Ferdinand Čapka

	Ferdinand Čapka
Narodenie	15. august 1905; Viedeň, Rakúsko
Úmrtie	3. september 1987 (82 rokov); Žilina, Slovensko
Odkazy
Commons	Ferdinand Čapka
	Biografický portál

Ferdinand Čapka (* 15. august 1905 – † 3. september 1987) bol významný predstaviteľ architektonickej moderny na Slovensku. Jeho tvorba sa v prevažnej miere orientovala na stredné Slovensko. Väčšinu života strávil v Žiline, kde jeho dielo prispelo k modernému vzhľadu mesta. Stal sa architektom, ktorý u nás v najvýraznejšej miere sformoval architektúru horských stavieb.

Štúdium

Narodil sa 15. augusta 1905 vo Viedni v rodine významného občana mesta, majstra stolárskeho cechu. Po štúdiu na umeleckopriemyselnej škole navštevuje v roku 1930 viedenskú Akadémiu výtvarných umení u Petra Behrensa. Štúdium dokončil v roku 1935 na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Svoj prvý projekt, kino v Novom Jičíne realizoval už v roku 1933 spolu s L. Kammelom. Do Žiliny pozval Čapku už v polovici tridsiatych rokov architekt Michal Maximilián Scheer, ktorý sa v tom čase podobne ako Peter Behrens zúčastnil súťaže na žilinskú synagógu. Na víťaznom Behrensovom návrhu sa výrazne podielal samotný Ferdinand Čapka ako študent.

Dielo

Už od začiatku tridsiatych rokov zapojil do prúdu architektonickej moderny. Vo svojej tvorbe vychádzal z funkcionalizmu, ktorý uplatňoval hlavne v mestskom prostredí. Zúčasnoval sa súťaží, kde tvoril víťazné návrhy z architektonických súťaží. Boli to, napríklad škola v Banskej Štiavnici (1934), notársky internát a obytné domy v Banskej Bystrici (1935), železničná stanica v Žiline (1937).

Spolu s Bednárikom projektuje pozoruhodnú administratívnu budovu elektrární v Žiline (1941), ktorá pripomína najlepšie diela nemeckého expresionistu Ericha Mendelsohna. So spolupráce s Bednárikom pochádza aj hotel na Donovaloch (1936) alebo riaditeľstvo poštovej sporiteľne v Bratislave (1938). V ďalšom období spolupracoval s M. Scheerom. K najvýznamnejším stavbám z tohto obdobia patrí tržnica v Žiline z roku 1941, kde architekt M. Šesták prizval Čapku na spoluprácu. Taktiež stavba obchodnej školy a gymnázia v Prešove z rokov 1941 – 1942. Až do roku 1948 pracoval samostatne. V štyridsiatych rokoch sa sústredil na stavby horského charakteru, kde v prevažnej miere používal miestne materiáli, ako drevo a kameň. Charakteristické je citlivé zakomponovanie diela do prírodného prostredia. Od roku 1948 bol architekt Čapka zamestnaný v žilinskom Stavoprojekte, kde tvorivo pôsobil až do odchodu na dôchodok v roku 1980. Tu sa spolu s arch. L. Bauerom autorom I. časti Bulváru, zapojili aj do urbanistickej tvorby mesta, kde pod vedením arch. Čapka sa realizovala II. časť Žilinského bulváru, ktorá bola spracovaná na základe "územného" plánu mesta Žiliny z roku 1929 od Doc. Ing. J. Peňáza. Autori pri návrhu sídelného útvaru Hliny I – IV v Žiline (1957) dosiahli prijateľnú väzbu historického jadra Žiliny s novou zástavbou formou tvorby nových priestorov – nám. Ľ. Štúra a polyfunkčnej zástavby žilinského bulváru, ktorý možno právom považovať za najvydarenejší urbanistický počin 50. - 60. rokov 20. storočia. Realizácia II. časti bulváru tímom vedeným arch. Čapkom, možno považovať za najkvalitnejšiu urbanistickú realizáciu v 60. rokoch v meste Žilina.

V šesťdesiatych rokoch vznikli ďalšie hodnotné diela ako hotel Boboty vo Vrátnej doline, chata na Popradskom plese (s Bauerom), Dom odborov v Žiline (s Řepom), hotel v Komárne. Z posledných Čapkových konceptov sa realizovali banky VÚB Žilina (1979) a VÚB Čadca (1984). V roku 1975 udelili architektovi Čapkovi cenu Dušana Jurkoviča za súborné dielo.

Časová tabuľka

1905 – narodil sa vo Viedni
1930 – absolvoval viedenskú Akadémiu výtvarných umení u Petra Behrensa
1933 – realizoval svoj prvý projekt kina v Novom Jičíne (s L. Kammelom)
1935 – 1949 – spolupráca so svojím neskorším švagrom Františkom E. Bednárikom, Michalom M. Sheerom a Mikulášom Šestákom
1938 – uzatvoril manželstvo s Editou Masarzovou (1918)
1940 – 1948 – viedol samostatnú projektovú kanceláriu v Žiline
1948 – 1980 – pracoval v podniku Československé stavebné závody (Stavoprojekt)
1975 – cena Dušana Jurkoviča za celoživotné dielo
1980 – odchod do penzie
1985 – stal sa zaslúžilým členom Zväzu slovenských architektov
1987 – zomrel 3. septembra v Žiline, kde je aj pochovaný
1994 – od tohto roku nesie stredoslovenská cena za architektúru jeho meno
2005 – pri príležitosti 100. výročia narodenia bola udelená akademickému architektovi Ferdinandovi Čapkovi in memoriam cena Genius loci solnensis, ktorú každoročne udeľuje Zbor Žilincov významným osobnostiam mesta