Convair F-102 Delta Dagger
| F-102 Delta Dagger | |
 Convair F-102A-41-CO Delta Dagger 327. stíhacej-prepadovej letky amerického letectva, 1958 | |
| Typ | prepadové stíhacie lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | Convair |
| Prvý let | 24. októbra 1953 |
| Zavedený | apríl 1956 |
| Vyradený | 1976 (Vojenské letectvo USA) 1979 (zahraniční používatelia) 1986 (ťahač cvičných terčov) |
| Charakter | vyradený |
| Hlavný používateľ | Vojenské letectvo USA Grécke vzdušné sily Turecké vzdušné sily |
| Výroba | 1953 – 1958 |
| Vyrobených | 1 000 |
Convair F-102 Delta Dagger bolo americké prepadové stíhacie lietadlo navrhnuté a vyrábané spoločnosťou Convair. F-102, patriaci medzi sériu stíhačiek známu ako Century Series, bolo prvým operačným nadzvukovým prepadovým stíhacím lietadlom a prvou stíhačkou s delta krídlom, ktorá slúžila u Vojenského letectva Spojených štátov.
F-102 bol navrhnutý ako odpoveď na požiadavku, známu ako 1954 Ultimate Interceptor, ktorú vypracovali predstavitelia amerického letectva koncom 40. rokov 20. storočia. Jeho hlavným účelom bolo byť hlavnou súčasťou protivzdušnej obrany USA a zachytávať približujúce sa flotily sovietskych strategických bombardérov (predovšetkým Tupolev Tu-95) počas studenej vojny. Lietadlo bolo navrhnuté spolu so sofistikovaným systémom riadenia paľby, avšak kvôli vývojovým ťažkostiam sa musela prijať zjednodušená jednotka. Využíval vnútorný zbraňový priestor na nesenie riadených striel aj rakiet. Prototyp YF-102 uskutočnil svoj prvý let 24. októbra 1953, ale už o deväť dní neskôr bol zničený pri nehode. Druhý prototyp umožnil obnovenie letových skúšok o tri mesiace neskôr, ale výsledky boli sklamaním: lietadlo podľa pôvodného projektu nedokázalo dosiahnuť nadzvukový let.
Aby sa zlepšili jeho výkony pred začatím sériovej výroby, bol F-102 prepracovaný, jeho trup bol pretvorený v súlade s plošným pravidlom, pričom bolo prijaté aj tenšie a širšie krídlo. Letové skúšky preukázali dostatočné zlepšenie výkonov na to, aby sa americké letectvo presvedčilo povoliť jeho výrobu; nový kontrakt na výrobu bol podpísaný v marci 1954. Po zaradení do služby u Vojenského letectva USA v roku 1956 F-102 okamžite nahradil rôzne typy podzvukových stíhačiek, ako napríklad Northrop F-89 Scorpion, v úlohe prepadovej stíhačky. Bol tiež navrhnutý taktický útočný model F-102C, vybavený niekoľkými vylepšeniami vrátane výkonnejšieho motora a Gatlingovho kanóna, ale nakoniec sa nerealizoval. Celkovo bolo vyrobených 1 000 lietadiel F-102 pre amerického letectvo a niekoľko exportných zákazníkov vrátane gréckych a tureckých vzdušných síl.
V 60. rokoch 20. storočia lietadlá F-102 amerického letectva v obmedzenej miere slúžili vo vietnamskej vojne ako sprievod bombardérov a dokonca aj v úlohe útočných lietadiel na pozemné ciele. Dopĺňali ich stíhačky McDonnell F-101 Voodoo a neskôr McDonnell Douglas F-4 Phantom II. Postupom času boli mnohé lietadlá F-102 dovybavené infračervenými vyhľadávacími/sledovacími systémami, radarovými výstražnými prijímačmi, transpondérmi, záložnými umelými horizontmi a upravenými systémami riadenia paľby. V priebehu polovice až konca 60. rokov boli mnohé lietadlá F-102 presunuté z aktívnej služby u Vojenského letectva USA do Národnej leteckej gardy a s výnimkou exemplárov prerobených na bezpilotné lietadlá QF-102 Full Scale Aerial Target (FSAT) bol typ v roku 1976 úplne vyradený z operačnej služby. Jeho hlavným nástupcom v úlohe prepadovej stíhačky sa stal Convair F-106 Delta Dart, ktorý bol rozsiahlou prestavbou F-102.
Varianty
[upraviť | upraviť zdroj]
- YF-102
- Prototypy. Trup bez plošnej úpravy. Pohon J57-P-11, postavené dva kusy.
- YF-102A
- Štyri prototypy prestavané z predsériových lietadiel. Pohon J57-P-23.
- F-102A
- Jednomiestne prepadové stíhacie lietadlo do každého počasia. Do septembra 1958 bolo vyrobených 875 kusov.
- TF-102A
- Dvojmiestna cvičná verzia. Vyrobených bolo 111 kusov.
- F-102B
- Pôvodné označenie lietadla F-106A.
- F-102C
- Navrhovaná taktická útočná verzia s motorom J57-P-47. Išlo o dva prestavané F-102A na skúšobné stroje YF-102C.
- QF-102A
- Dvojmiestny ťahač terčov prestavaný z F-102A. Vzniklo šesť kusov.
- PQM-102A
- Bezpilotné terče. Prestavbou z F-102A vzniklo 65 kusov.
- PQM-102B
- Bezpilotné terče, ktoré sa mohli riadiť na diaľku alebo pilotom v kokpite. Prestavbou vzniklo 146 kusov.
Používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]
.svg){kind=small}
- Grécke vzdušné sily – získali v roku 1969 celkovo 24 týchto lietadiel pre potreby 114. bojového krídla na leteckej základni Tanagra. Devätnásť z nich boli jednomiestne F-102A, päť bolo dvojmiestnych TF-102A. Slúžili do roku 1977, kedy boli nahradené stíhačkami Mirage F1CG.[1]
- Vojenské letectvo Spojených štátov – zaviedlo typ F-102 do služby v apríli 1956. Prvou jednotkou vybavenou týmito lietadlami sa stala 327. stíhacia-prepadová letka na Georgeovej základni v Kalifornii. Postupne zaviedli F-102 desiatky jednotiek určených na protivzdušnú obranu. Okrem USA slúžili aj u amerického letectva v Európe, Japonsku a na Filipínach. Na Islande zostali do roku 1973, kde ich ako posledná používala 57. stíhacia-prepadová letka na základni Keflavík.[2]
- Národná letecká garda – začala dostávať lietadlá F-102 od roku 1960. Posledné stroje boli vyradené zo služby v roku 1976 na Hickamovej základni na Havaji.[2]
- NASA – boli od augusta 1959 poskytnuté štyri lietadlá F-102 pre astronautov programu Mercury, ktorí si na nich udržiavali svoje letové návyky vo výkonných strojoch.[3]
- Turecké vzdušné sily – dostali od roku 1968 približne 50 lietadiel F-102A a TF-102A zo zásob amerického letectva. Pred presunom do Turecka vykonala španielska spoločnosť CASA v Seville ich generálnu opravu. Spočiatku boli pridelené 191. letke na základni Mürted neďaleko Ankary, kde nahradili lietadlá F-84F Thunderstreak, ktoré boli predtým pridelené tejto jednotke. Začiatkom roka 1973 bola 191. letka preznačená na 142. letku. V roku 1971 boli F-102 pridelené aj 182. letke na základni Diyarbakır, pričom opäť nahradili F-84F, ktoré tu dovtedy slúžili. F-102 zostali v službe u týchto dvoch letiek až do polovice roka 1979, kedy ich v 142. letke nahradili F-104G a F-100C v 182. letke.
Špecifikácie (F-102A)
[upraviť | upraviť zdroj]Údaje z The Great Book of Fighters.
Všeobecná charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]- Posádka: 1
- Dĺžka: 20,83 m
- Rozpätie krídel: 11,61 m
- Výška: 6,464 m
- Plocha krídel: 64,57 m2
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 8 777 kg
- Vzletová hmotnosť: 11 110 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 14 288 kg
- Kapacita paliva: 4 110 L vo vnútorných nádržiach + 2 × 810 L v prídavných nádržiach
- Pohonná jednotka: 1 × prúdový motor Pratt & Whitney J57-P-25 s prídavným spaľovaním
- Ťah bez zapnutej forsáže: 52,06 kN
- Ťah s forsážou: 76,54 kN
Výkony
[upraviť | upraviť zdroj]- Maximálna rýchlosť: 1 328 km/h vo výške 12 192 m
- Dolet: 2 170 km
- Dostup: 16 300 m
- Stúpavosť: 66 m/s
- Plošné zaťaženie: 170 kg/m2
- Pomer ťah/hmotnosť: 0,7
Výzbroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Rakety: 24 × neriadené rakety FFAR kalibru 70 mm vo dverách raketového priestoru
- Riadené strely: 6 × rakety vzduch-vzduch AIM-4 Falcon alebo
- 3 × AIM-4 Falcon
- 1 × AIM-26 Falcon s konvenčnou alebo jadrovou hlavicou
Avionika
[upraviť | upraviť zdroj]- systém riadenia paľby Hughes MG-10
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Convair F-102A Delta Dagger [online]. haf.gr, 2015-01-13, [cit. 2023-02-11]. Dostupné online.
- ↑ a b Squadron Service of F-102A [online]. joebaugher.com, [cit. 2023-02-11]. Dostupné online.
- ↑ Research and Development Phase of Project Mercury [online]. history.nasa.gov, [cit. 2023-02-11]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Avro Canada CF-105 Arrow
- Dassault Mirage III
- English Electric Lightning
- Mikojan-Gurevič MiG-21/Čcheng-tu J-7
- Saab 35 Draken
- Suchoj Su-9/Su-11
- Suchoj Su-15
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Convair F-102 Delta Dagger
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Convair F-102 Delta Dagger na anglickej Wikipédii a Convair F-102 Delta Dagger na českej Wikipédii.
