Stratená generácia
| Súčasť série |
| Generácie |
| Stratená generácia |
| (1883 – 1900) Lost Generation |
| G.I. Generation |
| (1901 – 1924) Generácia druhej svetovej vojny |
| Silent Generation |
| (1925 – 1945) Tichá generácia |
| Generácia Baby boomers |
| (1946 – 1964) Povojnová generácia |
| Generácia X |
| (1965 – 1980) Deti s kľúčom na krku Husákove deti |
| Generácia Y |
| (1981 – 1996) Millennials |
| Generácia Z |
| (1997 – 2012) post-Millenials (Zoomeri) |
| Generácia Alfa |
| (2010 – 2025) Screenedžeri (Generácia skla) |
| Generácia Beta |
| (2025 – ) |
Stratená generácia (angl. lost generation, Generation T)[1] je označenie povojnovej (prvá svetová vojna) generácie umelcov, pre ktorých sa svet stal len chaosom plným nestabilných hodnôt. Boli sklamaní, plní dezilúzie a deprimovaní z prežitého. Ozajstné hodnoty hľadali v Európe a v Paríži. Demografovia, William Strauss a Neil Howe, v svojej práci, Strauss–Howe generational theory, ohraničili ich narodenie medzi roky 1883-1900. Pojem „lost generation“ spropagovala Gertrude Steinová, americká emigrantka v Paríži, okolo ktorej sa zoskupovali umelci. Pojem od svojej patrónky a mentorky, Gertrude Steinovej, spopularizoval Ernest Hemingway, ktorý ho použil ako motto („Vy všetci ste stratená generácia") pre svoj prvý román Slnko aj vychádza.
Okrem Hemingwaya, sú hlavnými predstaviteľmi tejto generácie umelci a spisovatelia ako Francis Scott Fitzgerald,[2] T. S. Eliot, Gertrude Steinová, John Dos Passos, Sherwood Anderson, E.E. Cummings, Archibald MacLeish, Kay Boyle, Hart Crane, James Joyce, Olaf Stapledon, John Steinbeck, William Faulkner, Ford Maddox Ford, Djuna Barnes, Glenway Wescott, Waldo Peirce, Isadora Duncanová, Abraham Walkowitz, Ezra Pound, Alan Seeger, Henry Miller, Aldous Huxley, Malcolm Cowley, Louis-Ferdinand Céline, Erich Maria Remarque, J. R. R. Tolkien, C. S. Lewis, Sergej Sergejevič Prokofiev, Paul Hindemith, George Gershwin, Aaron Copland a Zelda Fitzgeraldová.[3]
|
Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Merriam-Webster encyklopédia
- ↑ Lapsansky-Werner, Emma J. United States History: Modern America. Boston, MA: Pearson Learning Solutions, 2011. Print. Page 238
- ↑ Britannica
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- http://www.discoverfrance.net/France/Paris/Paris_Hemingway2.shtml - Ľavý breh v Paríži