Forma vlády

Forma vlády je jednou z troch základných zložiek formy štátu.

Z inštitucionálneho hľadiska vyjadruje štruktúru najvyšších štátnych orgánov, spôsob ich kreácie a vzájomné vzťahy medzi jednotlivými štátnymi orgánmi. Charakteristiku formy vlády jednotlivých štátov nachádzame v ústave.

Delenie foriem vlády

Základom je Aristotelovo dielo Politika. Ten rozdelil formy vlády na:

Formy vlády	Dobré	Zlé
Jednotlivec	monarchia	tyrania
Skupina	aristokracia	oligarchia
Väčšina	politea	demokracia

Ďalšou formou vlády uvádzanej v literatúre je ideokracia, resp. teokracia alebo timokracia.

Súčasne hovoríme týchto formách vlády, určené podľa hlavy štátu:

1. Monarchistické formy vlády (monarchie)
2. Republikánske formy vlády (republiky)
3. Zmiešané formy vlády

Monarchistické formy vlády

Kľúčovým pojmom je monarcha a od jeho postavenia sa odvíjajú hlavné znaky, ktoré monarchiu odlišujú od republiky.

Monarcha je hlavou štátu, pričom môže niesť rôzne pomenovania (kráľ, kráľovná, cisár, cisárovná, cár, faraón, šach, sultán). Jeho postavenie je privilegované, stojí nad občanmi, niekedy dokonca i nad zákonmi. Je nositeľom suverenity. Za výkon svojej funkcie nie je zodpovedný.

Post monarchu môže byť dedičný alebo v prípade teokratickej monarchie volený. Spravidla však býva doživotný.

Delenie monarchií

Z vyššie uvedeného vyplýva, že podľa spôsobu ustanovenia monarchu rozlišujeme monarchie dedičné a volené.

Podľa osobnosti monarchiu rozlišujeme nasledujúce 4 typy:

1. Teokratickú monarchiu – panovník je stelesnením boha alebo poverený bohom
2. Patriarchálnu monarchiu – monarcha predstavuje otca rodiny (na objasnenie pojmu: patrimoniálne teórie vzniku štátu hovoria o tom, že základom štátu je rodina, ktorá sa spojila do rodu až bol vytvorený štát. Štát ovládal patriarcha.)
3. Patrimoniálnu monarchiu - panovník je majiteľom (vlastníkom) štátu. To môžeme pripodobniť teórii vzniku štátu, ktorá vysvetľuje vznik štátu na základe feudálnych (vazalských) vzťahov (panovník mal pôdu, ktorú za vernosť daroval svojmu poddanému ako léno). Patrimónium znamená zdedený majetok.
4. Zmluvná monarchia – panovník svoje postavenie získal zmluvou, dohodou, medzi ním a poddanými. (Zmluvná teória vzniku štátu.)

Podľa miery participácie ľudu delíme monarchie na:

1. Absolutistickú - panovníkovi patrí suverénne postavenie, stojí nad zákonom. Vo svojich rukách sústreďuje všetku moc (zákonodárnu, výkonnú aj súdnu), ktorá sa stáva jednotnou a nedeliteľnou. Štátne orgány sú podriadené panovníkovi. Ľud nijako neparticipuje na výkone štátnej moci.
2. Obmedzenú
3. Stavovskú – tento typ monarchie je typický pre stredovek. Šlachta si dokumentmi ako Zlatá Bula Ondreja II (s jej modifikáciami) a Magna Charta Libertatum vydobila svoje práva a obmedzila moc panovníka. Medzi základné právo vyplývajúce z týchto dokumentov patrí Ius Resistendi (právo na odpor), dodnes sa nachádzajúce v ústavách.
4. Konštitučnú (parlamentnú) – Moc panovníka a aj ostatných orgánov výkonnej a zákonodárnej moci je obmedzená ústavou. Panovník nestojí nad zákonom, stratil svoje suverénne postavenie, uplatňuje sa inštitút suverenity ľudu. Parlamentná monarchia existuje vtedy, keď sa napĺňa princíp suverenity ľudu a do parlamentu sú ľuďmi volení ich zástupcovia – nositelia moci.

Republikánske formy vlády

Na čele štátu je prezident alebo kolegiálny orgán.

• post hlavy štátu je volený (priamo alebo nepriamo)
• prítomné časové obmedzenie (u nás je prezident volený na 5 rokov, na maximálne dve funkčné obdobia)
• postavenie hlavy štátu záleží na tom ktorom type republiky, môže mať silné aj slabé postavenie.

Republikánske formy vlády delíme:

1. Parlamentné – vychádza z koncepcie suverenity ľudu, je tu prítomná dualistická štruktúra výkonnej moci, prezident tu vystupuje ako neutrálna moc. Prezident vystupuje skôr ako 4. neutrálna moc, jeho funkcie sú skôr reprezentatívneho charakteru. Jeho právo veta môže byť prelomené prísnejším hlasovaním.
2. Prezidentské - striktná deľba moci výkonnej zákonodárnej a súdnej, pričom prezident je na čele výkonnej moci, vláda je len jeho poradným a výkonným výborom, uplatňuje sa tu systém bŕzd a protiváh (typickým príkladom je USA).
3. Zmiešané – delené podľa rôznych kritérií, poznáme napríklad kancelárske formy vlády, neoprezidentské...

Literatúra

• OTTOVÁ, Eva. Teória práva. 3.. vyd. [s.l.] : Heuréka, 2010. 323 s. (Učebnice.) ISBN 9788089122592.
• POSLUCH, Marian; CIBULKA, Ľubor. Štátne právo Slovenskej republiky. 3.. vyd. [s.l.] : Heuréka, 2009. 344 s.
• CIBULKA, Ľubor, a kol. Ústavné právo. Štátoveda. Bratislava : Heuréka, 2013. 250 s.