Protivzdušná obrana

Posádka amerického rýchlopalného protilietadlového kanónu Bofors počas bojov v Alžírsku cez druhú svetovú vojnu.

Protivzdušná obrana (skr. PVO) v zmysle definície NATO predstavuje: „všetky opatrenia určené na zmarenie alebo zníženie efektívnosti leteckej činnosti nepriateľa.“ Je súborom opatrení alebo operácii na zamedzenie alebo odrazenie vzdušných útokov či iných nežiaducich operácii (napr. vzdušného prieskumu) alebo vzdušných výsadkov nepriateľa. Zahŕňa aj obranu vojenských zoskupení a tylových objektov pred leteckými údermi.

Protilietadlová strela S-75 Dvina smerujúca k americkému F-105 Thunderchief, vietnamská vojna, 1968.

Medzi prostriedky protivzdušnej obrany patria pozemné či letecké zbraňové systémy (stíhacie lietadlá, protilietadlové delostrelectvo a protilietadlové riadené strely – tzv. rakety zem-vzduch), príslušné senzory (napr. radary, hlásna služba), riadiace a kontrolné mechanizmy a pasívne opatrenia (napr. barážové balóny). Úlohou protivzdušnej obrany je ochrana námorných, pozemných a vzdušných síl na ľubovoľnom mieste. Väčšina štátov vyvíjala hlavné úsilie o obranu vlastného územia, čomu zodpovedá termín protivzdušná obrana štátu (PVOS) používaný počas studenej vojny v Československu. V terminológii NATO sa niekedy rozlišuje letecká PVO angl. ako counter-air (protivzdušná obrana) a námorná PVO angl. anti-aircraft warfare (protilietadlový boj). Termín protilietadlová obrana (angl. anti-aircraft defence) je zvyčajne používaný pre označenie taktickej (vojskovej) protivzdušnej obrany, teda priamej obrany vojenských jednotiek, útvarov alebo objektov. Protiraketová obrana (angl. missle defence) je rozšírením protivzdušnej obrany v zmysle prispôsobenia sa úlohám zachytenia a zničenia riadených striel s vlastným pohonom (balistické strely, strely s plochou dráhou letu).

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Protivzdušná obrana

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anti-aircraft warfare na anglickej Wikipédii.