Fašiangy
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Fašiangy (iné názvy: fašiang; nárečovo: fašianok[1]; zastarano: fašang(y), fašäng, fašank, faršongy, faršongy, foršangy[2], mäsopust[3], masopust[4]) je obdobie od Troch kráľov až do polnoci pred Popolcovou stredou. Potom nasleduje 40 dňový pôst (zavedený až koncom 4. storočia kresťanskou cirkvou) až do Veľkého piatku. Je to prechodné obdobie (v obyčajovom cykle) medzi zimou a jarou.[5]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa u nás v 9. storočí používal termín mjasopust (koniec jedenia mäsa pred pôstom). V Česku sa toto slovo zachovalo ako masopust, na Slovensku sme však neskôr prebrali nemecký názov fašiangy (nem. der Fasching) .
Fašiangy na dedine
[upraviť | upraviť zdroj]Oslavy fašiangov sa regionálne líšili, aj keď sa vyskytovali aj spoločné črty. Napríklad v regióne Liptov a v obci Čičmany sa varila praženica, na ktorú bola pozvaná celá dedina. Mládenci najprv týždeň pred zábavou chodili po dedine a pozývali dievčatá, ale aj starších. Pri tejto obchôdzke nezabudli zozbierať vajíčka a slaninu. Praženicu väčšinou pripravovala richtárka, potom sa začínala zábava, na ktorej boli aj pražené šišky, karamel, závin, huspenina a ďalšie miestne špeciality. V Honte bolo zvykom robiť pálenku. Chlapci chodili po dedine a vyberali zrno, taktiež spojené s obchôdzkami za dievčatami a pýtaním slaniny, klobásy a niekde im dali aj údené mäso. Všetko sa odnieslo na priadky, kde dievčatá pripravili pohostenie. Fašiangy sa končili v utorok o polnoci.
Fašiangy v meste
[upraviť | upraviť zdroj]Robili ich remeselnícke cechy. Teda skôr sa tu konali zábavy, ktorých hlavnými organizátormi boli tovariši. Väčšinou sa konali v dome majstra, pretože tu sa vítali noví tovariši, ktorým bolo poskytnuté krátkodobé ubytovanie. V tomto období sa zvykli stávať z učňov tovariši. Museli však uspieť v rôznych skúškach. Napríklad v Kežmarku bolo typické kúpanie v studenej a potom teplej vode, nosenie na žrdi atď. Jednotlivé cechy konali sprievody a snažili sa o čo najväčšiu atraktívnosť. Mlynári behali na chodúľoch, debnári krútili nad hlavami obručami a podobne. Remeselnícke fašiangové zvyky zanikli pred 1. svetovou vojnou.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ fašiangy. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Diel I. a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 391.
- ↑ fašiang. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok I A – J. Bratislava : Veda, 1991. 536 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0228-1.
- ↑ mäsopust. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Diel II. l – o. Bratislava : Vydavateľsto SAV, 1960. 648 s. Dostupné online. S. 117.
- ↑ masopust. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok II K – N. Bratislava : Veda, 1992. 615 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0385-7.
- ↑ fašiangy. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Vyd. 1. Zväzok 1. Bratislava : Veda, 1995. 484 s. ISBN 80-224-0234-6. S. 135 – 137.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fašiangy
