Evanjelium podľa Petra
Evanjelium podľa Petra alebo Petrovo evanjelium (po grécky: κατά Πέτρον ευαγγέλιον, skrátene PtEv) je apokryfické, nekánonické evanjelium, objavené ako zlomok textu v zime roku 1886/87 v egyptskom Achmíme (staroveký Panopolis) v hrobe neznámeho mnícha. Zlomok bol nájdený ako súčasť pergamenového kódexu z 7. - 9. storočia. Šesťdesiatšesť strán textu, napísaných na papyruse, obsahovalo ďalšie apokryfné texty, ktorými boli Petrova apokalypsa a grécky Henoch.[1]
Vznik textu
[upraviť | upraviť zdroj]Text evanjelia je napísaný v prvej osobe z perspektívy apoštola Petra:
„Ja, Šimon Peter, a môj brat Ondrej sme zobrali svoje siete a odišli sme k moru. A bol s nami Levi, syn Alfeov, ktorého Pán ... (nedochovaná časť textu)“ - PtEv 14,60
„Ja so svojimi druhmi som sa trápil a so zranenou mysľou sme sa skrývali. Hľadali nás totiž ako zločincov, ako by sme chceli zapáliť chrám.“ - PtEv 7, 26
Bádatelia všeobecne považujú text za pseudoepigraf.
Presný dátum vzniku textu je neznámy. V roku 1972 uverejnil R. A. Coles dva papyrusové zlomky, 13 a 5 neúplných riadkov, ktoré boli neskôr identifikované ako zlomky Petrovho evanjelia z 2. – 3. storočia. Tieto zlomky dokazujú, že toto evanjelium bolo na prelome 2. a 3. storočia v Egypte čítané, ale pretože sú poškodené, neprispievajú k obohateniu známeho textu.
Najstaršie zmienky o Petrovom evanjeliu pochádzajú zo Sýrie. Tam sa z textom mohol oboznámiť Órigenes, ktorý sa naň odvoláva vo svojom „Komentári k Matúšovmu evanjeliu", kde tvrdí, že Ježišovi bratia pochádzali z Jozefovho prvého manželstva (dôkaz Máriinho panenského materstva).[1] Eusebius vo svojich Cirkevných dejinách odkazuje na list biskupa Serapióna z Antiochie (koniec 2. storočia): „Ešte dnes existuje spis takzvané Petrove evanjelium. Toto evanjelium som si požičal od tých, ktorý ho používali, totiž od nástupcov zakladateľov onej herézy, ktorých nazývame dokéti. Časť názorov Petrovho evanjelia totiž pochádzajú z ich školy." Z toho vyplýva, že evanjelium vzniklo pred rokom 190, pravdepodobne v polovici 2. storočia niekde v Sýrii alebo v Malej Ázii.[1] Iné zmienky o Petrovom evanjeliu u ranokresťanských autorov v 2. – 4. storočí sa nepodarilo objaviť.[2]
Obsah
[upraviť | upraviť zdroj]Pisárske ozdoby na začiatku a na konci dochovaného textu dosvedčujú, že ani ten, čo text odpisoval v 7. – 9. storočí už nemal k dispozícii celú predlohu textu. Zlomok popisuje Ježišov proces, posledné okamihy jeho utrpenia a jeho vzkriesenie. Bádatelia nepochybujú o závislosti evanjelia na kanonických evanjeliách, sú tu však niektoré významné odchýlky. Napríklad v 1. verši PtEv je situácia úplne iná ako v kánonických evanjeliách. Javí sa ako kombinácia Mt 27,24 a Lk 23, 6-12. Ďalej je v texte vina na Kristovom odsúdení prisudzovaná viac Herodovi, než Pilátovi, čo sa interpretuje ako snaha ospravedlniť Piláta. V pasáži o ukrižovaní sa Židia podieľajú na akte ukrižovania spolu s rímskymi vojakmi, čo poukazuje na antijudaizmus Petrovho evanjelia.[1]
Doketizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Petrovo evanjelium je významné svojím doketickým charakterom. Vplyv doketizmu je výrazný v PtEv 4,10:
„A priviedli dvoch zločincov a uprostred medzi nimi ukrižovali Pána. On ale mlčal, akoby necítil žiadnu bolesť“.
Evanjelium sa takisto vyhýba zmienke o tom, že Ježiš zomrel, namiesto toho sa hovorí, že bol „vzatý nahor“.[3]
Podľa iného výkladu však toto miesto zdôrazňuje Ježišovu trpezlivosť pri znášaní bolesti.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d Dus, Jan A., Neznámá evangelia: Novozákonní apokryfy I., VYŠEHRAD, Praha, 2006, s. 227–228.
- ↑ Denker, Jürgen, Die theologiegeschichtliche Stellung des Petrusevangeliums. Ein Beitrag zur Frühgeschichte des Doketismus, Lang, Frankfurt a. M., 1975, str. 9-30.
- ↑ http://www.earlychristianwritings.com/gospelpeter.html
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- DUS, Jan Amos, ed.; POKORNÝ, Petr, ed. Neznámá evangelia : Novozákonní apokryfy I. Vyd. 2. Praha : Vyšehrad, 2006. 461 s. ISBN 80-7021-839-8
- Ehrman, Bart D., Lost Christianities: The Battles for Scripture and the Faiths We Never Knew, New York: Oxford University Press 2003.
- Harnack, Adolf, Bruchstücke des Evengeliums und der Apokalypse des Petrus, Leipzig: J.C. Hinrichs´sche Buchhandlung 1893.
- Henderson, Timothy P., The Gospel of Peter and Early Christian Apologetics, Tübingen: Mohr Siebeck 2011.
- Kraus, Thomas J., Das Evangelium nach Petrus: Text, Kontexte, Intertexte, Berlin: Walter de Gruyter GmbH 2007.
- http://www.earlychristianwritings.com/gospelpeter.html
- http://www.newadvent.org/cathen/01601a.htm#III1