Helena (matka Konštantína I.)
| Svätá Helena | |
 Andrea Bolgi, socha svätej Heleny s krížom, 1630 – 1639, Bazilika svätého Petra v Ríme | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | okolo roku 255 Drepanon, Bitýnia |
| Úmrtie | 18. august 330 Nikomédia, Staroveký Rím |
| Uctievanie | |
| Cirkev | rímskokatolícka cirkev, gréckokatolícka cirkev, pravoslávna cirkev |
| Sviatok | 21. máj, gréckokatolícka a pravoslávna cirkev 18. august katolícka cirkev |
| Odkazy | |
 | Helena (multimediálne súbory na commons) |
Svätá Helena[1] (iné mená pozri nižšie;* okolo roku 255, Drepanon, Bitýnia – † 18. august 330, Nikomédia (dnes Izmit, Turecko) bola manželka cisára Konstantia Chlora, matka Konštantína Veľkého, patrónka archeológov.
Mená
[upraviť | upraviť zdroj]- latinské: Flavia Iulia Helena[2] alebo s titulom cisárovnej (augusta): Flavia Iulia Helena Augusta[1][3] alebo len Helena Augusta[3]
- starogr. Ελένη – Helené[4], po adaptácii: Helena[5]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodila sa okolo roku 255 v Drepanone v Bitýnii (dnes Karamürsel, severozápadné Turecko), ako dcéra pohanského krčmára a zomrela 18. augusta 330 v Nikomédii. Zhruba od roku 289 bola manželkou neskoršieho rímskeho cisára Konstantia Chlora, ktorému už predtým porodila syna Konštantína (budúceho Konštantína Veľkého). Roku 292 sa s ňou jej muž rozišiel, aby si mohol vziať za ženu dcéru cisára Maximiana Theodoru.
Od roku 306 sa Helena zdržovala najmä na dvore svojho syna Konštantína, kde prijala kresťanskú vieru (asi roku 312). Získala tiež titul nobilissima femina a roku 325 aj titul Augusta. Mesto Drepanon bolo na jej počesť premenované na Helenopolis.
Spolu so svojím synom dala postaviť mnohé veľké kresťanské chrámy v Rímskej ríši (chrám sv. Kríža v Jeruzaleme, apoštolský chrám v Konštantínopole, chrám Narodenia Pána v Betleheme). Je s ňou spájaná legenda o nájdení Kristovho kríža počas cesty po Svätej zemi a preto je patrónkou archeológov. Pri vieroučných sporoch tých čias sa prikláňala skôr na stranu ariánstva než ortodoxie.
Jej sviatok sa v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi slávi 21. mája spolu s jej synom svätým Konštantínom (svätí veľkí králi a apoštolom rovní Konštantín a Helena). Ide o stredný (polyjelejný) sviatok bez bdenia.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Helena In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV; Veda, [cit. 2022-05-11]. Dostupné online.
- ↑ DRIJVERS, J. W. HELENA. In: The Oxford Encyclopedia of Ancient Greece and Rome. Oxford : Oxford University Press, 2010. ISBN 978-0-19-517072-6. S. 390.
- ↑ a b DRIJVERS, Jan Willem. Helena Augusta: the mother of Constantine the Great and the Legend of her Finding of the True Cross. Vol. 27. Leiden : Brill, 1992. (Brill's Studies in Intellectual History.) ISBN 90-04-09435-0. Kapitola Helena's postition at the court of Constantine, s. 41.
- ↑ ЕЛЕНА In: Православная энциклопедия [online]. [Cit. 2022-05-11]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ PSP, s. 23
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- „Dňa 21. mája : Svätá Helena, matka Konštantína Veľkého“. In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 289-290. ISBN 80-7165-381-0
- „Konštantín a Helena, apoštolom rovní : 21. máj“. In: Antonín Čížek: Synaxár: Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 238-242. ISBN 80-967341-1-3
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Helena (matka Konštantína I.)
|
Tento článok týkajúci sa svätca alebo svätice je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |