Pravoslavnaja enciklopedija
| Pravoslavnaja enciklopedija | |
|---|---|
| rus. Православная энциклопедия | |
,_interior_192.jpg) Encyklopédia v interiéroch Národnej knižnice Tatarskej republiky | |
|
| |
| Pôvodný jazyk | ruština |
| Krajina vydania | Rusko |
| Nakladateľstvo originálneho vydania | Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“ |
| Dátum 1. vydania originálu | 2000 – 2024 |
| Literárny žáner | encyklopédia |
Pravoslavnaja enciklopedija (rus. Православная энциклопедия) je ruskojazyčná špecializovaná encyklopédia, ktorú od roku 2000 vydáva Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“ v Moskve. Vedúcim centra a projektu je od jeho vzniku Sergej Leonidovič Kravec. Encyklopédia vychádza pod patronátom Ruskej pravoslávnej cirkvi. Hlavným iniciátorom jej vzniku bol moskovský patriarcha Alexej II. Podľa patriarchátu „ide o prvé a zatiaľ jediné zásadné vedecké dielo na svete o dvetisícročnej histórii pravoslávia“[1]. Okrem ruských prispievateľov sa na projekte podieľajú stovky odborníkov z iných, predovšetkým pravoslávnych krajín, najmä z Gruzínska, Bulharska, Rumunska či Srbska.[1]
Encyklopédia sa zameriava predovšetkým na pravoslávnu tematiku, obsahuje však aj rozsiahlu látku týkajúcu sa katolicizmu, protestantizmu a staroorientálnych cirkví, Okrem čisto cirkevných tém (teológia, liturgika, hagiografia a i.), zahŕňa aj početné heslá z iných humanistických odborov, akými sú napr. umenie, architektúra, hudba či filozofia. Význam diela spočíva aj v tom, že iné obdobné encyklopedické diela v pravosláví sa spravidla orientovali iba na témy jednotlivých partikulárnych cirkvi. Viac ako 80 % obsahu je v ruštine publikovaných po prvýkrát, vďaka čomu má encyklopédia aj vedecký charakter.[2] Rozsiahly textový materiál je doplnený bohatým ilustračným materiálom.
Celkovo sa ráta s vydaním 75 zväzkov encyklopédie,[1] pričom k februáru 2024 vyšlo 73 heslových zväzkov[3] a jeden (nultý) zväzok o Ruskej pravoslávnej cirkvi. Niektoré články z encyklopédie vychádzajú ako kompilácie v samostatných vydaniach (napr. ekumenické koncily).[2]
Encyklopédia je čiastočne sprístupnená online, pričom pravidelne sú pridávané nové články[4] (v marci 2024 až na pár výnimiek iba heslá do 56. zväzku; zoznam zväzkov pozri nižšie).
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Myšlienka spísania encyklopédie zaoberajúcej sa pravoslávnym svetom vznikla v cárskom Rusku už začiatkom 20. storočia. Inšpiráciou jej bola tvorba rozsiahlych encyklopedických diel v západnej Európe. Tvorba Pravoslávnej teologickej encyklopédie však bola v roku 1911 prerušená po dvanástom dieli. Prvá svetová vojna, občianska vojna a nástup boľševikov k moci následne tieto snahy definitívne prerušili. Nové významnejšie pokusy následne vznikli až v 70. rokoch 20. storočia a ani tieto neboli príliš úspešné. Po zmene režimu sa v 90. rokochvedeckému vydavateľstvu Izdateľstvo Spaso-Preobraženskogo Valaamskogo monastyria podarilo vydať úspešné Dejiny ruskej cirkvi v 12 zväzkoch. Na diele sa podieľal prvý koordinovaný tím cirkevných a svetských vedcov v ruských postsovietskych dejinách. Patriarcha Moskvy a celej Rusi Alexej II. preto vyjadril nádej, že by spolupráca mohla pokračovať aj v rámci nového diela – encyklopédie zaoberajúcej sa všetkými aspektami kresťanského života v celých jeho dejinách.[2][1]
V roku 1996 bolo Izdateľstvo Spaso-Preobraženskogo Valaamskogo monastyria premenované na Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“ (v preklade „Cirkevné vedecké centrum ‚Pravoslávna encyklopédia‘“). Po ukončení prác na poslednom zväzku Dejín ruskej cirkvi v roku 1997, začalo vydavateľstvo pracovať na príprave encyklopédie. Okrem špecialistov na ruské dejiny boli do projektu zapojení aj poprední sekulárni vedci zo všetkých spektier humanitných vied. Neskôr sa pripojili aj vedci z iných krajín, predovšetkým z Gruzínska a Bulharska, ale aj Srbska, Rumunska, Ukrajiny, Fínska či Albánska. Grécke cirkevné kruhy a ekumenický patriarchát boli podľa Sergeja Kraveca voči ruskej snahe skôr skeptické. Spolupráca s ukrajinskými prispievateľmi sa po vypuknutí rusko-ukrajinského sporu výrazne zhoršila. V roku 2000 vyšiel prvý zväzok o Ruskej pravoslávnej cirkvi a od roku 2001 vychádzajú abecedné zväzky. Spočiatku vychádzali dva zväzky ročne, neskôr tri a v poslednom období dokonca štyri zväzky ročne.[2][1]
Poradie hesiel
[upraviť | upraviť zdroj]V encyklopédii sa uplatňujú nasledujúce pravidlá:[5]
Základom pre usporiadanie článkov v zborníku je abecedný princíp. Pri viacerých článkov o osobnostiach s rovnakým menom je poradie nasledovné: 1) biblické osoby 2) svätci: apoštoli, rovní apoštolom, ostatní svätci v určenom poradí 3) patriarchovia: ruskí, konštantínopolskí, alexandrijskí, antiochijskí, jeruzalemskí, gruzínski, srbskí, rumunskí, bulharskí; 4) rímski pápeži; 5) prímasi miestnych pravoslávnych cirkví, ktorí nemajú titul patriarchu; 6) katolikovia a prímasi východných nepravoslávnych cirkví; 7) pravoslávni a heterodoxní biskupi; 8) rímski a byzantskí cisári; 9) vládcovia Ruska; 10) neruskí panovníci v abecednom poradí názvov krajín.
Názvy kláštorov začínajú prídavnými menami, ktoré sú tvorené z toponým. Ak je známe meno zakladateľa kláštora, začína sa názov kláštora prídavným menom odvodeným od tohto mena, napríklad: kláštor Avraamiev Gorodecky. Ak sa kláštor nachádza ďaleko od veľkých sídiel, začína sa názov menom patróna kláštora, napríklad: Troickij mužskoj monastyr. Ak má kláštor ustálené pomenovanie, je použité ono,
Udalostí v ruskej histórii, ku ktorým došlo pred 24. januárom 1918 sú uvedené podľa juliánskeho kalendára; udalosti od 24. januára do 28. februára 1918 majú dvojitý dátum: podľa juliánskeho a gregoriánskeho kalendára. Počnúc 1. marcom 1918 sa dátumy (vrátane úmrtí svätcov) uvádzajú podľa gregoriánskeho kalendára. Sviatky Ruskej pravoslávnej cirkvi, vrátane dní spomienok na svätých, bez ohľadu na čas ich úmrtia, sú označené podľa juliánskeho kalendára.
Bibliografia článkov je rozdelená do skupín: archívne (ručne písané) materiály (arch.) a publikované pramene (Ist.), Diela a preklady (Soč, Muz. soč, Per.), Publikácie (Ed.), Výskum (Lit.). Umiestnenie zdroja v rámci skupiny zdrojov je spravidla určené časom vydania publikácie. Zdroje a literatúra sa citujú čo najúplnejšie, používajú sa však aj bibliografické skratky, ktoré sú definované na konci zväzku. Bibliografický odkaz sa zvyčajne uvádza v pôvodnom jazyku, uplatňuje sa transkripcia z východných znakových sústav. Informácie o rôznych vydaniach sú uvedené za sebou, označenia dotlače sú označené horným indexom. Meno autora je zvýraznené kurzívou bez ohľadu na jeho pozíciu v texte.
Zväzky
[upraviť | upraviť zdroj]| Tom. | Rok vydania | Heslá | ISBN | Str. |
|---|---|---|---|---|
| 0 | 2000 | Speciaľnyj tom | ISBN 5-89572-005-6 | 656 |
| I. | 2000 | А – Aleksij Studit | ISBN 5-89572-006-4 | 752 |
| II. | 2001 | Aleksij, čelovek Božij – Anfim Anchiaľskij | ISBN 5-89572-007-2 | 752 |
| III. | 2001 | Anfimij – Afanasij | ISBN 5-89572-008-0 | 752 |
| IV. | 2002 | Afanasij – Bessmertije | ISBN 5-89572-009-9 | 752 |
| V. | 2002 | Bessonov – Bonveč | ISBN 5-89572-010-2 | 752 |
| VI. | 2003 | Bondarenko – Varfolomej Edesskij | ISBN 5-89572-010-2 | 752 |
| VII. | 2004 | Varšavskaja jeparchija – Veroterpimosť | ISBN 5-89572-010-2 | 752 |
| VIII. | 2004 | Veroučenije – Vladimiro-Volynskaja jeparchija | ISBN 5-89572-014-5 | 752 |
| IX. | 2005 | Vladimirskaja ikona Božijej Materi – Vtoroje prišestvije | ISBN 5-89572-015-3 | 752 |
| X. | 2005 | Vtorozakonije – Georgij | ISBN 5-89572-016-1 | 752 |
| XI. | 2006 | Georgij – Gomar | ISBN 5-89572-017-X | 752 |
| XII. | 2006 | Gomeľskaja i Žlobinskaja jeparchija – Grigorij Pakurian | ISBN 5-89572-017-X | 751 |
| XIII. | 2006 | Grigorij Palama – Danijeľ-Rops | ISBN 5-89572-022-6 | 749 |
| XIV. | 2007 | Daniil – Dimitrij | ISBN 978-5-89572-024-0 | 749 |
| XV. | 2007 | Dimitrij – Dopolnenija k „Aktam Istoričeskim“ | ISBN 978-5-89572-026-4 | 749 |
| XVI. | 2007 | Dor – Jevangeličeskaja cerkov sojuza | ISBN 978-5-89572-028-8 | 751 |
| XVII. | 2008 | Jevangeličeskaja cerkov češkich bratiev – Jegipet | ISBN 978-5-89572-030-1 | 751 |
| XVIII. | 2008 | Jegipet drevnij – Efes | ISBN 978-5-89572-032-5 | 751 |
| XIX. | 2008 | Jefesianam poslanije – Zverev | ISBN 978-5-89572-034-9 | 751 |
| XX. | 2009 | Zverin v česť Pokrova Presviatoj Bogorodicy ženskij monastyr – Iverija | ISBN 978-5-89572-036-3 | 750 |
| XXI. | 2009 | Iverskaja ikona Božijej materi – Ikimatarij | ISBN 978-5-89572-038-7 | 751 |
| XXII. | 2009 | Ikona – Innokentij | ISBN 978-5-89572-040-0 | 751 |
| XXIII. | 2010 | Innokentij – Ioann Vlach | ISBN 978-5-89572-042-4 | 752 |
| XXIV. | 2010 | Ioann Voin – Ioanna Bogoslova Otkrovenije | ISBN 978-5-89572-044-8 | 749 |
| XXV. | 2011 | Ioanna dejanija – Iosif Šumľanskij | ISBN 978-5-89572-046-2 | 750 |
| XXVI. | 2011 | Iosif I Galisiot – Isaak Sirin | ISBN 978-5-89572-048-6 | 751 |
| XXVII. | 2011 | Isaak Sirin – Istoričeskije knigi | ISBN 978-5-89572-050-9 | 751 |
| XXVIII. | 2012 | Istoričeskije muzej – Jekuno Amlak | ISBN 978-5-89572-025-7 | 751 |
| XXIX. | 2012 | К – Kamenac | ISBN 978-5-89572-025-7 | 751 |
| XXX. | 2012 | Kamenec-Podoľskaja jeparchija – Karakal | ISBN 978-5-89572-031-8 | 751 |
| XXXI. | 2013 | Karakalla – Katechizacija | ISBN 978-5-89572-031-8 | 751 |
| XXXII. | 2013 | Katechizis – Kijevo-Pečerskaja ikona „Uspenije Presviatoj Bogorodicy" | ISBN 978-5-89572-035-6 | 751 |
| XXXIII. | 2013 | Kijevo-Pečerskaja lavra – Kiprskaja ikona Božijej Materi | ISBN 978-5-89572-037-0 | 751 |
| XXXIV. | 2014 | Kiprskaja pravoslavnaja cerkov – Kirion,Vassian, Agafon i Moisej | ISBN 978-5-89572-039-4 | 751 |
| XXXV. | 2014 | Kiriopascha – Kloss | ISBN 978-5-89572-041-7 | 750 |
| XXXVI. | 2014 | Klotiľda – Konstantin | ISBN 978-5-89572-041-7 | 751 |
| XXXVII. | 2015 | Konstantin – Korin | ISBN 978-5-89572-045-5 | 751 |
| XXXVIII. | 2015 | Korinf – Kriskentija | ISBN 978-5-89572-029-5 | 751 |
| XXXIX. | 2015 | Krisp – Langadasskaja, Litijskaja i Rentinskaja mitropolija | ISBN 978-5-89572-033-2 | 751 |
| XL. | 2015 | Langton – Livan | ISBN 978-5-89572-033-2 | 751 |
| XLI. | 2016 | Livanij – Ľvovskij v česť Preobraženija Gospodňa ženskij monastyr | ISBN 978-5-89572-021-9 | 750 |
| XLII. | 2016 | Ľvovskij sobor – Maksim, blažennyj, Moskovskij | ISBN 978-5-89572-047-9 | 751 |
| XLIII. | 2016 | Maksim – Markell I | ISBN 978-5-89572-049-3 | 751 |
| XLIV. | 2016 | Markell II – Merkurij i Paisij | ISBN 978-5-89572-051-6 | 751 |
| XLV. | 2017 | Merri Deľ Vaľ – Michail Parecheli | ISBN 978-5-89572-052-3 | 751 |
| XLVI. | 2017 | Michail Psell – Mopsujestija | ISBN 978-5-89572-053-0 | 751 |
| XLVII. | 2017 | Mor – Muromskij v česť Preobraženija Gospodňa mužskoj monastyr | ISBN 978-5-89572-054-7 | 751 |
| XLVIII. | 2017 | Muromskij v česť Uspenija Presviatoj Bogorodicy mužskoj monastyr – Nepal | ISBN 978-5-89572-055-4 | 751 |
| XLIX. | 2018 | Nepein – Nikodim | ISBN 978-5-89572-056-1 | 751 |
| L. | 2018 | Nikodim – Nikon, Patriarch Antiochijskij | ISBN 978-5-89572-057-8 | 751 |
| LI. | 2018 | Nikon – Noilmara | ISBN 978-5-89572-058-5 | 751 |
| LII. | 2018 | Noj – Onufrij | ISBN 978-5-8957-2059-2 | 751 |
| LIII. | 2019 | Onufrij – Pavel | ISBN 978-5-8957-2060-8 | 751 |
| LIV. | 2019 | Pavel – Paschaľnaja chronika | ISBN 978-5-89572-061-5 | 751 |
| LV. | 2019 | Paschaľnyj spory – Petr Damaskin | ISBN 978-5-89572-062-2 | 751 |
| LVI. | 2019 | Petr Damiani – Povečerije | ISBN 978-5-89572-063-9 | 751 |
| LVII. | 2020 | Poganovskaja ikona Božiej Materi – Pravoslavnoje obozrenije | ISBN 978-5-89572-064-6 | 751 |
| LVIII. | 2020 | Pravoslavnyj Bogoslovskij institut prp. Sergija Radonežskogo – Pskovskij Snetogorskij v česť Roždestva Presviatoj Bogorodicy monastyr | ISBN 978-5-89572-065-3 | 751 |
| LIX. | 2020 | Psoj Jegipetskij – Rinaľdi | ISBN 978-5-89572-066-0 | 751 |
| LX. | 2020 | Ripsimija, Gaianija i 35 svatych dev – Sabler | ISBN 978-5-89572-067-7 | 751 |
| LXI. | 2021 | Savatij – Svedenborg | ISBN 978-5-89572-068-4 | 751 |
| LXII. | 2021 | Svenskaja Pečerskaja ikona Božijej Materi – Sergij | ISBN 978-5-89572-069-1 | 751 |
| LXIII. | 2021 | Sergij – Sinaksar | ISBN 978-5-89572-069-1 | 751 |
| LXIV. | 2022 | Singapur – Soloviov | ISBN 978-5-89572-071-4 | 751 |
| LXV. | 2022 | Soloviov – Stavroteka | ISBN 978-5-89572-072-1 | 719 |
| LXVI. | 2022 | Stadňuk – Suzdaľskij Aleksandrovskij mužskoj monastyr | ISBN 978-5-89572-073-8 | 719 |
| LXVII. | 2022 | Suzdaľskij v česť Pokrova Presviatoj Bogorodicy ženskij monastyr – Tekstologija biblejskaja | ISBN 978-5-89572-076-9 | 719 |
| LXVIII. | 2023 | Tejjar de Šarden – Tomskaja oblasť | ISBN 978-5-89572-077-6 | 719 |
| LXIX. | 2023 | Tomskij Bogorodice-Aleksijevskij monastyr – Ugrešskaja ikona Božijej Materi „Vzygranije“ | ISBN 978-5-89572-078-3 | 719 |
| LXX. | 2023 | Ugrešskij Nikolajevskij mužskoj monastyr – Feodor | ISBN 978-5-89572-079-0 | 719 |
| LXXI. | 2023 | Feodor – Feofan Zatvornik | ISBN 978-5-89572-080-6 | 719 |
| LXXII. | 2024 | Feofan – Foma | ISBN 978-5-89572-081-3 | 720 |
| LXXIII. | 2024 | Foma – Christofor | ISBN 978-5-89572-082-0 | 720 |
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Číslovanie záverečných strán sa v jednotlivých zväzkoch líši. V niektorých zväzkoch je preto „charakterovo“ tá istá strana očíslovaná (750, 751, 752), no v iných číslo priradené nemá. Tieto zväzky majú preto de facto rovnaký počet strán.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e KRAVEC, Sergej. My delajem encikopediju silami vsego pravoslavnego mira [online]. Moskva: Press-služba Moskovskoj Patriarchii, [cit. 2021-11-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Pravoslavnaja enciklopedija v onlajn-versii. Kuľtura (Moskva: Minkuľtury Rossii). Dostupné online [cit. 2021-11-05].
- ↑ Вышел в свет 73-й том «Православной энциклопедии» [online]. Moskva: patriarchia.ru, [cit. 2024-10-23]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam nových článkov elektronickej verzie.
- ↑ Ot redakcii [online]. Moskva: Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, [cit. 2021-11-05]. Dostupné online.