkých ľudí, ktorí veria v Ježiša ako Spasiteľa a prijímajú dar milosti prostredníctvom krstu.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Vragaš, Štefan (2006), Teologický a náboženský slovník, 1, Trnava: Spolok sv. Vojtecha, ISBN 80-7162-620-1
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku The gospel na anglickej Wikipédii.