Preskočiť na obsah

Fón

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Fón je jednotka vnímanej hlasitosti zvuku.

Táto jednotka umožňuje porovnávať psychoakustický vnem vyvolávaný zvukmi s rozdielnou frekvenciou, pretože ľudské ucho má rozdielnu citlivosť pre rôzne frekvencie zvuku. Hodnota vyčíslená vo fónoch udáva, akú intenzitu zvuku (v dB) musí mať sínusový tón s frekvenciou 1 000 Hz (1 kHz), aby ho človek vnímal rovnako intenzívne ako popisovaný zvukový podnet. Jednotka fón je pomenovaná podľa prípony –fón, ktorá označuje nositeľa zvuku.