Preskočiť na obsah

Ferdinand von Hompesch zu Bolheim

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ferdinand von Hompesch zu Bolheim
princ a veľmajster Rádu svätého Jána z Jeruzalema
Ferdinand von Hompesch zu Bolheim
71. Veľmajster Maltézskeho rádu
V úrade
17. júl 1787 – 6. júl 1789
Predchodca Emmanuel de Rohan-Polduc Pavol I. Nástupca
Biografické údaje
Narodenie9. november 1744
zámok Bollheim, Oberelvenichu, Nemecko
Úmrtie12. máj 1805 (60 rokov)
Montpellier, Francúzsko
Národnosťnemecká
Vierovyznaniekatolík
Odkazy
Spolupracuj na CommonsFerdinand von Hompesch zu Bolheim
(multimediálne súbory)

Fra' Ferdinand von Hompesch zu Bolheim, celým menom Ferdinand Joseph Hermann Anton Freiherr von Hompesch zu Bolheim (* 9. november 1744, zámok Bollheim pri Oberelvenichu, Nemecko – † 12. máj 1805, Montpellier, Francúzsko) bol 71. veľmajster Rádu svätého Jána z Jeruzalema. Bol zvolený 17. júla 1797, z funkcie odstúpil 6. júla 1799 po strate Malty.[1]

Von Hompesch bol prvý a jediný Nemec, ktorý stál na čele Rádu. Na tento post sa dostal v jednom z najdramatickejších období v histórii rádu, ktorou bola invázia francúzskych vojakov na Maltu v júni 1798 a následná strata ostrova. V čase, keď sa von Hompesch ujal úradu, Maltézsky rád bol vo fáze úpadku a Malta pre svoju strategicky významnú polohu vzbudila vojenský záujem veľmocí. To platilo najmä pre Francúzsko, ktoré uznesením Národného zhromaždenia v roku 1792 vyhlásilo všetky náboženské majetky vo Francúzsku za národný majetok, čo sa týkalo aj rádového majetku. Zvýšenú pozornosť vzbudili blízke vzťahy s Ruskom, ktorého cár Pavol I. bol, ako nekatolícky panovník, prijatý do rádu a dostal titul „ochranca Maltézskeho rádu“. Francúzsko to vnímalo ako vzdanie sa neutrality rádu a nebezpečenstvo ruskej kontroly nad Maltou.

Na Napoleonovo naliehanie ho francúzske Direktórium 12. apríla 1798 poverilo, aby prevzal kontrolu nad ostrovom počas jeho ťaženia do Egypta. Už 3. marca 1798 sa malá francúzska flotila pokúsila zakotviť na Malte, ale von Hompesch odmietol povoliť lodiam neobmedzený vstup do prístavu s odvolaním sa na Utrechtskú zmluvu z roku 1713. Potom sa 9. júna 1798 pri Malte objavila francúzska flotila pozostávajúca z vyše 500 lodí a 54 000 mužov. Opätovné odmietnutie vstupu lodí do prístavu využil Napoleon na druhý deň ako príležitosť zaútočiť na ostrov v rozpore s existujúcim medzinárodným právom. Veľmajster mal k dispozícii 300 rytierov a 7 000 vojakov. Na jedenástich miestach ostrova sa vylodilo 15 000 francúzskych vojakov. Keďže rád zakazuje bojovať proti kresťanom, rytieri nekládli odpor a opustili Maltu, Gozo a Comino. Von Hompesch abdikoval 6. júla 1798, čím sa definitívne vzdal najvyššieho úradu veľmajstra.[2]

V noci na 12. júla 1798 bolo podpísané odstúpenie ostrova Francúzskej republike, za Rád ho podpísali komtúr Jean de Bosredon de Ransijat a baili Nicola Frisari. Von Hompesch 28. júla neúspešne protestoval v Terste proti nespravodlivej invázii. Ruské priorstvo ho obvinilo zo zrady a 24. novembra 1798 vyhlásilo za veľmajstra ruského cára Pavla I. Von Hompesch oznámil svoju abdikáciu z funkcie veľmajstra cárovi Pavlovi I. listom zo 6. júla 1799. Zomrel v Monpellier 12. mája 1805.[3][4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. BAUTZ, Friedrich Wilhelm; BAUTZ, Traugott. Biographisch-bibliographisches Kirchenlexikon. Herzberg : T. Bautz, 2002. ISBN 978-3-88309-091-7.
  2. 200° anniversary of the death of Grand Master Von Hompesch [online]. Sovereign Military Order of Malta, [cit. 2025-01-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Ottův slovník naučný. XXIII. diel. vyd. Praha : J. Otto, 1905. S. 587.
  4. BARTOLINI, Stefano. Pierre Legendre, Stato e società in Francia. Dallo stato paterno allo stato-provvidenza: storia dell'amministrazione dal 1750 ai giorni nostri, Milano, Edizioni di Comunità, 1978, pp. 496 [L. 12.000].. Italian Political Science Review/Rivista Italiana di Scienza Politica, 1980-08, roč. 10, čís. 2, s. 329–331. Dostupné online [cit. 2025-01-29]. ISSN 0048-8402. DOI10.1017/s0048840200008042.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]