Francis Scott Fitzgerald
| Francis Scott Fitzgerald | |
 americký spisovateľ | |
| Narodenie | 24. september 1896 Saint Paul, Minnesota, USA |
|---|---|
| Úmrtie | 21. december 1940 (44 rokov) Hollywood, Kalifornia, USA |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Gutenberg | Francis Scott Fitzgerald (plné texty diel autora) |
| Commons |  Francis Scott Fitzgerald |
Francis Scott Key Fitzgerald (* 24. september 1896, Saint Paul, Minnesota, USA – † 21. december 1940, Hollywood, Kalifornia, USA) bol americký spisovateľ a scenárista, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov stratenej generácie. Písal tiež vzorové diela v štýle džezového veku - Jazz age.
Život a tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Francis Scott Fitzgerald je jedným z najvýznamnejších amerických spisovateľov. Narodil sa 24. septembra 1896 v meste St. Paul v Minnesote. Samotné meno Francis Scott Key Fitzgerald je odrazom dobrého pôvodu jeho rodiny. Obaja jeho rodičia boli katolíci. Jeho otec, oddaný starému juhu a jeho hodnotám, pochádzal z Marylandu a jeho matka, Marry Mc.Quillan bola dcérou írskeho imigranta, ktorý bol obchodníkom. Otec Edward nebol veľmi úspešný vo svojom podnikaní v St. Paul, tak sa neskôr presťahovali do New Yorku, kde sa stal obchodníkom pre spoločnosť Procter and Gamble.
Keď mal Fitzgerald 12 rokov, jeho otca prepustili zo zamestnania a s celou rodinou sa vrátili späť do St. Paul, kde žili z dedičstva jeho matky Marry. Počas štúdia na akadémii, keď mal 13 rokov, napísal svoju prvú prácu. Bol to detektívny román, ktorý bol uverejnený v školských novinách. Scott však nebol veľmi dobrým študentom, a tak ho rodičia poslali na katolícku prípravnú školu v New Jersey. V roku 1913 nastúpil na Princeton University. Tu sa venoval písaniu muzikálových textov a scenárov pre školský muzikálový klub a pravidelne prispieval do časopisov ako Princeton Tiger a Nassau.
V roku 1915 sa zoznámil s Ginevrou King, do ktorej sa bezhlavo zamiloval. Ginevra, ktorá pochádzala z bohatých pomerov, však na jeho dvorenie odpovedala so značným nezáujmom. Láska, ktorá bola neopätovaná práve kvôli rozličnosti sociálnych vrstiev sa stala motívom pre viacero jeho diel. V novembri 1915 odišiel z Princetonu kvôli zdravotným problémom, ale aj slabému študijnému prospechu. Do školy sa neskôr vrátil no neskôr štúdium opäť vzdáva. V roku 1917 vstúpil do armády a bol poverený ako podporučík v pechote. V presvedčení, že vojna znamená smrť napísal román The Romantic Egoist, ktorý neskôr vyšiel pod názvom This Side of Paradise (Táto strana raja).
V roku 1918 bol prevelený do Camp Sheridan v blízkosti Alabamy. Tam sa zaľúbil do známej krásky Zeldy Sayre, 18-ročnej dcéry sudcu najvyššieho súdu. Neoficiálne sa zasnúbili a Scott neskôr vyhlásil, že „sa zamiloval do víchrice“.[1]
Vojna skončila tesne pred tým, ako mal byť prevelený do zámoria. Po svojom prepustení v roku 1919 odišiel do New Yorku hľadať svoje šťastie. Chcel sa konečne oženiť so Zeldou. Francisovi sa dlhšiu dobu nedarilo nájsť zamestnanie, ktoré by ich uživilo. Zelda stratila trpezlivosť dlhšie čakať kým sa mu začne dariť a zrušila ich zasnúbenie.
Rozhodol sa vrátiť späť do St. Paul, aby prepísal román Táto strana raja. V roku 1919 sa na neho usmialo šťastie a vydavateľstvo schválilo jeho rukopis. Vďaka tomuto románu dňa 26. marca 1920 sa 24-ročný Fitzgerald stal slávnym takmer zo dňa na deň a o týždeň neskôr sa oženil so Zeldou. Začali žiť extravagantným životom mladých celebrít. Herečka Lillian Gish o nich povedala: „Oni neurobili dvadsiate roky, oni boli dvadsiate roky.“ [1] Žili na vysokej nohe, usporadúvali rôzne večierky a ich výdavky postupne presahovali ich príjem. Po hýrivom lete sa Fitzgeraldovci usadili v New Yorku, kde napísal jeho druhý román The Beautiful and Damned (Krásni a prekliati), ktorý získal pozitívnu kritiku a Warner Bros. podľa neho dokonca natočil film. V roku 1921, krátko po tom ako Zelda otehotnela, uskutočnili ich prvý výlet do Európy. Neskôr sa rozhodli vrátiť do St. Paul, aby tam Zelda porodila ich dieťa. Narodila sa im dcéra Frances Scott (Scottie) Fitzgerald.
V roku 1922 vyšla jeho ďalšia zbierka poviedok pod názvom Tales of the Jazz Age (Poviedky džezového veku ), z ktorej pochádzajú slávne kúsky ako The Diamond As Big As the Ritz (Diamant veľký ako Ritz) alebo šablóna k úspešnému filmu s rovnakým názvom The Curious Case of Benjamin Button (Podivuhodný prípad Benjamina Buttona).
Situácia vo Fitzgeraldovom živote sa však skomplikovala. Francis čím ďalej viac pil a stal sa z neho alkoholik. Písal len keď bol triezvy. Zelda tiež holdovala alkoholu viac ako bolo vhodné, ale nestala sa alkoholičkou. Alkohol vyvolával časté hádky a spory v ich domácnosti. V tomto čase vznikal námet na jeho román The Great Gatsby (Veľký Gatsby).
Jeho povesť alkoholika spôsobila, že mnohí ho považovali za nezodpovedného spisovateľa a nevedeli čo od neho očakávať. Nikto mu však nemohol odoprieť, že jeho štýl bol jasný, lyrický, pestrý a vtipný. Dokázal čitateľov vtiahnuť do času a miesta deja a „Jazz Age“, doba umenia, zázrakov a hojnosti, s ktorou bol spájaný, sa dokonale odzrkadľovala v mnohých z jeho diel. Hľadajúc pokoj a inšpiráciu, na jar roku 1921 odišiel do Francúzska. V lete roku 1924 napísal svoj najznámejší román The Great Gatsby. Toto dielo ho preslávilo a bolo veľkým pokrokom Fitzgeraldovej techniky.
Choroba a smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Fitzgerald bol dlhé roky alkoholikom. Podľa autorky Zeldinho životopisu, Nancy Milford, Fitzgeraldove tvrdenia, že mal tuberkulózu boli len zámienkou na to, aby zakryl svoje problémy s alkoholom. Avšak Fitzgeraldov učenec Matthew J. Bruccoli, tvrdil, že mal pretrvávajúce príznaky tuberkulózy.
Na konci tridsiatych rokov prekonal dva srdcové infarkty. Nakoniec sa infarkt stal aj príčinou jeho smrti.
Na Zeldinom a Fitzgeraldovom pomníku je napísaná posledná veta z jeho veľkého románu Veľký Gatsby: "So we beat on, boats against the current. Borne back ceaselessly into the past." (F.S.Fitzgerald, The Great Gatsby). Jedným z ľudí, ktorí prišli na jeho pohreb bola Dorothy Parker, ktorá plakala a neustále mrmlala frázu, ktorá bola vyslovená aj pri pohrebe Jaya Gatsbyho v románe Veľký Gatsby: "he poor son-of-a-bitch" (F.S.Fitzgerald, The Great Gatsby).
Neskôr bolo jeho telo prevezené do Marylandu. Na jeho pohrebe sa zúčastnilo 20 až 30 ľudí, medzi nimi aj jeho dcéra Frances "Scottie" Fitzgerald (vtedy 19 ročná) a jeho editor Maxwell Perkins.
Zelda zomrela v roku 1948 pri požiari v Highland psychiatrickej liečebni v Asheville , Severnej Karolíne. Obaja Fitzgeraldovci boli presunutí do rodinnej hrobky v Saint Marie cintoríne , v Rockville , Maryland, v roku 1975.
Fitzgerald zomrel ako 44-ročný, predtým ako stihol dokončiť svoj román Láska k poslednému magnátovi (The Love of the last Tycoon). Jeho rukopis , ktorý zahŕňal rozsiahle poznámky k nepísanej časti románu, bol upravený jeho priateľom, literárnym kritikom Edmundom Wilsonom a publikoval ho v roku 1941 ako The Last Tycoon (Posledný magnát). V roku 1994 bola kniha znova vydaná pod pôvodným názvom Láska k poslednému magnátovi (The Love of the last Tycoon).
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Romány
[upraviť | upraviť zdroj]- Táto strana raja (This Side of Paradise, 1920, New York: Charles Scribner's Sons, )
- Krásni a prekliati (The Beautiful and Damned, 1922, New York: Scribners)
- Veľký Gatsby (The Great Gatsby, 1925, New York: Scribners)
- Nežná je noc (Tender Is the Night, 1934, New York: Scribners)
- Posledný magnát (The Last Tycoon - originálny názov, The Love of the Last Tycoon 1941, New York: Scribners) - nedokončené, vydaný po jeho smrti.
Krátke poviedky
[upraviť | upraviť zdroj]- Flappers and Philosophers (New York: Scribners, 1921)
- Tales of the Jazz Age (New York: Scribners, 1922)
- All the Sad Young Men (New York: Scribners, 1926)
- Taps at Reveille (New York: Scribners, 1935)
- Afternoon of an Author (New York: Scribners, 1957)
- Babylon Revisited and Other Stories (New York: Scribners, 1960)
- The Pat Hobby Stories (New York: Scribners, 1962)
- The Basil and Josephine Stories (New York: Scribners, 1973)
- The Short Stories of F. Scott Fitzgerald (New York: Scribners, 1989)
- The Price Was High: Fifty Uncollected Stories (New York: Harcourt Brace Jovanovich, 1995)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b „Žiadny Fitzgerald, žiadna Jazz age I.“ http://instinkt.sk/ziadny-fitzgerald-ziadny-jazz-age-i/ Archivované 2014-01-12 na Wayback Machine
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Francis Scott Fitzgerald
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Francis Scott Fitzgerald
