Preskočiť na obsah

Farmaceutický odpad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Farmaceutický odpad zahŕňa exspirované, nepoužité, rozliate a kontaminované farmaceutické výrobky, lieky, vakcíny a séra, ktoré už nie sú potrebné a musia byť vhodným spôsobom odstránené. Táto kategória taktiež zahŕňa vyradené predmety používané pri manipulácii s farmaceutikami, ako sú fľaše alebo krabice s rezíduami, rukavice, masky, spojovacie hadice a fľaštičky s liekmi. Všeobecne existujú dve hlavné kategórie farmaceutického odpadu, a to farmaceutický odpad, ktorý zahŕňa expirované alebo nepoužité lieky, vrátane injekčných striekačiek a fľaštičiek, ktoré sú produkované domácnosťami a zdravotníckymi zariadeniami a farmaceutický odpad generovaný z nemocníc a zdravotníckych a výskumných organizácii.[1]

Farmaceutický odpad môže byť vytvorený počas širokej škály činností v zdravotníckych zariadeniach, vrátane injekčných liekov, a nie je obmedzený len na prípravu intravenóznych roztokov. Všeobecný farmaceutický odpad môže zahŕňať nasledujúce kategórie:[2]

  • expirované lieky
  • vyradené osobné lieky pacienta
  • odpadový materiál obsahujúci nadbytok liekov (injekčné striekačky, vrecia od intravenóznych roztokov, hadice, fľaše)
  • otvorené nádoby s liekmi, ktoré sa nedajú použiť
  • nádoby, ktoré obsahovali akútny nebezpečný odpad (lieky z P-zoznamu)
  • lieky, ktoré sa zahadzujú
  • kontaminované odevy, absorpčné materiály a materiály na upratovanie po rozliati liekov.

Klasifikácia farmaceutického odpadu

[upraviť | upraviť zdroj]

Farmaceutický odpad sa klasifikuje do troch rôznych kategórií:[2]

  • Nebezpečný odpad - látky označené federálnymi predpismi EPA ako nebezpečné sa kategorizujú ako „P-zoznam“, „U-zoznam“ alebo „chemická charakteristika (D-zoznam)“. Položky na P-zozname sú akútne považované ako toxické (napríklad epinefrín, fenoterol, fyzostigmin, nikotín, nitroglycerín a warfarín ˃ 3%). Súčasne s látkou sa považuje za nebezpečný aj kontajner, ktorý obsahoval liek, a musí sa likvidovať v kontajneroch schválených RCRA. Položky na U-zozname sa považujú za toxické (napríklad fenol, lindán, chloralhydrát a vybraný odpad s antineoplastickými liekmi). Položky na zozname chemických charakteristík sú farmaceutické výrobky, ktoré spôsobujú odpady s akoukoľvek charakteristikou (zápalnosť, korozívnosť, reaktivita, toxicita).
  • Ne-nebezpečný odpad - farmaceutický odpad, ktorý nie je predmetom predpisov EPA, pretože nespĺňa kritériá EPA na to, aby bol nebezpečný, napríklad nepoužité alebo čiastočne použité ampule, fľaše alebo lieky, nepoužité alebo čiastočne použité vrecia od intravenóznych roztokoch a hadice obsahujúce lieky, lieky, ktoré boli zrušené a nie sú vhodné na opätovné použitie, tablety a kapsule, ktoré pacient vypľul alebo mu vypadli, zrušené lieky, ktoré si pacienti priniesli domov a zanechali, sa tiež považujú za farmaceutický odpad, ktorý treba likvidovať v súlade s predpismi EPA, štátu a Drug Enforcement Administration.
  • Odpad z chemoterapie - sa ďalej delí na stopy chemoterapie a hromadný odpad z chemoterapie, taký hromadný a zvyškový odpad by mal byť oddelený do kontajnerov označených ako RCRA toxický nebezpečný odpad spolu s iným odpadom uvedeným v P- a U- zozname a v zozname D.[3]

Prienik farmaceutík do životného prostredia

[upraviť | upraviť zdroj]

Nie všetky balenia farmaceutických výrobkoch predpísaných alebo kúpených bez lekárskeho predpisu sa skutočne užívajú na liečbu. Namiesto toho sa značné množstvo z nich plytvá, pretože liečba uspeje skôr, než sa užijú všetky tablety, vyprší doba použiteľnosti výrobku, očakávaný účinok sa nevyskytne, alebo pacient prestane v liečbe kvôli vedľajším účinkom liekov. Zneškodnenie nepoužitých alebo vypršaných farmaceutík si zasluhuje osobitnú pozornosť. Vylievanie do drezu alebo toalety má priamy vplyv na vodné prostredie. Niektoré účinné látky sa nemôžu úplne odstrániť počas čistenia odpadových vôd, takže sa opäť môžu objaviť v pitnej vode.[4] Farmaceutiká sa tiež dostávajú do vodného prostredia, kde priamo ovplyvňujú vodné organizmy a môžu byť zapojené do potravinového reťazca.[5] Farmaceutiká sa najčastejšie nachádzajú v povrchových vodách ako sú jazerá a rieky, ale aj v podzemnej vode, pôde, hnojive aj v pitnej vode.[6]

Farmaceutické chemikálie sa môžu dostať do životného prostredia rôznymi spôsobmi:[7]

  •  z lacných farmaceutických výrobní v rozvojových krajinách
  • priamo cez pacienta, cez moč a stolicu, alebo ak nevhodným spôsobom vyhadzuje nepoužité/expirované lieky do koša
  • z odpadových zdravotníckych zariadení
  • z veterinárneho použitia liekov a prídavných látok do krmív pre zvieratá, ktoré sa vylučujú do pôdy alebo povrchových vôd
  • z odpadov z mliekarní
  • z domácej kanalizácie, kde sa zmiešava odpadová voda/ pevný odpad s farmaceutickými zvyškami
  • z netesniacich skládok
  • z akvakultúry, kde sa používa liečivé krmivo a kde sa vylučujú odpady z akvakultúry
  • z molekulárneho pestovania/použitia pesticídov
  • z likvidácie eutanizovaných/ liečených zvieracích mŕtvych tiel.

Aktuálne nariadenia

[upraviť | upraviť zdroj]

S niekoľkými nariadeniami upravujúcimi rôzne typy liečiv, odchýlky v predpisoch štátu a vylúčenie liekov z posudzovania, je podľa Ochrany a obnovy zdrojov zákona (Resource Conservation and Recovery Act RCRA) riadna likvidácia farmaceutického odpadu pomerne zložitý proces pre zdravotnícky systém.[8] RCRA definuje aj nebezpečný odpad, tieto chemikálie alebo zmesi, ktoré sa považujú za také škodlivé pre životné prostredie, že musia byť zlikvidované cez kanalizáciu alebo skládky.[3] 

Správna likvidácia farmaceutického odpadu

[upraviť | upraviť zdroj]

Pokiaľ ide o správne odstraňovanie predpisových liekov doma, súčasné federálne nariadenia odporúčajú, aby nepoužité, nepotrebné alebo vypršané lieky boli vybrané z pôvodných obalov a vyhodené do odpadu alebo odovzdané späť do lekární. Ak existujú programy na vrátenie farmaceutík alebo komunálne programy zberu odpadu, ktoré umožňujú verejnosti priniesť nepoužité lieky na centrálnu lokáciu, tieto sú odporúčané ako správne riešenia ich odstraňovania. Keď pacient dokončí liečbu a nevyužije celý obsah lieku, tak pacient môže nechcený buď zbytočný liek odovzdať v lekárni alebo na inom určenom mieste. Všetky použité obaly budú obsahovať zvyšky farmaceutických látok. Obaly s viditeľnými zvyškami sa musia klasifikovať ako farmaceutický odpad a vyžadujú sa postupy pre nakladanie s odpadom, ktoré zabezpečujú primeranú ochranu pre ľudí a životné prostredie. Prázdny obal, ktorý neobsahuje nebezpečnú látku, možno odstrániť ako komunálny odpad, ak je naozaj prázdny. Injekčné ihly a striekačky s ihlou možno zhromaždiť v kontajneroch z tvrdého plastu. K dispozícii sú rôzne zariadenia na odrezávanie a zber ihly, čo umožňuje oddeliť striekačku a ihlu pre samostatné odstránenie.[9]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Rajbongshi, S., Shah, Y. D., & Sajib, A. U. (2016). Pharmaceutical waste management: a review. European Journal of Biomedical and Pharmaceutical Sciences, 3(12), 192-206.
  2. a b Sreekanth, K., Vishal, G. N., Raghunandan, H. V., & Nitin, K. U. (2014). A review on managing of pharmaceutical waste in industry. International Journal of PharmTech Research, 6(3), 899-907.
  3. a b Smith, C. A. (2002). Managing pharmaceutical waste. Journal of the Pharmacy Society of Wisconsin, 5, 17-22.
  4. VOLLMER, Gerald. Disposal of Pharmaceutical Waste in Households – A European Survey. Berlin, Heidelberg : Springer Berlin Heidelberg, 2010. Dostupné online. ISBN 978-3-642-05198-2. S. 165–178.
  5. Patneedi, C. B., & Prasadu, K. D. (2015). Impact of pharmaceutical wastes on human life and environment. Rasayan journal of chemistry, 8(1), 67-70
  6. Thomas, F., & World Health Organization. (2017). Pharmaceutical waste in the environment: a cultural perspective. Public health panorama, 3(01), 127-132.
  7. Kadam, A., Patil, S., Patil, S., & Tumkur, A. (2016). Pharmaceutical waste management an overview. Indian Journal of Pharmacy Practice, 9(1)
  8. Brechtelsbauer, E., & Shah, S. (2020). Update on pharmaceutical waste disposal regulations: strategies for success. American Journal of Health-System Pharmacy, 77(7), 574-582.
  9. Castensson, S. (2008). Pharmaceutical waste. Pharmaceuticals in the environment: Sources, fate, effects and risks, 489-499.