Exteriér (kinematografia)

Exteriér je pojem, ktorý sa v kinematografii uplatňuje vo viacerých príbuzných významoch, a to ako pomenovanie pre:

miesto – vonkajší priestor, vonkajšie prostredie využité na nakrúcanie filmu,^[1]^[2]
predmet – dekorácie postavené na takomto mieste,^[2]
činnosť – nakrúcanie filmu na takomto mieste,^[1]
výsledok takejto činnosti – scéna nakrútená na takomto mieste.^[3]

Miesto označované ako exteriér zahŕňa všetok priestor mimo vnútrajšku budovy a mimo dekorácií predstavujúcich vnútrajšok nejakej miestnosti, teda o priestor mimo ateliéru, hoci môže byť na pozemku ateliéru.^[1]^[2] Na nakrúcanie filmu sa používa vo svojej pôvodnej alebo v upravenej podobe, pričom môžu byť postavené aj dekorácie (predmety označované tiež ako exteriér). K natáčaniu v exteriéri filmári pristupujú vtedy, keď ateliér nestačí vzhľadom na požiadavky scenára, ich predstavy a zámery.^[1] Exteriér využívaný na nakrúcanie sa prirodzene nemusí zhodovať s miestom, do ktorého je dej filmu zasadený.

Výhodou exteriéru je jedinečný charakter prostredia, no jeho nevýhoda spočíva v nemožnosti ovládať svetelné podmienky a tiež v náročnosti záznamu zvuku. Na mitigáciu týchto problémov filmári používajú osvetľovacie telesá a odrazové dosky (blendy), pričom obraz môžu snímať nemo i zvukovo. Väčšina scén nakrútených v exteriéri je dodatočne ozvučená pomocou postsynchrónu.^[1]

Opakom exteriéru ako miesta a ako výsledku činnosti je interiéru.^[3]^[4]

Referencie

Filmový portál

↑ ^a ^b ^c ^d ^e Blech, Richard, ed. (1993), „exteriér“, Encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 224, ISBN 80-215-0219-3, „1. zaužívané pomenovanie pre nakrúcanie krajiny, vo voľnom neuzavretom priestore, mimo ateliérov. [...] 2. miesto, prostredie mimo ateliéru, kt. vo svojej pôv. al. v upravenej podobe slúži na nakrúcanie podľa požiadaviek scenára a zámerov tvorcov.“
↑ ^a ^b ^c Blech, Richard, ed. (1974), „exteriér“, Malá encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 182, „1. vonkajší priestor na nakrúcanie filmu (príroda, stavba); – 2. dekorácie postavené vonku, obyč.[ajne] na pozemkoch ateliéru.“
↑ ^a ^b Buzássyová, Klára; Jarošová, Alexandra, edi. (2006), „exteriér“, Slovník súčasného slovenského jazyka, A – G (1. vyd.), Bratislava: Veda, ISBN 80-224-0932-4, https://slovnik.juls.savba.sk/?w=exteri%C3%A9r&s=exact&c=1283&cs=&d=sssj, dost. 2021-11-30, „2. film. [=termín, výraz z oblasti filmu] ▶ scéna nakrútená mimo ateliéru, vonku; op.[ozitum] interiér“
↑ Blech, Richard, ed. (1993), „interiér“, Encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 369, ISBN 80-215-0219-3

Tento článok týkajúci sa filmu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[EF-1] Blech, Richard, ed. (1993), „exteriér“, Encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 224, ISBN 80-215-0219-3, „1. zaužívané pomenovanie pre nakrúcanie krajiny, vo voľnom neuzavretom priestore, mimo ateliérov. [...] 2. miesto, prostredie mimo ateliéru, kt. vo svojej pôv. al. v upravenej podobe slúži na nakrúcanie podľa požiadaviek scenára a zámerov tvorcov.“

[MEF-2] Blech, Richard, ed. (1974), „exteriér“, Malá encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 182, „1. vonkajší priestor na nakrúcanie filmu (príroda, stavba); – 2. dekorácie postavené vonku, obyč.[ajne] na pozemkoch ateliéru.“

[SSSJ-3] Buzássyová, Klára; Jarošová, Alexandra, edi. (2006), „exteriér“, Slovník súčasného slovenského jazyka, A – G (1. vyd.), Bratislava: Veda, ISBN 80-224-0932-4, https://slovnik.juls.savba.sk/?w=exteri%C3%A9r&s=exact&c=1283&cs=&d=sssj, dost. 2021-11-30, „2. film. [=termín, výraz z oblasti filmu] ▶ scéna nakrútená mimo ateliéru, vonku; op.[ozitum] interiér“

[4] Blech, Richard, ed. (1993), „interiér“, Encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 369, ISBN 80-215-0219-3

[1]

[2]

[3]

[4]