Ferdinand Julius Cohn
| Ferdinand Julius Cohn | |
 nemecký biológ | |
| Narodenie | 24. január 1828 Vroclav, Poľsko |
|---|---|
| Úmrtie | 25. jún 1898 (70 rokov) Vroclav, Poľsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Ferdinand Julius Cohn |
Ferdinand Julius Cohn (* 24. január 1828, Vroclav,[1][2] Poľsko – † 25. jún 1898, Vroclav) bol nemecký biológ známy hlavne výskumom v oblasti baktérií. Pokladá sa za jedného zo zakladateľov bakteriológie.[3]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa ako prvý z troch synov židovského obchodníka. Po maturite v roku 1848 študoval doma a v Berlíne medicínu. Od 10 rokov trpel poruchou sluchu. V roku 1847 promoval ako 19 ročný. V roku 1851 nastúpil na Breslauský inštitút fyziológie rastlín ako súkromný docent a v roku 1859 sa stal profesorom. Zomrel v roku 1898 a je pochovaný na tamojšom židovskom cintoríne.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Bol monomorfista – priznával baktériám stálosť tvaru ako pri vyšších organizmoch. Bol presvedčený, že baktérie možno rozdeliť na rody a druhy, ktoré majú charakteristické vlastnosti a tie sa dedia z jednej generácie na druhú. Prípadné zmeny tvaru baktérií súvisia len s ich vývojom.
V roku 1872 vypracoval klasifikáciu baktérií, v ktorej baktérie a sinice (druh rias) zaradil do jednej skupiny a nazval ju Schizophyta. Samotné baktérie rozdelil na Sphaerobacteria, Microbacteria, Desmobacteria a Spirobacteria. Táto klasifikácia je podnes základom všetkých bakteriálnych klasifikačných systémov. V roku 1885 bola jeho práca ocenená Leeuwenhoekovou medialou.
Cohn je charakteristickým predstaviteľom „morfologického obdobia“ rozvoja mikrobiológie, ktoré sa vyznačovalo hlavne opisovaním nových tvarov baktérií. Cohn však nielen opisuje, ale aj porovnáva a vyhodnocuje, a tak dochádza k utvoreniu systému baktérií. Toto obdobie rozvoja mikrobiológie sa nazýva aj „Cohnovou periódou“. Výsledky svojich pozorovaní zhrnul v práci Výskumy o baktériách.
Ďalšími dôležitými výsledkami jeho bádaní bolo zistenie, že baktérie majú bunkovú blanu, demonštrácia kompletného životného cyklu Bacillus anthracis, práce fytopatogénnymi hubami (Pythium) a prvé opísanie aktinomycét.
Dôležité pozorovania urobil aj s niektorými sírnymi baktériami a zistil, že elementárna síra, ktorá sa nachádza vo vnútri bakteriálnych buniek, vzniká oxidáciou sírovodíka a môže sa ďalej oxidovať. Na jeho práce nadviazal aj slávny mikrobiológ Robert Koch.
V Medzinárodnom registri mien rastlín má skratku Cohn.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Chung, King-Thom. Ferdinand Julius Cohn (1828-1898): Pioneer of Bacteriology. Department of Microbiology and Molecular Cell Sciences, The University of Memphis.
- ↑ Drews, Gerhart. Ferdinand Cohn, a founder of modern microbiology. ASM News, 1999, s. 547–552. Dostupné online. Archivované 2017-07-13 na Wayback Machine
- ↑ http://www.bookrags.com/research/ferdinand-julius-cohn-scit-0512/
- ↑ http://www.ipni.org/ipni/advAuthorSearch.do?find_abbreviation=Cohn
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ferdinand Julius Cohn
