Preskočiť na obsah

Filmexport

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Česko-slovenský Filmexport (ďalej len Filmexport) bol hospodársky podnik pre dovoz a vývoz filmov, ktorý vznikol v roku 1957 pri reorganizácii Česko-slovenského filmu. Hlavnou náplňou jeho činnosti bolo zaisťovanie oprávnenia k predaju a požičiavaniu monopolov našich filmov do zahraničia a získavanie zahraničných filmových monopolov pre Česko-Slovensko (i pre Česko-slovenskú televíziu).[1]

Počiatky a fungovanie Filmexportu

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým riaditeľom sa v roku 1958 stal Ladislav Kachtík,[2] ktorý vydržal na svojom poste až do roku 1970. Neskôr zastával funkciu obchodného riaditeľa. V lete roku 1963 sa začal pripravovať prvý ročník filmového veľtrhu Filmfórum, pričom myšlienka naň pochádzala údajne už z roku 1962.[3] Filmexport ako hlavný usporiadateľ Filmfóra platil všetky náklady spojené s prenájmom pavilónov na BVV a ich prestavanie pre potreby veľtrhu. Ďalej sa podieľal na prekladoch a propagácii česko-slovenských filmov a tiež zaisťoval premietanie pre výberové komisie. Účastníci Filmfóra si platili premietací čas, prenájom kín a prekladateľov. Príjmy z týchto činností pripadli Filmexportu rovnako ako i príjmy z verejných projekcií filmov z Filmfóra konajúceho sa v brnianskych kinách.[4]

Za devízy z predaja česko-slovenských filmov realizoval Filmexport nákup zahraničných filmov. Tie kupoval výhradne za fixnú cenu (na percentá len vo výnimočných prípadoch)[5] a pretože bol Filmexport jediným partnerom pre nákup filmov do Česko-Slovenska, stavalo ho to do lepšej pozície pri vyjednávaní. Spôsob predaja za fixnú cenu bol pre americké spoločnosti väčšinou nevýhodný. Tie tak ponúkali svoje filmy za týchto podmienok len preto, že iným spôsobom sa na náš trh nebolo možné dostať. Podľa Aleša Danielisa tu navyše bola tiež zrejmá politická podpora vývozu filmov do socialistických krajín. Išlo totiž o jednu z mála možností ako sa stretnúť s hodnotami západnej civilizácie a americkým spôsobom života.[6] O tom, že za normalizácie už najskôr nepomohla ani nízka cena, sa na Filmfóre v roku 1971 presvedčil americký režisér Robert Carl Cohen, ktorého filmy boli v Amerike považované za prokomunistické. Na svojich webových stránkach spomína, že sa mu nedarilo predať jeho film Mondo Hollywood do žiadnej zo socialistických krajín, pretože vraj oslavuje kapitalizmus – objavuje sa tam príliš veľa áut a bazénov.[7]

Niektoré drahšie filmy sa museli kupovať v tzv. balíkoch spoločne s ďalšími filmami slabšej úrovne, aby sa priemerná cena filmu dostala na prijateľnú úroveň. Často sa tiež darilo filmy vymieňať. Napríklad Rusalka režiséra Václava Kašlíka bola vymenená za dva americké filmy[8] a film Vojtěcha Jasného Až přijde kocour za dva západonemecké, z ktorých jedným bol Poklad na Striebornom jazere.[9] V roku 1968 činil príjem Filmexportu za premietania, preklady a propagáciu počas Filmfóra zhruba 250 000 devízových korún.[10] Obvyklý objem obchodov na Filmfóre predstavoval 4 milióny devízových korún, čo bola asi štvrtina celoročného obratu Filmexportu.[11]

Podľa zmienok o predaných filmoch v záverečných tlačových prehláseniach možno vysledovať, že najväčší úspech mal Filmexport v šesťdesiatych rokoch s filmami českej novej vlny a detskými filmami, či už hranými alebo animovanými. Od augusta roku 1968 do polovice nasledujúceho roku sa v kinách, ako reakcia na augustové udalosti, nepremietali filmy socialistických kinematografií[12] a takto vysoký počet zakúpených filmov bol najskôr ešte pokračovaním týchto tendencií. Rok 1969 bol na jednej strane bohatý na nákup: Filmexport zakúpil 43 filmov a to prevažne z Francúzska a USA.[13] Na strane druhej sa mu nepodarilo na Filmfóre predať ani jeden celovečerný film – údajne neuspokojili dopyt technicky (nedostatok farebných a širokouhlých filmov) a ani žánrovo. Aj napriek tomu podnik dosiahol predajov za päť miliónov devízových korún a to s pomocou krátkych filmov, ktoré zachraňovali jeho tržby aj v nasledujúcich rokoch, keď bola ponuka doplnená o staršie filmy. Najlepším vývozným artiklom roku 1970 sa stali filmy Karla Zemana a Jiřího Trnku.[14]

Nástup normalizácie a zánik Filmexportu

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1970 sa začali obnovovať zmluvy s krajinami socialistického tábora a rok na to bola prevedená previerka západných filmov zakúpených v predošlých rokoch, na ktorej základe ich bolo 32 stiahnutých z obehu.[15] Tento rok bol pre Filmexport dobou zmien. Ústredná komisia ľudovej kontroly bola poverená predsedníctvom ÚV KSČ, v rámci previerky Česko-slovenského filmu, kontrolou hospodárenia Filmexportu a na jej základe boli z funkcií odvolaní nový riaditeľ Ing. Stanislav Kvasnička a bývalý riaditeľ Ladislav Kachtík, pracujúci v tej dobe vo funkcii obchodného riaditeľa. Novým riaditeľom bol menovaný Jiří Rybín.[16]

V roku 1972, na 18. ročníku MFF v Karlových Varoch, sa v rámci trhu Marché du film po prvýkrát ponúkali na predaj aj české filmy, takže predaje na Filmfóre už boli slabšie. Zatiaľ čo do socialistických krajín bolo importovaných osem miliónov devízových korún, do tých kapitalistických predaných a exportovaných milióny iba dva. Kapitalistické krajiny kupovali už len detské filmy.[17] S nástupom normalizácie sa prestali konať verejné projekcie a Filmfórum sa začal profilovať ako trh socialistických krajín s účasťou krajín západu a do budúcna sa mal stať výhradne trhom socialistických krajín.[18] Tento zámer sa nakoniec neuskutočnil a jeho funkciu prebral od roku 1974 Medzinárodný filmový festival v Karlových Varoch.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ HAVELKA, Jiří (1966): Čs. Filmové hospodářství 1961-1965, s. 207
  2. ↑ Riaditelia Filmexportu v sledovanom období: Ladislav Kachtík od 1. januára 1958 do 30. apríla 1965, Ing. Jaroslav Kučera od 1. mája 1965 do 31. mája 1968, Ing. Stanislav Kvasnička od 1. júna 1968 do 5. júna 1970, Jiří Rybín od 5. júna 1970
  3. ↑ KINCELOVÁ, E. (1969): Veľtrh s filmami, Práca, 17.11.1969
  4. ↑ šv (1966): Od pátku v kinech, Rovnost, 81, č. 272 (11.11.), s. 5
  5. ↑ KACHTÍK, Ladislav – NOVÝ, Alois (1962): Československý film a světový filmový obchod, s. 46
  6. ↑ DANIELIS, Aleš (2007): Česká filmová distribuce po roce 1989, Iluminace, 19, č. 1 (65), s. 57
  7. ↑ . Dostupné online. Archivované 2017-08-07 z originálu.
  8. ↑ VAGADAY, Josef (1965): FILMFÓRUM ve výsledcích, Mladá fronta, XXI, č. 299 (21.11.), s. 4
  9. ↑ PACOVSKÝ, Ludvík (1968): Nevyhazujme peníze za filmy!, Reportér, 3, č.4 (24.-31.1.), s. 27 – 28
  10. ↑ FIALA, Miloš (1968): Dovoz a vývoz filmů ve světle faktů, Rudé právo, 49, č. 321 (28.11.), s. 5
  11. ↑ al (1968): Svět stříbrných pláten na Filmfóru, Lidová demokracie, XXIV, č. 293 (30.10.), s. 3
  12. ↑ Filmová distribuce bilancuje, Film a doba, XVIII, květen 1972, s. 236
  13. ↑ yk (1969): Skončilo sedmé Filmfórum, Svobodné slovo, XXV, č. 270 (17.11.), s. 4
  14. ↑ ot (1970): Ohlédnutí za Filmfórem, Lidová demokracie, XXVI, č. 277 (23.11.), s. 3
  15. ↑ Dokumenty z archivu ÚV KSČ II., Zpráva o situaci a návrh dalšího postupu konsolidace v čs. kinematografii (1997), Iluminace, 9, č. 1 (25), s. 179
  16. ↑ HOPPE, Jiří (1997): Normalizace a československá kinematografie, Iluminace, 9, č. 1 (25), s. 158
  17. ↑ sav (1972): Filmforum končí …, Brněnský večerník, V, č. 224 (10.11.), str. 1 – 2
  18. ↑ Pom (1972): Jubilejní Filmfórum, Lidová demokracie, XXVIII, č. 261 (4.11.), s. 3
Portal Filmový portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Filmexport&oldid=7751867“